Bystrická jednotka je jednotkou magurskej skupiny príkrovov karpatského flyšového pásma. Tvorí strednú časť magurskej skupiny príkrovov. Je nasunutá na sever na račiansku, na juhu v je styku s bielokarpatskou jednotkou alebo bradlovým pásmom. Budovaná hlavne belovežským a zlínskym súvrstvím.

Spodný oddiel paleogénu má v bystrickej jednotke jednak vývoj prevažne pieskovcový (soláňske súvrstvie – paleocén), jednak vývoj s rovnakým podielom pieskovcov a ílovcov alebo s prevahou ílovcov (belovežské súvrstvie). Vychádza v úzkych pruhoch v južnom a východnom okolí Valašských Kloboukov. Soláňske súvrstvie tu dosahuje mocnosť okolo 400 m a je obdobne ako račianskej jednotke tvorené prevažne arkózovými pieskovcami za čerstva vápnitými , stredne až hrubo zrnitými, miestami drobne zlepencovými, s vložkami nevápnitých ílovcov. Belovežské súvrstvie predstavujú drobnorytmický flyš. Vychádzajú v úzkych pruhoch pri nasunutí na račiansku jednotku.

Prevažnú väčšinu územia bystrickej jednotky tvoria sedimenty zlínskeho súvrstvia vo vývoji bystrických vrstiev. Bystrické vrstvy  sú flyšovým striedaním prevažujúcich vápnitých ílovcov s gradačne vrstvenými glaukonitickými pieskovcami. Charakteristická je prítomnosť tvrdých modrošedých, belobných a žltkavo ovetrávajúcich argilitov až vápencov a slieňovcov s lasturnato čriepkovitým až prizmatickým rozpadom (lacké sliene). Flyšový cyklus tvorí pieskovec (siltovec) – vápenec – slieňovec – ílovec. Prevládajú pelity. Celková mocnosť bystrických vrstiev je do 1600 m.

Tento článok týkajúci sa geológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.