C-reaktívny proteín (skratka CRP) je pentamerický proteín, ktorý sa v krvi objavuje pri zápalovej reakcii v organizme ako tzv. reaktant akútnej fázy zápalu. Jeho hladina stúpa v priebehu niekoľkých hodín, preto sa v medicíne používa ako jeden z indikátorov zápalovej reakcie.

Význam pre organizmus

C – reaktívny proteín – štruktúra

Zápalová reakcia je odpoveď na prítomnosť cudzorodých látok v organizme.  Môžu to byť súčasti tiel mikroorganizmov, poškodené bunky vlastného tela, cudzie predmety, uviaznuté v tkanivách po úraze atď. Je to veľmi zložitý dej, pri ktorom sa do krvi uvoľňuje množstvo signálnych látok – hormónov, cytokínov, ale aj látok, ktoré sa priamo zúčastňujú na eliminácii patogénov. Jednou z týchto látok je aj CRP, ktorý produkujú pečeňové bunky. CRP sa viaže na cudzorodé častice a poškodené bunky a spúšťa proces ich eliminácie z organizmu. Pri zápale sa jeho tvorba zrýchľuje sto až tisícnásobne. Produkcia je spúšťaná interleukínom IL-6, mediátorom zápalu, ktorý produkujú makrofágy (čo je typ buniek, zúčastňujúcich sa obrany proti infekcii) a aj adipocyty (tukové bunky, pozn.: tu má počiatok jeden z mechanizmov, ktorými obezita poškodzuje organizmus). Nakoľko odstraňovanie CRP z krvi je pomerne rýchle (spomaľuje ho ťažké zlyhanie obličiek), hladina v krvi dobre zodpovedá intenzite zápalovej reakcie.

História

CRP objavili už roku 1930 v krvi pacientov so zápalom pľúc, vyvolaným baktériou Streptococcus pneumoniae. Meno získal podľa svojej schopnosti precipitovať kapsulárny C-polysacharid tejto baktérie. Spočiatku bol považovaný za patologickú bielkovinu; že ide o telu vlastný proteín, zistilo sa až neskôr. Jeho praktické používanie sa začalo rozširovať až v posledných desaťročiach. Možnosť využitia ako indikátora zápalovej reakcie bola rozpoznaná, ale pokiaľ sa v deväťdesiatych rokoch nerozšírili všeobecne dostupné metódy stanovovania jeho hladiny v krvi, používalo sa jednoduchšie vyšetrenie sedimentácie (rýchlosti usadzovania) červených krviniek v nezrazenej krvi, označované skratkou FW. Vzostup sedimentácie pri zápale je však oveľa pomalší.

Klinický význam

U úplne zdravých ľudí prakticky nie je CRP v krvi detekovateľný. Minimálne zvýšené hodnoty sú v jednotkách mg/l, takáto minimálna pozitivita napríklad odráža rizikovosť aterosklerózy. Stredne zvýšené hodnoty približne do 50 mg/l bývajú pri miernej zápalovej aktivite, ťažká zápalová reakcia býva spojená s hodnotami v stovkách mg/l.

Zvýšené hladiny CRP v krvi sa nachádzajú nielen pri zápaloch, vyvolaných baktériami, ale sprevádzajú každé infekčné ochorenie, teda aj vyvolané kvasinkami a niekedy aj vírusmi. Pri vírusových ochoreniach však tvorbu CRP výrazne znižuje iná bielkovina – interferón alfa, ktorá sa naväzuje na membrány buniek a chráni ich proti infekcii vírusmi. Ale aj tak môže byť pri niektorých vírusových ochoreniach, napríklad Infekčnej mononukleóze, infekcii cytomegalovírusom, adenovírusmi, dokonca aj pri chrípke hladina CRP mierne zvýšená.

Zvýšená hladina CRP nemusí znamenať len infekčné ochorenie. Môže byť príznakom autoimunitných chorobách (charakterizovaných abnormálnou tvorbou protilátok proti vlastným tkanivám), ako sú rôzne reumatické choroby, zhubných nádorov alebo deštrukcie tkanív po úrazoch. Dokonca aj aterosklerózy – tu je však zvýšenie hladiny CRP minimálne, ale zato trvalé a deteguje sa len vyšetrením CRP s vysokou citlivosťou v špecializovanom biochemickom laboratóriu (vyšetrenie domácimi súpravami z lekárne ho určite nezachytí).

Hladina CRP stúpa aj pri akútnom Infarkte myokardu ako reakcia na poškodené tkanivo; vyšetrenie nie je pre túto diagnózu špecifické a u takýchto pacientov sa využíva len výnimočne. Podobne nešpecifické je vzostup jeho hladiny pri každom poškodení tkanív – ischémii, nádoroch, po operáciach atď. Hladinu CRP znižujú napr. protizápalové lieky.

CRP dnes zďaleka nie je jediným vyšetrením pre diagnostiku zápalovej reakcie. Často  sa využíva aj vyšetrenie hladiny prokalcitonínu, ktorého hladina sa pri infekcii zvyšuje v priebehu niekoľkých hodín a je špecifickejšia pre bakteriálnu infekciu. Význam má hlavne v diagnostike ťažkých, život ohrozujúcich infekcii a u pacientov, ktorí trpia na iné závažné choroby, ktoré môžu ovplyvniť tvorbu CRP. Pre detailnú diagnostiku zápalových ochorení je okrem CRP k dispozícii veľa ďalších parametrov, od stanovenia počtu a typu bielych krviniek – leukocytov v krvi až po širokú paletu ďalších vyšetrení (napr. alfa1 antitrypsín A1AT, alfa1 kyslý glykoproteín AAGP, ceruloplazmín, imunoglobulíny, počty jednotlivých typov lymfocytov atď.), ktorými si špecialisti dokážu upresniť charakter a intenzitu zápalu.

Zdroje

• Marko, P.: Vyšetrenie CRP v ambulancii všeobecného lekára. Via practica, 2009, roč. 6 (1), str.  29 – 32. Solen, Bratislava. Dostupné online: http://www.solen.sk/pdf/3368b7be8f1b3ee669acf7688d8f5df0.pdf
• Bishnu Prasad Devkota: C-Reactive Protein. Dostupné online: https://emedicine.medscape.com/article/2086909-overview#showall (po anglicky). Medscape, New York.  Aktualizované 16.1.2014. Citované 21.12.2017