A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Celestín Anton Radványi | |
slovenský spisovateľ, novinár, dramatik, libretista, prekladateľ, publicista a ilustrátor | |
Narodenie | 20. marec 1911 Levice |
---|---|
Úmrtie | 24. august 1978 (67 rokov) Trenčín |
Rodičia | Jozef Radványi, Anna Kalakayová |
Manželka | Oľga Berkešová |
Deti | Celestín (* 1940), Peter (* 1947) |
Celestín Anton Radványi (pseudonymy: ERCÉ, ale aj E. Lorad, Anton Koltin, r.olec atď; * 20. marec 1911, Levice – † 24. august 1978, Trenčín) bol slovenský spisovateľ, novinár, dramatik, libretista, prekladateľ, publicista, ilustrátor a jeden zo zakladateľov slovenskej životopisnej lexikografie.
Rodina
- otec Jozef Radványi (1885 - 1945), poštový úradník
- matka Anna, rod. Kalakayová (1890 - 1985)
- súrodenci: Hadrián (1918 - 2014), historik, publicista a bibliograf, Aristid (1924 - 1944 ) a Lotár (1930 - 2006), herec
- manželka Oľga, rod. Berkešová (1911 - 1997)
- synovia – Celestín ml. (1940 - 2010), horolezec a publicista, Peter (* 1947), hudobník, publicista a moderátor
Životopis
Celestín Anton Radványi navštevoval ľudovú školu v Spišskom Podhradí, potom v Spišskej Novej Vsi, kde začal aj gymnaziálne štúdiá. Pokračoval v nich v Levoči a v Nových Zámkoch a v roku 1932 tu aj maturoval na Štátnom reálnom gymnáziu. V rovnakom roku začal štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave až do roku 1936, avšak štúdium nedokončil. Celý svoj život, okrem krátkeho obdobia po maturite, keď pôsobil ako učiteľ v Bánovskej Kese (1932), zasvätil novinárskej práci. Roku 1933 sa stal zodpovedným redaktorom regionálneho týždenníka Slovenský juh v Nových Zámkoch (1933), neskôr denníka Slovenská pravda v Bratislave (1936). V roku 1937 pôsobil ako korešpondent Slovenskej Pravdy a Slováka vo Varšave, kde sa venoval aj štúdiu novinárstva. V roku 1939 bol krátko redaktorom Gardistu. Počas tzv. Homolovho puču (9.3.1939) bol zatknutý a uväznený v Brne na Špilberku. V máji 1941 nastúpil do redakcie Slováka a v auguste až novembri toho istého roka pôsobil ako korešpondent na východnom fronte.
Prvé literárne i kresliarske práce mu zverejnili už ako jedenásťročnému v brnianskom týždenníku Nový Život. Od gymnaziálnych štúdií publikoval historické články v Slovenskom juhu, neskôr v slovenských a českých časopisoch a novinách: Rozvoj, Svojeť, Studentský časopis (Praha), Nástup, Opera (Brno), Týždeň rozhlasu (Praha), Hvězda, Vesna, Plameň, Kultúra, Slovák, Svoradov, Nový svet, Slovenská pravda, Katolícke noviny a i.
Knižne debutoval v roku 1932 zbierkou noviel Bieda. Popularitu u čitateľov si získal knižkou Mám sa výborne (1935) s úsmevnými poviedkami zo študentského života, ktoré si aj sám ilustroval. Ich pokračovanie pod názvom Z náhod a nehôd Maťa Babráka sa neskôr pravidelne objavovalo v časopise Plameň, vydávaného pre mládež Spolkom sv. Vojtecha v Trnave.
V roku 1936 mu vyšli historické romány z čias protitureckých bojov V tôni polmesiaca a Mračná nad Novými Zámkami. V tom istom roku publikoval na pokračovanie v časopise Plameň aj historickú povesť zo 16. storočia Pomsta. Ďalší román na pokračovanie s názvom V tajných službách bol uverejnený v Slovenskej Pravde v roku 1937. V roku 1938 - 1939 vychádza román na pokračovanie Ondráš zbojník, opäť časopise Plameň, ktorého bol v rokoch 1936 -1939 aj členom redakčnej rady.
Radványi sa už od detstva intenzívne zaujímal o históriu, k čomu mu poslúžila aj jeho znalosť cudzích jazykov. Jeho dlhoročné novinárske pátranie po slávnych stopách minulosti plus hlboké národné presvedčenie nakoniec vyústilo do zostavenia biografickej encyklopédie o živote a dielach významných slovenských rodákov Slovenská krv, ktorá vyšla v marci roku 1943 aj keď v knihe je uvedený rok 1942. Slovenská krv sa stala nielen prvým, ale na dlhé desaťročia aj jediným nadčasovo použiteľným špeciálnym životopisným slovenským lexikónom. Bola to prvá práca svojho druhu u nás, pričom treba zdôrazniť, že išlo o ojedinelý priekopnícky projekt jednotlivca a ďalšiu takúto prácu, ktorá vyšla až po 44 rokoch v podobe prvého zväzku Slovenského biografického slovníka, zostavoval veľký kolektív autorov. Motto Slovenskej krvi znelo: „Kto chce ozaj milovať svoj národ, musí veľa vedieť o ňom, i o jeho synoch!“ Slovenská krv bola po februári 1948 zakázaná a pripravené nové, doplnené vydanie nikdy nevyšlo.
Celo Radványi sa venoval aj dramatickej tvorbe a okrem niekoľkých jednoaktoviek bol autorom libreta populárnej operety Gejzu Dusíka Pod cudzou vlajkou (1940) či divadelnej hry Prievan (1940).
Bol vydavateľom a zodpovedným redaktorom prvého slovenského obrázkového týždenníka pre ženy, Úsmev slovenských žien a dievčat (1940-1941) a redigoval edíciu populárnych zošitových Moderných románov (1940-1944), ktoré vychádzali v týždennej periodicite.
Krátko po skončení II. svetovej vojny ho zatkli a z väznice Krajského súdu v Bratislave ho prepustili až v júli 1946. Hoci ho ľudový súd nakoniec oslobodil, musel sa aj s rodinou vysťahovať z Bratislavy a po krátkej zastávke v Trnave býval v Trnovci nad Váhom a v Bátovciach až do roku 1953, keď sa presťahoval znova do Trnavy. Medzičasom pracoval ako korektor v tlačiarni Pravdy vo Zvolene (1947), stal sa výkonným redaktorom a grafikom časopisu Obchod a práca v Nitre (1947-1948) a keďže nesmel publikovať pod vlastným menom, písal pod rozličnými pseudonymami a živil sa aj prekladmi. Na prelome rokov 1949 a 1950 bol krátko redaktorom Katolíckych novín v Bratislave, kam sa v roku 1953 opäť vrátil. Medzitým bol nezamestnaný a externe tvoril podnikové kroniky, inzerciu, reklamy a inú grafickú tvorbu najmä pre Slovenskú spoločnosť pre racionálnu výživu. V rokoch 1962 - 1968 pôsobil ako vedúci oddelenia propagácie a redaktor závodného časopisu Naše zrkadlo v národnom podniku Merina v Trenčíne. Neskôr, v roku 1968 sa znovu vrátil do redakcie Katolíckych novín, s ktorými spolupracoval aj po odchode do dôchodku v roku 1976. Zomrel na následky tragickej nehody v Trenčíne dňa 24. augusta 1978. Pochovaný je v Trnave na Novom cintoríne.
Literárna tvorba
- 1932 - Bieda (vlastným nákladom, Nové Zámky), zbierka noviel
- 1935 - Mám sa výborne (SSV, Trnava), úsmevné poviedky zo študentského života s vlastnými ilustráciami
- 1936 - V tôni polmesiaca (SSV, Trnava), historický román z čias protitureckých bojov
- 1936 - Mračná nad Novými Zámkami (Slovák, Bratislava), román na pokračovanie
- 1936 - Pomsta (Plameň, SSV, Trnava), historická povesť na pokračovanie
- 1937 - V tajných službách (Slovenská pravda, Bratislava), román na pokračovanie
- 1937 - Zbojníci (Plameň, SSV, Trnava), historická povesť na pokračovanie
- 1938 - 1939 - Ondráš zbojník (Plameň, SSV, Trnava), historická povesť na pokračovanie
- 1941 - Bomby nad Spišskou Novou Vsou (Študentské družstvo, Bratislava), dokumentárna publikácia
- 1942 - Slovenská krv (vlastným nákladom, Bratislava), lexikón významných slovenských rodákov
- 1944 - Keď rinčali zbrane (Globus, Bratislava), historická práca o účasti Slovákov v historických bitkách a vojnách.
- Všetky spomínané diela vyšli pod pseudonymom ERCÉ.
- 1957 - Umelecko-historické pamätné kostoly na Slovensku (SSV, Trnava), publikácia o sakrálnych pamiatkach, vydaná pod pseudonymom E. LORAD.
- 1970 - Krása slovenských pamiatkových kostolov (Spolok sv. Vojtecha, Trnava), špeciálna obrazová publikácia s viacjazyčným textom.
- 1971 - Pod tureckými mračnami (Slavín, Bratislava), nové, prepracované vydanie historického románu Mračná nad Novými Zámkami
- 1975 - Vznešená krása v dreve (Katolícke noviny, Bratislava), práca o sakrálnych pamiatkach na Slovensku na pokračovanie
Dramatická tvorba
- 1940 - Kto neskoro chodí, sám sebe škodí (SSV, Trnava), veselohra v jednom dejstve
- 1940 - Pôjdeme letovať (SSV, Trnava), veselohra v jednom dejstve
- 1940 - Robí sa šlágrový text (SSV, Trnava), veselohra v jednom dejstve
- 1940 - Pod cudzou vlajkou, libreto k operete Gejzu Dusíka (premiéra 1.5.1940 v SND v Bratislave). Opereta, kde si hlavnú úlohu MUDr. Holuba zahral František Krištof Veselý, i napriek svojej úspešnosti a skladbám ako „Dedinka v údolí“, „Saigon“, či „Nebozkané pery“, ktoré boli v dnešnom chápaní skutočnými hitmi, sa po vojne kvôli oslave slovenskej štátnosti dostala na index. Až v roku 2007 ju pri príležitosti stého výročia narodenia G. Dusíka znova uviedlo bratislavské Divadlo Aréna.
- 1941 – Prievan, divadelná hra so sprievodnou hudbou Mikuláša Košťála a Františka Schramma, ktorú inscenovalo Slovenské ľudové divadlo v Banskej Bystrici (premiéra 1.2.1941)
- 1958 - Stalo sa v našom mestečku (E. Lorad), rozhlasová hra, vysielaná rozhlasovou stanicou Praha II
- koniec 60. a začiatok 70. rokov - Kuruci, hudobná komédia s hudbou Ladislava Schramma, ktorá mala tri dejstvá a bola takzvaným dramatickým dieťaťom autorovej celoživotnej lásky k histórií. Radványiho libreto použil aj hudobný skladateľ Zdenek Cón, ktorý ale operetu nedokončil a z jej torza sa v rozhlasovom vysielaní iba sem tam ozve Kurucký tanec.
Preklady
Rozhlasové
- N. Nosov –„Miškova kaša“, rozhlasová hra pre mládež, Čs. rozhlas 1956, preložil a upravil C. A. Radványi
- Curt Götz – Testament, Čs. rozhlas 22.7.1958, preložil C. A. Radványi
Knižné
- Fabián, Gyula – Poslední Indiáni. Obzor 1947, z maďarčiny preložil Anton Koltin
- Edícia Svetových autorov zv. 3 / Nakl. Srnánek 1947, Nitra,
- August Strindberg – Vták Fénix (preložil: E. Lorad)
- Edícia Svetových autorov zv. 4 / Nakl. Srnánek 1947, Nitra,
- Rudyard Kipling – Bez božieho požehnania (preložil: –oRa-)
- Henrich Pontoppidan – Mocný krajčír (preložil –tin-)
- Selma Lagerlöfová – Princezná z Babylonu (preložil: –Lo-Ra-)
- Henrich Pontoppidan – Kameň mudrcov (preložil: –tin-)
- Novely svetových autorov / Edícia Svetových autorov zv. 6 - 10 / Nakl. Srnánek 1947, Nitra,
- H.Krains – Šťastie Barbory Fontainovej (preložil: C. A. R.)
- Robert Hichens – Bubeník púšte (preložil: kol.)
- Edgar Allan Poe – Zlatý chrobák (preložil: K. A.)
- Guy Peron – Vodca banditov (preložil: E. Lorad)
- Léon de Tinseau - Príležitosť (preložil: Anton K.)
- René Bazin – Debata (preložil: Anton K.)
- Jack London – Chlapské slovo (preložil: E. Lorad)
- Henry Bordeaux – Marcel sa vracia domov (preložil: E. Lorad)
Podľa bibliografie literárnej tvorby Cela Radványiho, ktorú k nedožitej sedemdesiatke v marci roka 1981 zostavili a napísali M. Hradný a P. Radványi, doplnili v roku 1988, súpis knižných, časopiseckých a redigovaných prác Celestína Radványiho má viac ako 4000 položiek. Okrem toho, že si väčšinu svojich kníh a novinárskych príspevkov aj sám ilustroval, jeho kresby uverejnili mnohé noviny, časopisy a kalendáre. Napríklad je autorom obálky, kresieb hlavičiek a celej grafickej úpravy kalendára Pútnik svätovojtešský na rok 1970, i na rok 1971. Presný počet uverejnených kresieb, ilustrácií, kreslených žartov a pod. sa už nedá zistiť ale je to určite štvorciferné číslo.
Spisovateľ a novinár C. A. Radványi, ktorý za minulého režimu patril k tým, čo mali byť zabudnutí a úplne vymazaní z našej histórie, bol znova objavený a rehabilitovaný až v deväťdesiatych rokoch a spoločenského uznania sa mu dostalo roku 1998, keď mu symbolicky udelili čestné občianstvo mesta Trnavy in memoriam.
Zdroje
- Ercé. Slovenská krv. Bratislava : Vydavateľstvo lexikálneho diela „Slovenská krv“, 1942. 568 s.
- Bibliografia literárnej tvorby Cela Radványiho. 1981. (rukopis)
- RADVÁNYI, Celestín Anton. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. S. 21 – 22.
- Celo Radványi Ercé 1911 – 1978. Ed. Peter Radványi. 1. vyd. Bratislava : Elenprint, 1999. 69 s. ISBN 80-967132-7-2.
- RADVÁNYI, Celestín Anton. In: MAŤOVČÍK, Augustín, et al. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. Martin : Matica slovenská, 1999. 384 s. ISBN 80-7090-537-9. S. 274 – 275.
- RADVÁNYI, Peter. Celestín Anton Radványi (1911 – 1978). Historický zborník (Martin: Matica slovenská), 2001, roč. 11, čís. 1, s. 210 – 212. ISSN 1335-8723.
- rodinný archív
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Gostoni
Ľudovít Petraško
Štefánia Pártošová
Štefan Algöver
Štefan Balák
Štefan Gráf
Štefan Kýška
Štefan Krčméry
Štefan Leška
Štefan Pilárik
Štefan Povchanič
Štefan Romuald Hadbavný
Želmíra Gašparíková
Adam Bžoch
Adolf Dux
Agneša Kalinová
Alžbeta Göllnerová-Gwerková
Albert Marenčin
Alexander Križka
Alexandra Pavelková
Alojz Gocník
Andrej Chmelko
Andrej Kubina
Andrej Pavčo
Anton Brček
Anton Hlinka
Anton Kret
Bohuslav Nosák
Celestín Anton Radványi
Ctibor Matulay
Cyril Gallay
Daniela Lehutová
Daniel Hevier
Daniel Krman
Daniel Miloslav Bachát
Dezider Bodický
Dezider Rakšány
Dobroslav Chrobák
Dušan Kužel
Dušan Makovický
Eduard Goldstücker
Elena Krššáková
Emil Boleslav Lukáč
Emil Lehuta
Etela Farkašová
Eva Antoshchenko Múčková
Eva Maliti-Fraňová
Fedor Jesenský (bankár)
Fedor Jesenský (právnik)
Felix Litva
Ferdinand Gabaj
František Halvax
František Lipka
František Novosád
František Richard Osvald
Gabriel Rapoš
Georg Gaál
Gizela Gáfriková
Hana Ponická
Ignác Oravec
Igor Gallo
Igor Hochel
Igor Kapišinský
Igor Otčenáš
Imrich Kružliak
Ingrid Majeriková
Ivan Králik
Ivan Krčméry
Ivan Mojík
Ján Čajak
Ján Beňo (spisovateľ)
Ján Bodenek
Ján Frátrik
Ján Frýdecký
Ján Hudák
Ján Ičo
Ján Kaľavský
Ján Ladislav Kalina
Ján Lajčiak
Ján Múčka
Ján Mihál
Ján Ondruš
Ján Párička
Ján Pauliny
Ján Poničan
Ján Pravoslav Leška
Ján Valašťan Dolinský
Júlia Májeková
Július Albrecht
Július Botto
Július Lenko
Jana Juráňová
Jana Kantorová-Báliková
Janko Borodáč
Jožo Nižnánsky
Jolana Bánová-Verbeecková
Jozef Ambruš
Jozef Barši
Jozef Blaškovič
Jozef Hodorovský
Jozef Holúbek
Jozef Horváth
Jozef Kačka
Jozef Kot
Jozef Marián Gálik
Jozef Podhradský
Juraj Andričík
Juraj Maro
Juraj Marušiak
Juraj Palkovič (1763 – 1835)
Juraj Palkovič (1769 – 1850)
Karol Chmel
Karol Kuzmány
Karol Lilge
Katarína Lazarová
Koloman Kolomi Geraldini
Kornel Földvári
Ladislav Nižňanský
Leopold Lahola
Mária Ferenčuhová
Mária Filkusová
Mária Follrichová
Mária Klimová
Mária Kupčoková
Mária Rázusová-Martáková
Margita Figuli
Margita Pauliny-Tóthová
Marián Andričík
Marián Gavenda
Marián Hatala
Marián Kováčik
Marianna Oravcová
Marta Podhradská
Martina Grochálová
Martin Kollár (kňaz)
Martin Lauček
Martin Medňanský
Martin Miloš Braxatoris
Matej Bahil
Metod (svätec)
Michal Chorvát
Michal Filip
Mikuláš Štefan Ferienčík
Mikuláš Bakoš
Mikuláš Gacek
Mikuláš Pažítka
Milan Odran
Mirka Brezovská
Miroslav Dudok
Miroslav Marcelli
Natália Makedonová
Oľga Feldeková
Oľga Keltošová
Oľga Kralovičová
Oľga Lajdová
Ondrej Miloslav Bella
Oskár Formánek
Pavel Branko
Pavel Bujnák
Pavel Cancrini
Pavel Mučaji
Pavol Hrtus Jurina
Pavol Janík (spisovateľ)
Perla Bžochová
Peter Bella
Peter Kuklica
Peter Macsovszky
Peter Milčák
Peter Petro
Radovan Brenkus
Roman Brat
Rudolf Čižmárik
Samo Bohdan Hroboň
Samuel Czambel
Samuel Hruškovic
Slavomír Ondrejovič
Teofil Klas
Tereza Gašparíková
Tido J. Gašpar
Valér Kubány
Valerij Kupko
Viera Hegerová
Viera Husáková
Viera Juríčková
Viera Prokešová
Viktor Krupa
Viliam Mruškovič
Vincent Malý
Vladimír Bágeľ
Vladimír Hlôška
Vladimír Krivoš
Vladimír Oleríny
Vojtech Horáček
Vojtech Kondrót
Vojtech Mihálik
Zlatko Klátik
Zora Jesenská
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk