A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Centrálne sofijské haly (Централни софийски хали) | |
Centrálne haly | |
krytá tržnica | |
pohľad na centrálne haly zo severovýchodu
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Sofia |
Okres | Sofia |
Mesto | Sofia |
Rajón | Văzraždane |
Súradnice | 42°42′00″S 23°19′18″V / 42,70000°S 23,32167°V |
Rozloha | 3 200 m² |
Autor | Naum Torbov |
Štýl | secesia, neobyzantský |
Vznik | 1911 |
Výstavba | 1909 – 1911 |
Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
Stav | zachovalý, reštaurovaný |
Využitie | krytá tržnica |
Wikimedia Commons: Central Market Hall in Sofia | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Centrálne sofijské haly (bulh. Централни софийски хали – Centralni sofijski chali),[1] je budova krytej tržnice, ktorá sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v Sofijskej oblasti v západnom Bulharsku.[2][3][4][4][5][1][6] Má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.[2][6][3][4]
Iné názvy
Budova je známa aj ako Centrálne haly (bulh. Централни хали – Centralni chali),[2][3][4][6][7] Mestské haly (bulh. Градски хали – Gradski chali),[4] alebo len Haly (bulh. Халите – Chalite).[1]
Lokalita
Centrálne haly sa nachádzajú v centrálnej časti Sofie[2][3][5] v rajóne Văzraždane (bulh. Възраждане)[3] na križovatke bulváru Kňagiňa Marija Luiza (bulh. Княгиня Мария Луиза) a ulice Exarch Josif (bulh. Екзарх Йосиф).[3][4]
Charakteristika
Budova bola postavená podľa projektu architekta Nauma Torbova.[2][6][1] Stavba prešla niekoľkými reštauráciami, pričom autormi poslednej reštaurácie, ktorá sa skončila v roku 2000 sú architekti Konstantin Antonov, Christo Gančev a Adriana Kantardžievová.[1][5] Ide o prvú veľkoplošnú budovu halového typu predurčenú ako miesto pre krytú tržnicu na území Bulharska.[2][6] Celková plocha budovy predstavuje až 3200 m².[5] Na rozdiel od stredovekých krytých bazárov sa jedná o budovu s jednotným vnútorným priestorom, ktorý nie je rozdelený stenami.[6]
Centrálne haly sú považované za jeden z najkrajších príkladov bulharskej architektúry z obdobia po oslobodení Bulharska[2][5] a zároveň za jeden z najlepších príkladov prevedenia bulharskej neobyzantskej architektúry zo začiatku 20. storočia.[1][6][5] Štýlom prevedenia je budova podobná neďaleko sa nachádzajúcej budove sofijských centrálnych minerálnych kúpeľov.[6]
Exteriér
Fasády budovy sú zhotovené podľa architektonických princípov európskej architektúry 19. storočia so silným vplyvom bulharského národného romantizmu.[2] Slohovo ide o secesné prevedenie neobyzantskej architektúry,[2][5] pričom patrné sú aj vplyvy neorenesancie (rady hlbokých okenných rámov),[2] ako aj dedičstva bulharskej stredovekej architektúry (horizontálne dekoratívne tehlové pásy).[2]
V centrálnej časti každej z fasád sa nachádza plytká nika, pričom v hornej časti západnej a východnej niky (nad vchodom do budovy) sa nachádza plastický reliéf zobrazujúci erb mesta Sofia obkolesený reliéfom s rastlinným motívom.[2][6][5] Tieto plastiky sú dielom kamenára Georgiho Kiselinčeva, ktorý ich zhotovil podľa projektu umelca Charalampiho Tačeva.[2][5] Nad nikou vo východnej hlavnej fasáde sa nad vchodom nachádza secesná hodinová veža.[2][6][5]
Hodinový mechanizmus
Hodinový mechanizmus vo veži bol vyrobený v roku 1911[5] a je dielom firmy H. Aron z berlínskeho Charlottenburgu.[5][7] Inštalovaný na budovu tržnice bol v roku 1915.[7] Mechanizmus bol s priamym pohonom a na hodinách sa nachádzali tri ciferníky. Priemer každého z ciferníkov bol 1,2 metra. Cena hodín bola 4200 levov. Pôvodný hodinový mechanizmus bol neskôr demontovaný (nevie sa však presne kedy) a nahradený novými hodinami.[7]
Pôvodný mechanizmus bol však reštaurovaný v rámci poslednej reštaurácie budovy a v súčasnosti sa nachádza exponovaný v priestoroch hlavnej haly.[5][7] Reštauráciu pôvodných hodín previedol hodinársky majster Todor Todorov v roku 2000.[7]
Interiér
Interiér je riešený ako jednotný priestor s vnútornou sieťou ulíc a samostatne stojacimi stánkami.[2] Vnútorná konštrukcia je kovová podopieraná elegantne vyzerajúcimi stĺpmi,[2][5] ktoré vnútorný priestor rozdeľujú na tri lode.[5]
Ruiny antického mesta Serdica
V rámci reštaurácie, ktorá prebehla na prelome 20. a 21. storočia boli objavené a odkryté časti antického mesta Serdica. Konkrétne ide o časť hradieb (z ktorých je dnes exponovaná 18 metrov dlhá časť) a zvyšky antických kúpeľov zo 4. storočia (pozostatky dvoch izieb, dva polkruhové bazény a inštalácie, konkrétne vykurovací systém, kanalizácia a systém rozvodu vody).[6][5] Zvyšky hradieb, ktoré boli objavené pochádzajú z viacerých etáp ich výstavby, nachádzajú sa tu hradby z 3., 4. a 6. storočia.[5] Ruiny sú dnes exponované a voľne prístupné.[6][5]
Dejiny
Budova bola postavená na mieste, kde sa v priebehu 19. storočia nachádzal tzv. piatočný trh, jedno z najväčších odkrytých trhovísk v Sofii, kde svoje produkty ponúkali prevážne obyvatelia okolitých dedín.[6]
Centrálne haly boli postavené v priebehu rokov 1909 – 1911.[6][1] Boli v tom čase najväčšou krytou sofijskou tržnicou[6] (a zároveň jednou z najstarších)[1] v ktorej sa nachádzalo až 168 stánkov, ktoré boli postavené trănskými majstrami. V tržnici sa predávalo predovšetkým mäso, ryby, mliečne produkty, ovocie, zelenina a iné potravinárske produkty. Nachádzala sa tu aj veľká chladiaca jednotka, ktorá mala celkovo 158 oddelení.[6]
Vo svojej pôvodnej budove so 168 obchodmi a stánkami tržnica fungovala do 40. rokov 20. storočia.[1] Následne bola budova niekoľkokrát reštaurovaná.[2] V roku 1955[3][4] bola budova vyhlásená za kultúrnu pamiatku.[3][4][2][6]
Dôležitá reštaurácia prebehla počas 70. rokov 20. storočia. V rámci tejto rekonštrukcie bol kompletne prerobený interiér a z budovy sa stalo dvojposchodové nákupné centrum. Táto rekonštrukcia však čiastočne narušila jednotný vzhľad pôvodného otvoreného priestranstva.[6]
Posledná reštaurácia prebehla v rokoch 1988 – 2000.[1] V roku 2000 bola tržnica aj znovu otvorená, pričom masívna reštaurácia vrátila interiéru jeho pôvodnú atmosféru veľkoplošnej tržnice. V rámci tejto reštaurácie bol opravený aj hodinový mechanizmus vo veži nad východným vchodom do budovy. V rámci reštaurácie boli taktiež objavené a odkryté ruiny antického mesta Serdica.[6][5]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[6][3][4]
Budova bola vyhlásená v roku 1955 za kultúrnu pamiatku miestneho významu. Ako dôvod ochrany je uvedená architektonicko-staviteľská,[4][3] ako aj umelecká hodnota stavby. V roku 1998 bol štatút potvrdený. Dôvody ochrany ostali nezmenené.[3]
Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Centralni chali (bulh. Централни хали, doslova Centrálne haly),[3][4]
Gradski chali (bulh. Градски хали, doslova Mestské haly).[4]
Galéria
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 122. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 12 – uni-ja. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104340. S. 4714. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l Наследството на София . io.morphocode.com, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l mc.government.bg, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 52 – 53. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 336 – 337. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f IVANOV, Ivajlo. Časovnikovite kuli v Bălgarija i sgradite s časovnici v načaloto na XXI vek. Sofia : Biko Bălgarija. 2014. 272 s. ISBN 9786199004821. S. 222. (po bulharsky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Centrálne sofijské haly
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Chrám Ikony Matky Božej Kazanskej
Chrám Krista Spasiteľa (Banja Luka)
Chrám Krista Spasiteľa (Moskva)
Chrám Kristovho vzkriesenia
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk