Centrálne sofijské haly

	Centrálne sofijské haly; (Централни софийски хали)
	Centrálne haly
	krytá tržnica
	pohľad na centrálne haly zo severovýchodu
Štát	Bulharsko
Oblasť	Sofia
Okres	Sofia
Mesto	Sofia
Rajón	Văzraždane
Súradnice	42°42′00″S 23°19′18″V / 42,70000°S 23,32167°V
Rozloha	3 200 m²
Autor	Naum Torbov
Štýl	secesia,; neobyzantský
Vznik	1911
Výstavba	1909 – 1911
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Stav	zachovalý,; reštaurovaný
Využitie	krytá tržnica
	Wikimedia Commons: Central Market Hall in Sofia
	Geografický portál

Súradnice: 42°42′00″S 23°19′18″V / 42,70000°S 23,32167°V

Centrálne sofijské haly (bulh. Централни софийски хали – Centralni sofijski chali),^[1] je budova krytej tržnice, ktorá sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v Sofijskej oblasti v západnom Bulharsku.^[2]^[3]^[4]^[4]^[5]^[1]^[6] Má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.^[2]^[6]^[3]^[4]

Iné názvy

Budova je známa aj ako Centrálne haly (bulh. Централни хали – Centralni chali),^[2]^[3]^[4]^[6]^[7] Mestské haly (bulh. Градски хали – Gradski chali),^[4] alebo len Haly (bulh. Халите – Chalite).^[1]

Lokalita

Centrálne haly sa nachádzajú v centrálnej časti Sofie^[2]^[3]^[5] v rajóne Văzraždane (bulh. Възраждане)^[3] na križovatke bulváru Kňagiňa Marija Luiza (bulh. Княгиня Мария Луиза) a ulice Exarch Josif (bulh. Екзарх Йосиф).^[3]^[4]

Charakteristika

Budova bola postavená podľa projektu architekta Nauma Torbova.^[2]^[6]^[1] Stavba prešla niekoľkými reštauráciami, pričom autormi poslednej reštaurácie, ktorá sa skončila v roku 2000 sú architekti Konstantin Antonov, Christo Gančev a Adriana Kantardžievová.^[1]^[5] Ide o prvú veľkoplošnú budovu halového typu predurčenú ako miesto pre krytú tržnicu na území Bulharska.^[2]^[6] Celková plocha budovy predstavuje až 3200 m².^[5] Na rozdiel od stredovekých krytých bazárov sa jedná o budovu s jednotným vnútorným priestorom, ktorý nie je rozdelený stenami.^[6]

Centrálne haly sú považované za jeden z najkrajších príkladov bulharskej architektúry z obdobia po oslobodení Bulharska^[2]^[5] a zároveň za jeden z najlepších príkladov prevedenia bulharskej neobyzantskej architektúry zo začiatku 20. storočia.^[1]^[6]^[5] Štýlom prevedenia je budova podobná neďaleko sa nachádzajúcej budove sofijských centrálnych minerálnych kúpeľov.^[6]

pohľad na západnú fasádu budovy

Exteriér

Fasády budovy sú zhotovené podľa architektonických princípov európskej architektúry 19. storočia so silným vplyvom bulharského národného romantizmu.^[2] Slohovo ide o secesné prevedenie neobyzantskej architektúry,^[2]^[5] pričom patrné sú aj vplyvy neorenesancie (rady hlbokých okenných rámov),^[2] ako aj dedičstva bulharskej stredovekej architektúry (horizontálne dekoratívne tehlové pásy).^[2]

V centrálnej časti každej z fasád sa nachádza plytká nika, pričom v hornej časti západnej a východnej niky (nad vchodom do budovy) sa nachádza plastický reliéf zobrazujúci erb mesta Sofia obkolesený reliéfom s rastlinným motívom.^[2]^[6]^[5] Tieto plastiky sú dielom kamenára Georgiho Kiselinčeva, ktorý ich zhotovil podľa projektu umelca Charalampiho Tačeva.^[2]^[5] Nad nikou vo východnej hlavnej fasáde sa nad vchodom nachádza secesná hodinová veža.^[2]^[6]^[5]

Hodinový mechanizmus

Hodinový mechanizmus vo veži bol vyrobený v roku 1911^[5] a je dielom firmy H. Aron z berlínskeho Charlottenburgu.^[5]^[7] Inštalovaný na budovu tržnice bol v roku 1915.^[7] Mechanizmus bol s priamym pohonom a na hodinách sa nachádzali tri ciferníky. Priemer každého z ciferníkov bol 1,2 metra. Cena hodín bola 4200 levov. Pôvodný hodinový mechanizmus bol neskôr demontovaný (nevie sa však presne kedy) a nahradený novými hodinami.^[7]

Pôvodný mechanizmus bol však reštaurovaný v rámci poslednej reštaurácie budovy a v súčasnosti sa nachádza exponovaný v priestoroch hlavnej haly.^[5]^[7] Reštauráciu pôvodných hodín previedol hodinársky majster Todor Todorov v roku 2000.^[7]

Interiér

Interiér je riešený ako jednotný priestor s vnútornou sieťou ulíc a samostatne stojacimi stánkami.^[2] Vnútorná konštrukcia je kovová podopieraná elegantne vyzerajúcimi stĺpmi,^[2]^[5] ktoré vnútorný priestor rozdeľujú na tri lode.^[5]

Ruiny antického mesta Serdica

V rámci reštaurácie, ktorá prebehla na prelome 20. a 21. storočia boli objavené a odkryté časti antického mesta Serdica. Konkrétne ide o časť hradieb (z ktorých je dnes exponovaná 18 metrov dlhá časť) a zvyšky antických kúpeľov zo 4. storočia (pozostatky dvoch izieb, dva polkruhové bazény a inštalácie, konkrétne vykurovací systém, kanalizácia a systém rozvodu vody).^[6]^[5] Zvyšky hradieb, ktoré boli objavené pochádzajú z viacerých etáp ich výstavby, nachádzajú sa tu hradby z 3., 4. a 6. storočia.^[5] Ruiny sú dnes exponované a voľne prístupné.^[6]^[5]

exponované ruiny hradieb antického mesta Serdica

Dejiny

Budova bola postavená na mieste, kde sa v priebehu 19. storočia nachádzal tzv. piatočný trh, jedno z najväčších odkrytých trhovísk v Sofii, kde svoje produkty ponúkali prevážne obyvatelia okolitých dedín.^[6]

Centrálne haly boli postavené v priebehu rokov 1909 – 1911.^[6]^[1] Boli v tom čase najväčšou krytou sofijskou tržnicou^[6] (a zároveň jednou z najstarších)^[1] v ktorej sa nachádzalo až 168 stánkov, ktoré boli postavené trănskými majstrami. V tržnici sa predávalo predovšetkým mäso, ryby, mliečne produkty, ovocie, zelenina a iné potravinárske produkty. Nachádzala sa tu aj veľká chladiaca jednotka, ktorá mala celkovo 158 oddelení.^[6]

Vo svojej pôvodnej budove so 168 obchodmi a stánkami tržnica fungovala do 40. rokov 20. storočia.^[1] Následne bola budova niekoľkokrát reštaurovaná.^[2] V roku 1955^[3]^[4] bola budova vyhlásená za kultúrnu pamiatku.^[3]^[4]^[2]^[6]

Dôležitá reštaurácia prebehla počas 70. rokov 20. storočia. V rámci tejto rekonštrukcie bol kompletne prerobený interiér a z budovy sa stalo dvojposchodové nákupné centrum. Táto rekonštrukcia však čiastočne narušila jednotný vzhľad pôvodného otvoreného priestranstva.^[6]

Posledná reštaurácia prebehla v rokoch 1988 – 2000.^[1] V roku 2000 bola tržnica aj znovu otvorená, pričom masívna reštaurácia vrátila interiéru jeho pôvodnú atmosféru veľkoplošnej tržnice. V rámci tejto reštaurácie bol opravený aj hodinový mechanizmus vo veži nad východným vchodom do budovy. V rámci reštaurácie boli taktiež objavené a odkryté ruiny antického mesta Serdica.^[6]^[5]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu^[6]^[3]^[4]

Budova bola vyhlásená v roku 1955 za kultúrnu pamiatku miestneho významu. Ako dôvod ochrany je uvedená architektonicko-staviteľská,^[4]^[3] ako aj umelecká hodnota stavby. V roku 1998 bol štatút potvrdený. Dôvody ochrany ostali nezmenené.^[3]

Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Centralni chali (bulh. Централни хали, doslova Centrálne haly),^[3]^[4]

Gradski chali (bulh. Градски хали, doslova Mestské haly).^[4]

Galéria

pohľad na budovu z východu
pohľad na budovu zo severozápadu
centrálne haly v noci
centrálna časť západnej fasády s vchodom
detailný pohľad na hodinovú vežu
detailný pohľad na reliéf z fasády budovy predstavujúci erb Sofie
detail výzdoby z fasády
centrálne haly na historickej fotografii z roku 1912
interiér budovy

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 122. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 12 – uni-ja. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104340. S. 4714. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l Наследството на София . io.morphocode.com, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l mc.government.bg, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 52 – 53. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 336 – 337. (bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f IVANOV, Ivajlo. Časovnikovite kuli v Bălgarija i sgradite s časovnici v načaloto na XXI vek. Sofia : Biko Bălgarija. 2014. 272 s. ISBN 9786199004821. S. 222. (po bulharsky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Centrálne sofijské haly

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref2-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 122. (po bulharsky)

[ref1-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 12 – uni-ja. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104340. S. 4714. (po bulharsky)

[io.morphocode.com-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l Наследството на София . io.morphocode.com, . Dostupné online.

[mc.government.bg-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l mc.government.bg, . Dostupné online.

[ref3-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 52 – 53. (po anglicky)

[ref4-6] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 336 – 337. (bulharsky)

[ref5-7] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f IVANOV, Ivajlo. Časovnikovite kuli v Bălgarija i sgradite s časovnici v načaloto na XXI vek. Sofia : Biko Bălgarija. 2014. 272 s. ISBN 9786199004821. S. 222. (po bulharsky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]