Národné vedecko-výskumné centrum (po fr. Centre National de la Recherche Scientifique), skratka CNRS, je štvrtou^[1] najväčšou výskumno-vývojovou organizáciou vo svete (po NASA a dvoch iných amerických organizáciách) a najväčšou v Európe (pred Inštitútom Maxa Plancka a CERN) so sídlom vo Francúzsku^[2]. Hlavné sídlo CNRS je v Paríži (La Défense), avšak výskumné strediská sú rozmiestnené po celom Francúzsku.

V roku 2009 centrum zamestnávalo vyše 30 000 zamestnancov ^[3]: 26 100 stálych zamestnancov (11 700 výskumných pracovníkov, 14 400 inžinierov, technikov a administratívnych pracovníkov) a jeho rozpočet sa pohybuje okolo 3,3 miliardy eur ^[4].

Aktívna stratégia výmeny a spolupráce so zahraničnými špičkovými pracoviskami umožnila tejto štátnej organizácii cestu medzi svetovú elitu na poli výskumu. Medzinárodné zastupiteľstvá sídlia v Bonne, Bruseli, Johannesburgu, Moskve, Pekingu, Santiagu, Tokiu, Tunise, Washingtone a v Hanoji.

CNRS je vlastníkom veľkého množstva patentov a licencií. V oblasti zdravotníctva patrí k najdôležitejším licencia na vakcínu proti hepatitíde B, na „Diagnose-Kits“ proti HIV-vírusom, vyvinutá v spolupráci s Inštitútom L. Pasteura, alebo na nové cytostatikum Navelbine. V informatike ide o rôzny software, najzaujímavejší je slobodný softvér CeCILL.

Výskumné oblasti

V súčasnosti je centrum tvorené desiatimi inštitúciami, medzi nimi:

• Národný inštitút pre jadrovú a časticovú fyziku
• Národný inštitút pre výskum vesmíru

Oblasti výskumu

1. matematika, informatika, fyzika, planéty a vesmír,
2. chémia,
3. biológia,
4. sociálne vedy,
5. životné prostredie a trvale udržateľný rozvoj,
6. technické vedy.

Ocenenia

Od roku 1954 centrum pravidelne udeľuje ocenenie pre najlepšieho francúzskeho vedca a mladého výskumníka. Zlatá medaila CNRS (Médaille d'or du CNRS) je najdôležitejším ocenením pre vedu a výskum, aké je možné vo Francúzsku získať.

CNRS obdržalo hneď niekoľko Nobelových cien.

• Nobelova cena za fyziku
  • 1966 : Alfred Kastler
  • 1991 : Pierre-Gilles de Gennes
  • 1992 : Georges Charpak
  • 1997 : Claude Cohen-Tannoudji
  • 2007 : Albert Fert
• Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu
  • 2008 : Luc Montagnier
  • 2011 : Jules Hoffmann

• Nobelova cena za chémiu
  • 1987 : Jean-Marie Lehn
• Nobelova cena za ekonómiu
  • 1988 : Maurice Allais

Fieldsova cena

• 1950 : Laurent Schwartz
• 1954 : Jean-Pierre Serre
• 1958 : René Thom
• 1966 : Alexandre Grothendieck
• 1982 : Alain Connes
• 1994 : Pierre-Louis Lions
• 2002 : Laurent Lafforgue
• 2006 : Wendelin Werner

Abelova cena

• 2003 : Jean-Pierre Serre

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka