Cesta I. triedy 2
■ v prevádzke
Základné údaje
Správca	Slovenská správa ciest (štát)
Celková dĺžka	100,935 km
v prevádzke	100,935 km
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj, Trnavský kraj
Objekty na trase
Holíč Holíč Kopčany Brodské Kúty (5)  Kúty Sekule Veľké Leváre Malacky Priemyselný autopark Lozorno (41)  Lozorno Lozorno Mást Bratislava (Záhorská Bystrica) Bratislava-Lamač (58)  Bratislava-Polianky Bratislava-Mlynská dolina "Patrónka" (61-62)  Bratislava-Mlynská dolina Bratislava-Mlynská dolina Nový most 431 m (Dunaj) (1)  Bratislava-Incheba Bratislava-Petržalka-Einsteinova (Aupark) Bratislava-Petržalka-Pri seči (4)  Bratislava-Ovsište Bratislava-Petržalka Bratislava (Petržalka) (5)  Bratislava-Petržalka Bratislava-Rusovce Rusovce-Rajka Pokračuje ako smer Mosonmagyaróvár  Vo výstavbe  V pláne  Úseky označené ako bez úhrady (polovičný profil je bez úhrady, ak nie je označené inak)

Cesta I. triedy 2 (I/2) je cesta I. triedy na Slovensku prebiehajúca celá na západe. Jej dĺžka je 100,935 km a vedie z mesta Holíč cez Záhorie do mesta Malacky a ďalej do hlavného mesta Bratislavy, kde sa dotýka Malých Karpát a následne prekonáva Dunaj mostom Lanfranconi. Ďalej obchádza z východnej strany panelové sídlisko Petržalka predtým, ako sa končí na maďarských hraniciach za bratislavskou mestskou časťou Rusovce.

Cesta vedia z veľkej časti paralelne so železničnou traťou Železničná trať Bratislava – Břeclav. Na ceste sa nachádza celkovo 46 mostov.

Dnes má pre medzinárodnú dopravu cesta I/2 už len malý význam, keďže prebieha takmer celá súbežne s diaľnicou D2. Pred zavedením elektronického mýta pre nákladné vozidlá v roku 2010 podliehala spoplatneniu diaľničnými nálepkami aj cesta I/2, aby sa zabránilo obchádzaniu diaľnice D2 nákladnými autami. Z rovnakého dôvodu je celá cesta od štátnej hranice s Českom až po Bratislavu (okrem úsekov v obciach) spoplatnená elektronickým mýtom.

Väčšinu cesty spravuje Slovenská správa ciest, okrem úsekov na území hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré spravuje mesto prostredníctvom Magistrátu.

História

Do roku 1918 patrilo územie dnešného Slovenska Uhorsku, ktoré až roku 1848 nemalo žiadne štátne cesty.^[1] Cesta medzi Bratislavou a Holíčom bola v roku 1854 preklasifikovaná ako uhorská okresná cesta, ktorú mali bezodplatne udržiavať obyvatelia.^[2]

V rokoch 1918-1939 a 1945-1992 patrila k Československu a ponechala si svoje pôvodné číslovanie (od roku 1946) aj po osamostatnení Slovenska v roku 1993.

Väčšia časť cesty I/2 sa nachádzala na území Česka a prechádzala v trase Humpolec - Jihlava - Brno - Břeclav - Kúty - Bratislava - hraničný priechod Rusovce/Rajka. Podľa pôvodných plánov československej cestnej siete mala cesta začínať už v Prahe, pričom úsek Praha - Humpolec mal byť vybudovaný ako diaľnica. Výstavba tohto úseku sa však v roku 1950 zastavila a po roku 1963, kedy bola uznesením vlády ČSSR č. 286/1963 nanovo zadefinovaná československá diaľničná sieť a v nadväznosti na zákon 135/1961, ktorý vyčlenil diaľnice ako osobitnú kategóriu, sa dodatočne úsek Humpolec - Jihlava nahradil úsekom Pelhřimov - Jihlava. Na území Česka bola cesta I/2 v súvislosti s výstavbou diaľnic D1 a D2 postupne degradovaná na cestu II. triedy: po Brno na II/602, za Brnom na II/425, čo bolo uvoľnené číslo, ktorým bola pôvodne označená dnešná česká cesta III/425004 v trase Mutěnice - Dubňany - Ratiškovice. Keďže na Slovensku sa cesty súbežné s diaľnicou na rozdiel od Česka nedegradovali, zostala cesta I/2 cestou I. triedy aj po výstavbe diaľnice D2, pre zachovanie pravidiel usporiadania cestnej siete však bola predĺžená do Holíča pretriedením a prečíslovaním úseku cesty II. triedy II/426 Holíč - Kúty.

Až donedávna existoval na tejto ceste úsek s dláždeným povrchom v obci Kúty (Bratislavská ulica), čo bola rarita vzhľadom na to, že išlo o cestu I. triedy, ako aj úsek, ktorý bol hlavným ťahom cez obec. Úsek postavený v roku 1928 vydržal síce dlhú dobu bez vážnejších opráv, ale stávalo sa na ňom veľa závažných dopravných nehôd hlavne za dažďa, a preto bol od roku 2005 klasifikovaná ako nehodová lokalita. V roku 2012 podstúpila Bratislavská ulica v Kútoch rekonštrukciu, pri ktorej boli dlažobné kocky nahradené klasickou asfaltovou vozovkou.^[3] Pre odstavné pruhy sa pôvodné čadičové kocky použili do nižších vrstiev namiesto pôvodne projektovaných živičných vrstiev v hrúbke 15 cm z dôvodu šetrenia finančných prostriedkov.^[4] Investorom rekonštrukcie bola Slovenská správa ciest, IVSC Bratislava a dodávateľom Strabag.

Priebeh

I/2 sa začína v Holíči, kde sa križuje s I/51, II/426, II/590 a s III/1128. Potom pokračuje smerom na Kopčany, kde sa križuje s cestami III/1134, III/1129 a III/1132. Po prekročení hraníc so Skalickým okresom nasleduje obec Kúty a križovatka s cestami II/425 a II/500 a s diaľnicou D2. V obci Sekule sa križuje s III/1144, potom s cestou III/1140, prichádza do obce Moravský Svätý Ján. Následne prechádza I/2 do Bratislavského kraja (okres Malacky), križuje sa s III/1109, III/1100 a III/1102. V obci Veľké Leváre sa križuje s II/503. Cesta následne prichádza do Malaciek, tu sa križuje s III/1103 a III/1105. Cesta ďalej smeruje na juh, pri Lozorne sa križuje s diaľnicou D2 a s II/501. Cesta potom prichádza do Stupavy, kde sa križuje s cestami III/1108 a s II/505. Následne vstupuje I/2 do Bratislavy. Tu sa križuje s III/1015 a II/505, napája sa na diaľnicu D2 a D1, križuje cesty II/572 a I/61. Tu sa odpája z D1. Následne pokračuje cesta smerom na juh, križuje sa s III/1020 a končí na hraničnom priechode s Maďarskom. V Maďarsku pokračuje ako štátna cesta 150.

Zdroj

• Miestopisný priebeh cestných komunikácií (Slovenská správa ciest)

Referencie