Charón alebo Cháron alebo zastarano Charon (gr. Χαρών - Charón - doslova „prudká žiara“, lat. Charon, po etrusky Charun) bol v gréckej mytológii Hádovým prievozníkom. Prevážal mŕtvych v podsvetí z jednej strany rieky Acherón (᾽Αχέρων) na druhú, ak mali jeden obolos (mincu) na zaplatenie - preto sa mŕtvi v antickom Grécku vždy pochovávali s mincou pod jazykom. Tí, ktorí nemali čím zaplatiť, museli putovať po brehoch Acherónu po celých sto rokov.

Podľa Vergiliovej Eneidy (VI. kniha) dala Sybilla Aineiasovi Zlaté rúno, potrebné na prekonanie rieky, aj keď bol stále živý.

Charón bol synom Ereba (ἔρεβος tma) a Nyx (νύξ noc). Bol zobrazovaný ako výstredný, vychudnutý starý muž alebo ako okrídlený démon s dvojitou sekerou.

Občas sa hovorí, že prevážal duše cez rieku Styx, ale podľa všetkých prameňov to bola rieka Acherón.