Charkov - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Charkov
Charkov
(Харків – Charkiv)
Charkiv
mesto
Будинок держпромисловості 1.jpg
Kharkiv-town-flag.svg
Vlajka
Coat of arms of Kharkiv.svg
Erb
Štát Ukrajina Ukrajina
Oblasť Charkovská oblasť
Nadmorská výška 148 m n. m.
Súradnice 50°00′21″S 36°13′45″V / 50,00583°S 36,22917°V / 50.00583; 36.22917
Rozloha 370 km² (37 000 ha)
Obyvateľstvo 1 446 107 (1.1.2019)
Hustota 3 908,4 obyv./km²
Vznik 1654
Časové pásmo SEČ (UTC+2)
 - letný čas SELČ (UTC+3)
PSČ 61001 – 61499
Poloha mesta v Ukrajine
Red pog.svg
Poloha mesta v Ukrajine
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Charkov[1] (ukr. ХарківCharkiv; rus. ХарьковCharkov) je mesto na severovýchode Ukrajiny, administratívne centrum Charkovskej oblasti. Má 1 447 435 obyvateľov (2018), metropolitná oblasť 1 732 400 (2014) a je druhým najväčším mestom na Ukrajine. Nachádza sa pri hranici s Ruskom.

Mesto bolo založené v roku 1654 a po skromných začiatkoch ako malá pevnosť začalo byť významným centrom ukrajinskej kultúry v rámci Ruskej ríše.

V meste sa nachádza 60 vedeckých ústavov, 30 vysokých škôl, z toho 13 univerzít, 6 múzeí, 7 divadiel a 80 knižníc. Priemysel sa špecializuje predovšetkým na techniku a elektroniku.

Dejiny

Opevnené mesto Charkov bolo založené ukrajinskými kozákmi v roku 1654, malo chrániť južné hranice Ruskej ríše. Počas 18. storočia však svoj vojenský význam stratilo, v roku 1765 sa stalo hlavným mestom ruskej časti Ukrajiny. V roku 1805 bola založená prvá univerzita na území Ukrajiny. Rýchly rozvoj nastal koncom 19. storočia. S príchodom železnice sa z Charkova stalo priemyselné a obchodné centrum na pomedzí východu-západu, ale aj severu-juhu. Mesto rástlo čo sa týka počtu obyvateľov najmä v 20. storočí a napriek svojmu mladému veku sa stalo druhým najväčším mestom. V prvých rokoch ZSSR bol Charkov hlavným mestom Ukrajinskej SSR, kde ho v roku 1934 vystriedal Kyjev.

Charkov na začiatku 30. rokov 20. storočia postihol veľký hladomor, ktorý bol do veľkej miery zapríčinený Stalinovou bezohľadnou politikou voči domnelým, či skutočným nepriateľom štátu z radov roľníkov. Začiatkom 21. storočia bol oficiálne uznaný za genocídu.

Počas 2. svetovej vojny v oblasti Charkova prebiehali jedny z najťažších bojov na území Ukrajiny. Mesto bolo dobyté niekoľkokrát, striedavo nemeckými vojskami a Červenou armádou. Definitívne bolo oslobodené v roku 1943 v dôsledku úspešného rozvinutia sovietskych ofenzív po bitke pri Kursku. Veľká časť mesta bola zničená počas bojov a desiatky tisíc obyvateľov zahynulo. Po 2. svetovej vojne Charkov prišiel o post najväčšieho mesta Ukrajiny.

Obyvateľstvo

V roku 2006 mal Charkov 1 464 000 obyvateľov s nadpolovičnou väčšinou Ukrajincov. Dlho bol najväčším ukrajinským mestom; najrýchlejšie rástol koncom 19. a začiatkom 20. storočia. V roku 1926 mal 417 000 obyvateľov; Ukrajinci vtedy tvorili 38 %, Rusi 38 %, Židia 19,5 %. V roku 1939 tu už žilo 833 000 osôb. Pokles spôsobený vojnou bol čoskoro zmazaný: v roku 1959 žilo v Charkove 953 000 ľudí (Ukrajinci 48 %, Rusi 40 %, Židia 9 %). Podiel Rusov a Židov má klesajúcu tendenciu, naopak novými menšinami sú Arméni a Vietnamci.

Doprava

Charkov je popri Kyjeve a Ľvove hlavným dopravným uzlom krajiny. Hlavným tranzitným smerom je severojužný cestný a železničný ťah Moskva – Charkov – Krym. Funguje tu medzinárodné letisko (Kharkiv International Airport), ktoré v roku 2015 prepravilo 373 625 pasažierov. Do Kyjeva jazdí dvakrát denne prestížny rýchlik Stolyčnyj Ekspres. Železnice odtiaľto vedú v smeroch: Poltava, Sumy, Lgov (Rusko), Belgorod (Rusko), Kupjansk, Svjatohirsk, Lozova a Krasnohrad. V Charkove sa nachádza sídlo Južnej železnice, jednej zo 6 divizií štátnych železníc Ukrzaliznycja. Mesto má pomerne rozvinutú sieť MHD: charkovské metro, ktoré funguje od roku 1975, doplnilo svojimi troma linkami a 27 stanicami nedostačujúcu električkovú a trolejbusovú sieť. Ďalej sú v prevádzke maršrutky a autobusy, ktoré ročne prepravia približne 12 000 000 cestujúcich. Zaujímavosťou je miestna detská železnica a lanová dráha.

Ekonomika

Počas sovietskej éry bol Charkov centrom priemyselnej výroby na Ukrajine a tretím najväčším centrom priemyslu a obchodu v ZSSR. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa do značnej miery zbrojársky orientovaná priemyselná výroba mesta výrazne znížila. Začiatkom 21. storočia sa začal priemysel zotavovať a prispôsobovať sa potrebám trhového hospodárstva. Dnes existuje v meste viac ako 380 priemyselných podnikov, ktoré majú celkovo 150.000 zamestnancov. Tieto podniky vytvára strojárstvo, elektrotechnika, a energetické konglomeráty.

Charkov je taktiež sídlom jednej z najväčších ukrajinských bánk, UkrSibbank, ktorá je súčasťou skupiny BNP Paribas od decembra 2005.

Charkov je známy aj početnými trhmi z ktorých najznámejšie sú:

  • Barabashovo trh (je najväčším trhom na Ukrajine a jeden z najväčších trhov v Európe)
  • Blagoveshinskiy
  • Raiskiy

Správne členenie

Kým Charkov je správnym centrom Charkovskej oblasti, mestské záležitosti sú riadené Charkovským magistrátom.

Správne rozdelenie Charkova

Územie Charkova je rozdelené do 9 správnych okresov, ktoré boli pomenované podľa ľudí, miest a udalostí spojených s dobami Sovietskeho zväzu, ale niektoré boli premenované vo februári 2016 v súlade s dekomunizačnými zákonmi. Vďaka týmto zákonom bolo v meste premenovaných viac ako 200 ulíc.

Okresy Charkova:

  • Kholodnohírs'kiy
  • Shevchenkivsʹkyy
  • Kyyivsʹkyy
  • Moskovsʹkyy
  • Nemyshljansʹkyy
  • Industrialʹnyy
  • Slobidsʹkyy
  • Osnov'jansʹkyy
  • Novobavars'kyy

Významné osobnosti

Partnerské mestá

Referencie

  1. Charkov. In: Názvy geografických objektov z územia mimo SR . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, , . Dostupné online.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charkov

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Charkov na českej Wikipédii.


Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Charkov

Podporte znalostnú spoločnosť na Slovensku...
čítajte viac na tomto odkaze: Geografické výhonky podľa štátu

Čabanove (Piščanský rajón)
Čečeľnycký rajón
Čerňatyn (Kalynivský rajón)
Čerepašynci
Čerkasy
Černigovská gubernia
Černihiv
Černihivská oblasť
Černovická oblasť
Červona Poľana (Piščanský rajón)
Červonyj Step (Kalynivský rajón)
Čornomyn
Čuprynivka
Ľubomyrka (Čečeľnycký rajón)
Ľulynci (Kalynivský rajón)
Ľvov
Ľvovská oblasť
Aňutyne (Čečeľnycký rajón)
Adamivka (Kalynivský rajón)
Ahronomične (Vinnycký rajón)
Antalovce
Antonopiľ (Kalynivský rajón)
Baťovo
Bajkivka (Kalynivský rajón)
Bandyšivka
Berežany (Kalynivský rajón)
Berehovo
Berehovský rajón
Berestivka (Lypovecký rajón)
Berezyna (Vinnycký rajón)
Berizky-Čečeľnycki
Bernašivka
Bila (Lypovecký rajón)
Bila Cerkva
Bilousivka (Tuľčynský rajón)
Bilozerivka
Bilyj Kamiň (Čečeľnycký rajón)
Bochonyky
Bohdanivka (Lypovecký rajón)
Bohdanivka (Tuľčynský rajón)
Bondurivka (Čečeľnycký rajón)
Borščivci
Bortnyky (Tuľčynský rajón)
Bronnycja
Brycke
Brytavka
Bučač
Buštín
Burdiji
Charkov
Charkovská oblasť
Cherson
Chersonská oblasť
Chmeľnycká oblasť
Chmeľnycke (Tuľčynský rajón)
Chmeľnyckyj (mesto)
Cholodivka (Tuľčynský rajón)
Chomutynci
Choroša (Lypovecký rajón)
Chust
Chustský rajón
Chyžynci (Vinnycký rajón)
Cvižyn
Daňkivka (Tuľčynský rajón)
Demivka (Čečeľnycký rajón)
Dlhé
Dmytraškivka
Dnepropetrovská oblasť
Dnipro
Dochno
Donec
Donecká oblasť
Dorožne
Dranka
Družeľubivka (Kalynivský rajón)
Družne (Kalynivský rajón)
Feďkivka
Hannivka (Lypovecký rajón)
Hannopiľ (Tuľčynský rajón)
Harasymivka (Kalynivský rajón)
Havryšivka (Vinnycký rajón)
Hlboké (Zakarpatská oblasť)
Hlynsk (Kalynivský rajón)
Holendry
Holubivka (Kalynivský rajón)
Horbanivka (Vinnycký rajón)
Hordijivka (Lypovecký rajón)
Horodyšče (Piščanský rajón)
Hoverla
Hrabarivka (Piščanský rajón)
Hrušovo (Zakarpatská oblasť)
Huščynci
Hulivci (Kalynivský rajón)
Humenne
Huraľňa (Tuľčynský rajón)
Huty (Tuľčynský rajón)
Iľkivka
Iršava
Iršavský rajón
Ivaňky (Lypovecký rajón)
Ivanivka (Vinnycký rajón)
Ivaniv (Kalynivský rajón)
Ivanofrankivská oblasť
Jabluneve (Kalynivský rajón)
Jakušynci
Jasenecke
Jasenky
Javorivka (Piščanský rajón)
Jekaterinoslavská gubernia
Južný Bug
Jurkivka (Tuľčynský rajón)
Kalynivka (mesto)
Kalynivka (Piščanský rajón)
Kalynivka (Tuľčynský rajón)
Kalynivka Druha
Kalynivský rajón
Kamianohirka (Kalynivský rajón)
Kapky
Katašyn
Kirovohradská oblasť
Klebaň
Klenove (Tuľčynský rajón)
Koňušivka
Koťužynci
Kobyľňa
Kochanivka (Lypovecký rajón)
Komariv (Vinnycký rajón)
Kopijivka (Tuľčynský rajón)
Kopyly
Kordelivka
Kordyšivka (Vinnycký rajón)
Korolivka (Lypovecký rajón)
Kosťantynivka (Lypovecký rajón)
Kosakivka (Lypovecký rajón)
Kozacke (Piščanský rajón)
Kozlivka (Piščanský rajón)
Kozynci (Lypovecký rajón)
Kremenčuk
Kropyvnyckyj
Kryščynci
Kukuly
Kurenivka (Čečeľnycký rajón)
Kyjevská gubernia
Kyjevská oblasť
Kynašiv
Lavrivka (Vinnycký rajón)
Lemešivka (Kalynivský rajón)
Levkivci (Tuľčynský rajón)
Lisova Lysijivka
Lozuvata (Lypovecký rajón)
Luck
Luhansk
Luhanská oblasť
Luhy (Čečeľnycký rajón)
Lukašivka (Lypovecký rajón)
Luka-Meleškivska
Lypovec
Lypovecký rajón
Lypovec (sídlisko)
Lysianka (Vinnycký rajón)
Lysohora
Maňkivka (Tuľčynský rajón)
Machnivka (Vinnycký rajón)
Majaky (Tuľčynský rajón)
Majdan-Čapeľskyj
Majdan (Vinnycký rajón)
Malé Berezné
Mala Bila
Mali Krušlynci
Mali Kutyšča
Marhanec
Markove (Tuľčynský rajón)
Marusyne
Mazurivka (Tuľčynský rajón)
Medveže Vuško
Medvidka
Mižhiria
Mižhirský rajón
Miziakiv
Miziakivska Slobidka
Miziakivski Chutory
Mohyliv-podiľský rajón
Mohyliv-Podiľskyj
Mončynci (Kalynivský rajón)
Mukačevo
Mukačevský rajón
Mychajlivka (Tuľčynský rajón)
Mychajlivka (Vinnycký rajón)
Mykolajiv
Mykolajivka (Piščanský rajón)
Mykolajivská oblasť
Myrča (Veľkoberezniansky rajón)
Myrne (Kalynivský rajón)
Myroľubivka (Piščanský rajón)
Nacionaľnyj zasluženyj akademičkyj ukrajinskyj narodnyj chor Ukrajiny imeni Hryhorija Verovky
Napadivka (Kalynivský rajón)
Napadivka (Lypovecký rajón)
Narcyzivka (Lypovecký rajón)
Nekrasove (Vinnycký rajón)




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk