Charles Henri-Camille Lemaresquier
Narodenie	16.10.187016. október 1870 Sète
Úmrtie	6. január 1972 (101 rokov) 16. obvod, Paríž
Národnosť	francúzska
Alma mater	École nationale supérieure des beaux-arts Académie de la Grande-Chaumière
Profesia	architekt
Deti	Noël Le Maresquier Anne-Marie Debré
Poznámky	člen Académie des beaux-arts ocenenia: Prix de Rome, Rad čestnej légie
Odkazy
Commons	Charles Lemaresquier
Architektonický portál  Francúzsky portál  Biografický portál

Charles Henri-Camille Lemaresquier (* 16. október 1870, Sète – † 6. január 1972, Paríž) bol francúzsky architekt a učiteľ.

Lemaresquier sa narodil v Sète v južnom Francúzsku v rodine umelcov a od šestnástich rokov sa učil aby sa stal parížskym architektom. V roku 1888 bol prijatý na École nationale supérieure des beaux-arts de Paris a v roku 1890 bol v ateliéri Victora Lalouxa, ktorý po Andrého smrti prevzal vedenie od svojho mentora Louisa-Julesa Andrého.

V lete a na jeseň roku 1927 zastupoval Lemaresquier Francúzsko v porote deviatich európskych architektov, ktorí hodnotili prestížny konkurz na návrh Paláca národov, pričom spolu s ostatnými porotcami ako Hendrik Petrus Berlage, Victor Horta a Josef Hoffman posudzoval 375 návrhov.^[1]

Medzi jeho študentov patrili Max Ingrand a David Moreira da Silva. Architekt zastával kreslo č. 6 v sekcii architektúry Académie des Beaux-Arts od roku 1938 až do svojej smrti v roku 1972.^[2]

V roku 1900 sa Lemaresquier oženil s Germaine Ribaucourtovou (1874 – 1951),^[3] a z ich zväzku sa narodili štyri deti. Jeho syn Noël Le Maresquier (1903 – 1982) sa vyučil v otcovom ateliéri, upravil si rodinné priezvisko a stal sa architektom s podobnou kariérou s podobnými poctami. Lemaresquier bol tiež svokrom francúzskeho premiéra Michela Debrého, ktorý sa oženil s architektovou dcérou Anne-Marie.^[4]

Lemaresquierove dielo zahŕňa:

• sídlo pre maloobchodníka s potravinami Félixa Potina, No. 51 rue Réaumur, 1910
• bytový dom, 2 rue Coustou, Paríž, 1926^[5]
• Cercle national des armées, 8 Place Saint-Augustin, na bývalom mieste kasární Pépinière, Paríž, s architektonickou sochou od François-Léon Sicard, Paul Landowski, Jean Antoine Injalbert a Jean Boucher,^[6] 1927^[5]
• Juncasse veterinárna škola, 23 avenue Henri-Guillaumet, Toulouse, 1931
• Palais Berlitz, postavený ako Palais du Hanovre, 26-34 Rue Louis-le-Grand, Paríž, 1932^[5]
• práca v Notre-Dame-de-l'Assomption, Paríž, 1961^[5]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charles Lemaresquier

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Charles Lemaresquier na anglickej Wikipédii a Charles Lemaresquier na francúzskej Wikipédii.