A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Chetiti[1][2][3] (jednotné číslo: Chetit[4]; iné názvy: Nésiti, Néšiti[1]; staršie: Het(h)iti, Hettiti či nevhodne Chatti (resp. Hatti)[3][2][5]; v slovenských prekladoch Biblie aj: Hetejci, Chetejci, synovia Hetovi, Chetovi synovia, v Kralickej Biblii: Hetejští[6][2]) boli staroveký indoeurópsky kmeň v dnešnej Anatólii. V širšom zmysle pojem Chetiti (resp. jazykové varianty) zahŕňa nielen Nésitov (teda Chetitov v užšom zmysle), ale aj im jazykovo a etnicky príbuzných Luvijcov a Palajcov. Jazykom Nésitov bol indoeurópsky jazyk chetitčina (nésitčina).[1]
Chetiti vybudovali v 2. tisícročí pred Kr. Chetitskú ríšu. Hlavným mestom Chetitskej ríše bolo Chattušaš (Boğazköy, dnes Boğazkale). Vrcholové obdobie dosiahla Chetitská ríša v období 14. storočia pred Kristom.
Vplyv
Indoeurópske západoanatólske skupiny (Luvijci) kolonizovali grécke územia ešte pred Grékmi a pravdepodobne od nich Gréci potom preberali kultúrne výdobytky.
Chetovi synovia sú uvádzaní aj v biblii, ktorá tak dokladá ich prítomnosť až v Kanaáne.
O vojenskej zdatnosti Chetitov svedčí okrem zaujatia tak „lukratívneho“ územia ako je Malá Ázia aj rovnocenné zápolenie s vojskami egyptských faraónov (bitka pri Kadeši a prvá zachovaná mierová zmluva) ako aj dobytie Babylonu. Elitou ich vojska bola bojová vozba (ľahké dvojkolesové vozy ťahané koňmi).
O chetitského princa sa zaujímala ako o budúceho manžela a vládcu Egypta aj regentka Egypta (pravdepodobne sama Nefertiti). Nakoniec bol zabitý na ceste do Egypta.
Ich obrovský význam je aj v oblasti spracovania kovov. Tieto poznatky si buď priniesli z pravlasti (oblasť Kaukazu je kolískou metalurgie)alebo dodatočne získali susedskými vplyvmi. Chetiti sa považujú za priekopníkov metalurgie železa a od nich sa táto znalosť ďalej rozširuje.
Zaujímavá je aj ich architektúra. Fortifikačná architektúra využíva obrovské kamene, podobne ako mykénska architektúra.
Jazyk
Spoločný jazyk indoeurópskych kmeňov v Anatólii dnes voláme praanatólčina a hovorili ňou snáď ešte pred príchodom do Malej Ázie. Praanatólčina sa rozdelila na chetitčinu a západnú praanatólčinu, z ktorej vznikli: lýdčina, luvijčina (hieroglyfická a klinopisná), palajčina a kárčina. Z hieroglyfickej luvijčiny sa vyvinula lykijčina (uvádzaná aj ako milijčina). Chetitské písmo spolu s chetitským jazykom rozlúštil Bedřich Hrozný.
Náboženstvo
Chetitské náboženstvo malo indoeurópsky pôvod - hlavným bohom bol boh búrky Tešub. Bolo však silne synkretické a spájalo prvky protochetitského aj neskôr prevzatého churritského a semitského náboženského materiálu. Chetitský spoločenský systém obsahoval isté „demokratické“ prvky (pravdepodobne zvyšky vojenskej demokracie), nezvyklé v orientálnom despotickom prostredí. Takisto väčšie boli aj práva žien.
Dejiny
Chattijské obdobie
Koncom 4. tisícročia pred Kr. strednú Anatólu osídlili neindoeurópske kmene. V 3. tisícročí, presnejšie asi okolo 2200 - 2000 pred Kr. do oblasti Chatti prišli do indoeurópske kmene pričom meno Chattijci-Chetiti sa prenieslo na všetky tieto kmene a najmä na Nésitov. O územie Chetitov, ale aj Sýrie, mala pre jeho prírodné bohatstvo záujem aj Staroakaddská ríša.[7]
Obdobie prvej chetitskej dynastie (2000 - 1740 pred Kr.)
V tomto období dôležitú úlohu zohrávajú asýrski obchodníci, ktorí si pri chetitských sídlach zakladajú svoje obchodné stanice. Práve od nich sa dozvedáme o Chetitoch, keďže nemali ešte vlastné písmo. Pramene vravia, že Chetiti a asýrski obchodníci sa navzájom rešpektovali.
Chetiti žili v mestských štátoch, ktoré boli obohnané hradbami. Na ich čele bol panovník, ktorý sústreďoval vo svojich rukách všetku moc. Postupne sa začali prejavovať tendencie o zjednotenie jednotlivých mestských štátov.
Ďalší vývoj pozri v článku Chetitská ríša.
Referencie
- ↑ a b c Chetiti. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im).
- ↑ a b c ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Za tajomstvom ríše Chetitov. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2003. 172 s. ISBN 80-8046-229-1. S. 15.
- ↑ a b Hetiti. In: Slovenský náučný slovník : príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II. E – M. Bratislava – Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 379 s. S. 125.
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu. 4. nezm. vyd. Bratislava : Veda, 2013. 592 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1331-2.
- ↑ STANISLAV, Ján. Dejiny slovenského jazyka. 3. dopl. vyd. Zväzok I : Úvod a hláskoslovie. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1967. 707 s. S. 121.
- ↑ Rôzne slovenské preklady Biblie na stránke biblia.sk
- ↑ Chattijci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im).
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chetiti
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk