Chrám svätého Charalampésa (Plovdiv) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Chrám svätého Charalampésa (Plovdiv)
Chrám svätého Charalampésa
pravoslávny chrám
pohľad na chrám z juhozápadu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Plovdiv (mesto)
Náboženstvo Kresťanstvo
 - pravoslávne kresťanstvo Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice 42°09′04″S 24°44′09″V / 42,1510227°S 24,7358623°V / 42.1510227; 24.7358623
Dĺžka 20 m
Šírka 12 m
Výška 14 m
Ďalšie údaje  
 - počet kupol 1
Výstavba  
 - dokončenie 1874
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: St. Haralampy Church Plovdiv
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Chrám svätého Charalampésa (bulh. Храм „Свети Харалампий”Chram „Sveti Charalampij“) je pravoslávny chrám z druhej polovice 19. storočia nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4]

Lokalita

Dančovov dom leží v centrálnej časti mesta Plovdiv[1][2][5] v miestnej časti Maraša[1][2] na ulici „Mitropolit Natanail“ (bulh. улица „Митрополит Натанаил“) č. 16.[5]

Dejiny a súčasnosť

Chrám zasvätený svätému Charalampésovi stál preukázatelne na dnešnom mieste v plovdivskej miestnej časti Maraša už na začiatku 19. storočia.[1][3] V roku 1874 bol kompletne prestavaný do svojej súčasnej podoby.[1][2][3] Prostriedky na stavbu pochádzali predovšetkým od miestneho cechu obchodníkov s odevmi,[1] pričom táto skutočnosť je splu s dátumom výstavby zaznamenaná aj na pamätnej mramorovej doske, ktorá je umiestnená nad hlavným vchodom na západnej strane chrámu.[1][3] V roku 1878 prebehla čiastočná dekorácia chrámu freskami, ktorú vykonal maliar ikon Atanas Gjudženov, nebola však dokončená pravdepodobne v dôsledku chýbajúcich finančných prostriedkov.[1] V súčasnosti sa jedná o funkčný chrám Bulharskej pravoslávnej cirkvi s každodennými liturgickými servismi. Je farským chrámom patriacim pod farnosť svätého Juraja sídliacu v rovnomennom chráme.[5]

Charakteristika

Chrám bol postavený bracigovskými majstrami.[3][1] Je postavený ako typická trojloďová pseudobazilika[1][3] s jednou apsidou.[1] Jednotlivé lode sú od seba oddelené dvomi radami stĺpov, pričom každý rad sa skladá zo štyroch stĺpov spojených vo vrchnej časti polkruhovými arkádami.[1] Chrám nie je veľký, je približne len dvadsať metrov dlhý a dvanásť metrov široký, je však až štrnásť metrov vysoký vďaka kupole, ktorá sa nachádza v centrálnej časti strednej lodi chrámu.[1][3]

Dlážka chrámu pozostáva z mramorových dosiek. Ikonostas pri oltári je vyrezávaný a pochádza z druhej polovice 18. storočia a jeho súčasťou je cársky portál z konca 17. storočia.[1][3] Celkovo sú na ikonostase horizontálne uložené tri rady ikon.[1] Hlavná ikona chrámu, ikona svätého Charalampésa je dielom významného obrodeneckého maliara Stanislava Dospevského.[1][3] Ďalšími významnými ikonami sú ikona zobrazujúca Svätú Trojicu a ikona zobrazujúca Zvestovanie Pána, ktoré sú dielom maliara ikon Stefana Andonova z Pazardžiku a ikony zobrazujúce svätého apoštola Tomáša a Noema, ktoré vznikli v roku 1833 a sú dielom maliara Nikolu z Adrianopolu. Medzi významné zložky interiéru patria aj bohato vyrezávaný drevený episkopský trón a takisto drevená vyrezávaná kazateľnica. Chrám je čiastočne vyzdobený freskami. Autorom výzdoby je významný maliar Atanas Gjudženov a maľbami je vyzdobená kupola, centrálna chrámová loď a východná stena chrámu s apsidou.[1]

Patrocínium

Chrám je zasvätený svätému mučeníkovi Charalampésovi.[1][3]

Chrámový sviatok: 10. februára na sviatok svätého mučeníka Charalampésa[1][3]

Zaujímavosti

  • Svätý Charalampés je patrónom včelárov a tak býva v chráme každoročne na chrámový sviatok posvätený med od miestných plovdivských včelárov.[4]
  • V čase výstavby bol jediným plovdivským chrámom s kupolou metropolitný chrám svätej Maríny a chrám svätého Charalampésa sa tak stal len druhým plovdivským chrámom osadeným kupolou.[1][3]
  • Chrám svätého Charalampésa bol jedným z významných centier poslednej fázy boja za samostatnú bulharskú pravoslávnu cirkev.[1][3][2] Spočiatku bol schválne postavený v blízkosti chrámu svätého Juraja (kde sa slúžili liturgie v bulharčine), ako chrám, kde sa slúžili liturgie v gréčtine.[2]

Galéria

Referencie

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u PIŽEV, Aleksandăr; LINKOV, Krasimir. Orthodox Churches in Plovdiv. Plovdiv : Lettera. 2004. 152 s. ISBN 9545165243. S. 83 – 87. (po anglicky)
  2. a b c d e f KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 32. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m plovdivskamitropolia.bg
  4. a b standartnews.com
  5. a b c PIŽEV, Aleksandăr; LINKOV, Krasimir. Orthodox Churches in Plovdiv. Plovdiv : Lettera. 2004. 152 s. ISBN 9545165243. S. 141. (po anglicky)

Iné projekty

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Chrám svätého Charalampésa (Plovdiv)





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk