Chrám svätého Demetera (Peštera)

	Chrám svätého Demetera
	pravoslávny chrám
	pohľad na areál chrámu zo severovýchodu
	Patrocínium: Demeter Solúnsky
Štát	Bulharsko
Oblasť	Pazardžik
Okres	Peštera
Mesto	Peštera
Náboženstvo	kresťanstvo
- cirkev	Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice	42°02′04″S 24°17′58″V / 42,034444°S 24,299444°V
Dĺžka	29,44 m
Šírka	18 m
Ďalšie údaje
- počet lodí	3
- počet veží	1
- počet kupol	3
Architekti	Kuzman Mičov, Petăr Kazov
Výstavba	1825 – 1831
- dokončenie	1831
	Bulharsko s vyznačenou polohou kostola Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
	Wikimedia Commons: Saint Demetrius church, Peshtera
	Geografický portál

Súradnice: 42°02′04″S 24°17′58″V / 42,034444°S 24,299444°V

Chrám svätého Demetera (bulh. Църква „Свети Димитър“ – Cărkva „Sveti Dimităr“),^[1]^[2]^[3]^[4]^[5]^[6] alebo Chrám svätého Demetera veľkomučeníka (bulh. Църква „Свети Димитър Великомъченик“ – Cărkva „Sveti Dimităr Velikomăčenik“)^[7] je pravoslávny chrám nachádzajúci sa v meste Peštera v Pazardžickej oblasti v južnom Bulharsku.^[1]^[2]^[3]^[7]^[4]^[5]^[6]

Dejiny

Budova bola postavená na mieste staršieho dreveného chrámu.^[3]

S výstavbou sa začalo v roku 1825^[2]^[6]^[3]^[5] a budova bola dokončená v priebehu roku 1831.^[1]^[6]^[2]^[4]^[3]^[5]^[7]

Chrám bol postavený vďaka darom remeselníckych cechov z Peštery, ktorá v tom čase prosperovala.^[5] Hlavní ktitori (sponzori) výstavby boli Dimităr Kuštov, Nikola Torbov a Kuzma Mičuv.^[2]

V súčasnosti je budova funkčným chrámom bulharskej pravoslávnej cirkvi^[5]^[6] a je hlavným farským chrámom pešterského duchovného obvodu.^[6]^[5]

Charakteristika

Je jedným z troch historických obrodeneckých pravoslávnych chrámov v meste Peštera.^[1]^[2]

Chrám postavil bracigovský staviteľský majster Petăr Kazov,^[4]^[7]^[5]^[7] podľa projektu pešterského architekta Kuzmana Mičova.^[4] Budova je typickým predstaviteľom bracigovskej staviteľsko-architektonickej školy.^[5]^[4]

Klenba a kupoly sú postavené z tehál, zatiaľ čo steny chrámu sú z kameňa.^[5]^[7] Rozmery budovy sú 29,44 x 18 metrov.^[4]

Ide o trojloďovú budovu^[5]^[4]^[7] s tromi kupolami (pričom centrálna je väčšia než dve bočné)^[5]^[4]^[7] a apsidou.^[4]

Budova chrámu má celkovo tri vchody: na severnej, južnej a na západnej strane, pričom pred každým z vchodov sa nachádza portikus.^[4] Jednotlivé portiky boli v roku 1866 vzájomne prepojené arkádou.^[4] Vznikla tak nižšia vonkajšia arkádová predsieň, tvorená kamennými stĺpmi, ktoré sú v hornej časti spojené s polkruhovými arkádami.^[5]^[7]

Interiér

Chrámové lode sú od seba oddelené dvomi radami kamenných stĺpov,^[5]^[4] ktoré sú vo vrchnej časti spojené polkruhovými arkádami,^[4]^[7] ktoré podopierajú^[7] masívnu polvalcovú klenbu,^[7]^[4] zhotovenú z tehál.^[4] Nad centrálnou chrámovou loďou sú uložené tri kupoly.^[4]

V západnej časti budovy sa nachádza predsieň^[5]^[4]^[7] a dvojposchodový balkón.^[5]^[7] Predsieň je dvojdielna, pričom obidve časti sú od seba oddelené radom stĺpov.^[4]^[7] Balkón sa nachádza nad predsieňou. Prvé poschodie balkónu je rozľahlejšie a tiahne sa nad všetkými troma loďami, druhé poschodie, ktoré je určené pre chór, sa nachádza len v priestore centrálnej chrámovej lode.^[4]

Ikonostas, ikony a biskupský trón

Ikonostas je vyrezávaný z dreva a pochádza z roku 1910.^[5]^[4]^[2]

Veľká časť ikona na ikonostase je starších než samotný ikonostas^[4]^[5] – prevažne z 19. storočia. Niektoré sú dokonca staršie než samotný chrám. Medzi najvýznamnejšie patria ikony: Svätá Bohorodička z roku 1642, Svätí Peter a Pavol z roku 1769, Svätá Katarína z roku 1792, Svätý Juraj z roku 1811, alebo ikony Svätý Demeter^[5] a Veľký sbor archanjelov z roku 1830.^[5]^[4] Novšie ikony namaľoval trevnenský ikonopisec Petăr Vaľov v priebehu roku 1924.^[2]

Biskupský trón je vyrezávaný z dreva a bol zhotovený v tom istom roku ako ikonostas, teda 1910.^[4]

Fresková výzdoba

Chrám je čiastočne vymaľovaný freskami,^[6]^[5]^[4] ktoré svojim pôsobivým originálnym vzorom výrazne obohacujú interiér. V centrálnej kupole, v pendentívach a v oltárnom priestore^[5] sú na samostatných miestach figurálne fresky.^[5]^[4] Najvýznamnejšie sú fresky v centrálnej kupole, kde je freska zobrazujúca Ježiša Krista^[5]^[6] a v oltárnej časti kde sa jedná najmä o kompozície zobrazujúce Bohorodičku nebies, Zvestovanie, ako aj niektorých starozákonných prorokov.^[5]

Pamiatková ochrana

Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu^[8]

Galéria

celkový pohľad na chrám zo západu
celkový pohľad na chrám z juhozápadu
celkový pohľad na chrám zo severu
celkový pohľad na chrám z juhovýchodu
pohľad na východnú fasádu budovy
pohľad na severnú fasádu budovy
pohľad na západnú fasádu budovy
pohľad na časť severnej fasády budovy
pohľad na časť severnej fasády budovy
detailný pohľad na jedno z okien chrámu
pohľad naprieč vonjašou predsieňou pri západnej fasáde chrámu
celkový pohľad na zvonicu
detailný pohľad na zvonicu

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 409. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h PAVLOV, Dimităr. PEŠTERA – istorija i săvremie. Sofia : Vitamin Art/Lito Balkan. 2007. 104 s. S. 34. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Туризъм . peshtera.bg, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 436 – 437. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y Възрожденската църква "Св. Димитър“ - гр. Пещера - СВЕТИ МЕСТА . svetimesta.com, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h Църква Св. Димитър - Пещера . pochivka.bg, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 163. (po bulharsky)
↑ KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 9 – pan-rem. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104319. S. 3407. (po bulharsky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Demetera (Peštera)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref1-1] KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 409. (po bulharsky)

[ref2-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h PAVLOV, Dimităr. PEŠTERA – istorija i săvremie. Sofia : Vitamin Art/Lito Balkan. 2007. 104 s. S. 34. (po bulharsky)

[peshtera.bg-3] Туризъм . peshtera.bg, . Dostupné online.

[ref4-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 436 – 437. (po bulharsky)

[svetimesta.com-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y Възрожденската църква "Св. Димитър“ - гр. Пещера - СВЕТИ МЕСТА . svetimesta.com, . Dostupné online.

[pochivka.bg-6] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h Църква Св. Димитър - Пещера . pochivka.bg, . Dostupné online.

[ref3-7] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 163. (po bulharsky)

[ref8-8] KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 9 – pan-rem. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104319. S. 3407. (po bulharsky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]