Chrám svätého Juraja (bazilika, Sofia)

	Chrám svätého Juraja; (Chrám svätého Juraja Víťazného)
	pravoslávny chrám
	celkový pohľad na chrám z juhozápadu
	Patrocínium: svätý Juraj Víťazný
Štát	Bulharsko
Oblasť	Sofia
Okres	Sofia
Mesto	Sofia
Rajón	Triadica
Náboženstvo	Kresťanstvo
- pravoslávne kresťanstvo	Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice	42°41′23″S 23°18′58″V / 42,689694°S 23,316111°V
Dĺžka	35 m
Šírka	20 m
Výška	20 m
Ďalšie údaje
- počet lodí	3
- počet veží	2
- počet kupol	3
Architekt	Aleksi Načev
Štýl	bulharský národný romantizmus
Výstavba	1899 – 1909
- dokončenie	1909
Dátum
- posvätenia (svätiteľ)	11. november 1918 (dorostolo-červenský metropolita Grigorij)
	Bulharsko s vyznačenou polohou kostola Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
	Wikimedia Commons: Saint George Basilica Church, Sofia
	Geografický portál

Súradnice: 42°41′23″S 23°18′58″V / 42,689694°S 23,316111°V

Chrám svätého Juraja (bulh. Църква „Свети Георги” – Cărkva „Sveti Georgi“),^[1]^[2] alebo Chrám svätého Juraja Víťazného (bulh. Църква „Свети Георги Победоносец” – Cărkva „Sveti Georgi Pobedonosec“),^[3]^[4]^[5] prípadne aj Chrám svätého Juraja Sofijského (bulh. Църква „Свети Георги Софийски” – Cărkva „Sveti Georgi Sofijski“)^[6] je pravoslávny chrám z prelomu 19. a 20. storočia nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku.^[6]^[3]^[4]^[5]^[1]^[2] Kultúrna pamiatka miestneho významu.^[1]^[6] V chráme sa uchováva kameň z miesta neďaleko budovy chrámu, na ktorom bol zavraždený a pochovaný svätý Juraj Sofijský.^[4]

Lokalita

Chrám sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia^[1]^[6]^[2]^[4] v rajóne Triadica (bulh. Триадица)^[1] v malom parku^[6] na bulváre „Patriarch Evtimij“ (bulh. булевард „Патриарх Евтимий“) č. 90.^[4]^[1]^[2]

Dejiny

Projekt pre výstavbu zhotovil architekt Aleksi Načev v priebehu roku 1896.^[5]^[4] Základný kameň bol položený 24. apríla^[5] 1899 a začalo sa s výstavbou na ktorú dozeral autor projektu Aleksi Načev.^[5]^[6] Po smrti Aleksiho Načeva v roku 1908 prevzal miesto vedúceho výstavby architekt Georgi Fingov, pod ktorého vedením^[5]^[4] bola výstavba v priebehu roku 1909 dokončená.^[5]^[6]^[4] V priebehu roku 1915 boli fasády budovy omietnuté pod dozorom architekta Stefana I. Džakova.^[5]^[4] Chrám bol vysvätený^[5]^[4] 11. novembra^[5] 1918 dorostolo-červenským metropolitom Grigorijom.^[5]^[4]

Výroba chrámového ikonostasu bolo ukončená 12. mája 1919 a výroba ambónu 12. januára 1929.^[5] V rokoch 1948 – 1951 bol interiér chrámu čiastočne vyzdobený freskami.^[5] V roku 1976 získal chrám štatút kultúrnej pamiatky.^[1] V priebehu roku 1986 sa uskutočnili reštaurátorské práce na streche budovy chrámu.^[5] V roku 2001 boli okná chrámu opatrené vitrážami a taktiež bola vyzdobená freskami centrálna kupola.^[5]^[4]

Charakteristika

Slohovo je budova chrámu predstaviteľom raného bulharského národného romantizmu zo začiatku 20. storočia s viditeľnými odkazmi na románsku a byzantskú architektúru.^[3] Autorom projektu je architekt Aleksi Načev.^[5]^[6]^[4]

Budova je 35 metrov dlhá, 20 metrov široká a v najvyššej časti dosahuje výšky 20 metrov.^[2] Typovo ide o trojloďovú baziliku^[3]^[2]^[4] v tvare gréckeho kríža s kupolou.^[2]^[4]^[3] Bočné lode sú od centrálnej lode oddelené dvomi radmi štyroch stĺpov. Nad štyrmi stĺpmi v centrálnej časti chrámu sa nachádza masívna kupola na tambure.^[5] ^[4] Priečna os lode je z vonkajšej strany zvýraznená z fasády mierne vystupujúcimi rizalitmi na severnej a južnej strane budovy.^[5] V západnej časti sa nachádza predsieň štvorcového pôdorysu. Po bokoch predsiene sa zo severnej a južnej strany nachádzajú zvonice zakončené vo vrchnej časti kupolami.^[5]^[4]^[3] Východná oltárna časť chrámu je zakončená tromi apsidami.^[5] Chrám má tri vchody vedúce do naosu, na západnej, južnej a severnej strane chrámu. Ďalší vchod sa nachádza vo východnej časti južnej fasády a vedie do oltárnej časti chrámu.^[5] Hlavné vchody do budovy sú vo vrchnej časti tvorené baldachýnom, ktorý je podopieraný byzantizujúcimi stĺpmi.^[3]

Interiér

Ikonostas pochádza z roku 1919 a jeho autorom (ktorý je zároveň autorom vladyckého trónu)^[5]^[4] bol rezbár z Filip Ivanov^[4] Filipov.^[4]^[5] Autorom ikon na ikonostase je maliar Gospodin Žeľazkov. Ikony boli namaľované v priebehu roku 1918. Ambón pochádza z roku 1929 a je dielom profesora Todora Christova.^[5]^[4]^[5]

Chrám čiastočne vyzdobený freskami. Fresková výzdoba sa nachádza v severnej a južnej časti chrámu a taktiež v centrálnej kupole.^[5]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu^[1]

Dátum zapísania do zoznamu kultúrnych pamiatok: 21. máj 1976^[1]

Dôvod ochrany: architektonicko-staviteľská a umelecká hodnota budovy^[1]

Galéria

celkový pohľad na chrám a okolitý areál z juhovýchodu
celkový pohľad na chrám z juhovýchodu
celkový pohľad na chrám z juhozápadu
celkový pohľad na chrám zo západu
celkový pohľad na chrám z východu
pohľad na centrálnu časť chrámu s kupolou
pohľad na centrálnu časť severnej fasády
pohľad na časť severnej fasády
detailný pohľad na centrálnu apsidu
pohľad na južnú vežu
pohľad na západný vchod do chrámu
pohľad na severný vchod do chrámu

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j Наследството на София . io.morphocode.com, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g 123.BG Ltd., www.123.bg, +359 88 7565-414 Tel./fax: +359 2 8437521. Национален публичен регистър на храмовете в Република България . hramove.bg, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 168. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 93 – 94. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 431 – 432. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 340. (bulharsky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Juraja (bazilika, Sofia)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[io.morphocode.com-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j Наследството на София . io.morphocode.com, . Dostupné online.

[hramove.bg-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g 123.BG Ltd., www.123.bg, +359 88 7565-414 Tel./fax: +359 2 8437521. Национален публичен регистър на храмовете в Република България . hramove.bg, . Dostupné online.

[ref2-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 168. (po anglicky)

[ref3-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 93 – 94. (po bulharsky)

[ref4-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 431 – 432. (po bulharsky)

[ref1-6] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 340. (bulharsky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]