Chrám svätého Michala archanjela (Peruštica)

	Chrám svätého Michala archanjela
	pravoslávny chrám – kostnica
	pohľad na chrám z juhovýchodu
	Patrocínium: Michal
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Peruštica
Mesto	Peruštica
Náboženstvo	Kresťanstvo
- cirkev	Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice	42°03′19″S 24°32′45″V / 42,0551897°S 24,5458337°V
Ďalšie údaje
- počet lodí	3
Architekt	Nikola Giulemetov
Materiál	kamenné bloky
Výstavba	1847 – 1848
- dokončenie	1848
Dátum
- posvätenia (svätiteľ)	8. november 1849 (metropolita Nikifor)
	Bulharsko s vyznačenou polohou kostola Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
	Wikimedia Commons: Perushtitsa church-ossuary
	Geografický portál

Súradnice: 42°03′19″S 24°32′45″V / 42,0551897°S 24,5458337°V

Chrám svätého Michala archanjela (bulh. Църква „Свети Архангел Михаил“ – Cărkva „Sveti Archangel Michail“)^[1]^[2]^[3]^[4]^[5] je pravoslávny chrám nachádzajúci sa v meste Peruštica v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.^[6]^[7]^[8]^[5]^[1]^[3]^[4] Má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.^[3]^[6]^[7]

Iné názvy

Chrám je známy aj ako Historický chrám svätého Michala archanjela (bulh. Историческата църква „Свети Архангел Михаил“ – Istoričeskata cărkva „Sveti Archangel Michail“),^[7] Chrám obety svätého Michala archanjela (bulh. Храмът на саможертвата „Свети Архангел Михаил“ – Chramăt na samožertvata „Sveti Archangel Michail“),^[5] Chrám svätých archanjelov (bulh. Църква „Свети Архангели“ – Cărkva „Sveti Archangeli“),^[6] alebo Chrám svätých Gabriela a Michala archanjelov (bulh. Църква „Свети Архангели Гавраил и Михаил“ – Cărkva „Sveti Archangeli Gavrail i Michail“).^[8]

Lokalita

Budova leží v centrálnej časti mesta Peruštica^[6]^[3] v susedstve budovy Historického múzea.^[3]

Dejiny

Chrám bol druhým chrámom postaveným v Peruštici a bol vystavaný v rokoch 1847 – 1848, teda počas osmanskej nadvlády nad Bulharskom. Starší Chrám svätého Atanáza už kapacitou obyvateľom nepostačoval a nachádzal sa mimo vtedajšej dediny. Nakoniec sa preto obyvatelia Peruštice dohodli na výstavbe nového chrámu, ktorý mal byť zasvätený archanjelovi Michalovi a mal sa nachádzať v centre dediny.^[5]

Problémom sa ukázalo byť miesto vybrané pre výstavbu. Na mieste sa totiž nachádzali záhrady a aby obyvatelia dostali úradné povolenie, bolo potrebné aby občan tureckej národnosti potvrdil, že vybrané miesto je miestom, kde sa už v minulosti nachádzal buď chrám, alebo kresťanský cintorín. Obyvatelia Peruštice požiadali o pomoc tureckého obyvateľa Chadžiho Nasăfa z dediny Ustina, ktorý (krivo) dosvedčil, že na mieste vídaval peruštické ženy zapaľovať sviečky. Povolenie na výstavbu bolo obyvateľom Peruštice následne udelené a tí z vďačnosti obdarovali Chadžiho Nasăfa kožuchom, lemovaným kožušinami. Následné obyvatelia začali so zhromažďovaním materiálu na výstavbu a na jar v roku 1847 sa začalo s výstavbou.^[5]

Budova bola postavená bracigovskými majstrami ^[3] v rokoch 1847^[7] – 1848,^[3]^[4]^[7] úplne však bola dokončená až v roku 1852.^[4] Celá stavba bola kompletne financovaná z darov obyvateľov Peruštice.^[7] Chrám bol vysvätený 8. novembra 1849^[2]^[7]^[5] a vysvätil ho vtedajší metropolita Nikifor.^[5]

Chrám je tragicky spojený s udalosťami Aprílového povstania v roku 1876.^[1]^[3]^[7] V priebehu potláčania povstania v budove našlo posledné útočisko^[1]^[3]^[7] približne 600 obyvateľov Peruštice, predovšetkým žien, detí a starcov, ako aj posledných ostávajúcich peruštických povstalcov. Turci pri dobíjaní budovy podpálili západné dvere do chrámu.^[3] Dvaja obyvatelia Peruštice – Kočo Čistemenski a Spas Ginev – nechceli padnúť tureckým vojskám do rúk živí, v dôsledku čoho zastrelili najskôr členov svojej rodiny a následne spáchali samovraždu.^[8]^[3] Ich príklad potom nasledovalo ešte približne 20 ľudí.^[3]^[7] Budova bola obliehaná niekoľko dní a neskôr aj ostreľovaná osmanským delostrelectvom, až nakoniec 1. mája 1876 padla do rúk Turkom.^[7] Aj v dôsledku paľby osmanskej artilérie bola budova poškodená a kompletne vypálená.^[1]^[3]

Celkovo v chráme zahynulo 347 obyvateľov Peruštice.^[3]^[1] Obyvatelia ktorí prežili, boli po potlačení povstania odvedení do Plovdivu.^[7] Po oslobodení Bulharska^[4] bola budova obnovená v pôvodnom vzhľade.^[3]^[4]^[1]

V roku 1971 bol chrámu udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.^[5]^[6]

Dôležitá reštaurácia budovy prebehla v roku 2007.^[3]^[7] Urobená bola podľa projektu Nikolu Stojanova, pričom predmetom bola predovšetkým konzervácia budovy.^[7]

Charakteristika

Budovu postavili bracigovskí majstri.^[3]^[4]^[1] O mene konkrétneho hlavného majstra sa vedú dohady, ale podľa P. Berbenlieva, ktorý robil architektonický prieskum a zákres budovy išlo o Nikolu Giulemetova.^[4] Niektoré zdroje uvádzajú, že výstavba prebiehala pod vedením majstrov z Pazardžiku.^[5]

Ide o masívnu trojloďovú budovu^[3]^[1]^[4]^[7] s jednou apsidou so sedlovou strechou.^[4]

Chrám je postavený z masívnych kamenných blokov, širokých až jeden meter.^[3] Klenby sú postavené z tehál.^[4] Podlahu chrámu tvoria^[7]^[3] nepravidelné^[7] kamenné dosky.^[3]^[7]

Historik Konstantin Jireček v svojej práci tvrdil, že budova mala pôvodne dve kupoly, no ani pri prieskume budovy sa neobjavilo nič, čo by toto tvrdenie potvrdilo a že by podobné časti niekedy v minulosti existovali.^[4]

Ikony chrámu boli vytvorená ikonopiscami z Pazardžiku,^[3]^[5] pričom niektoré z ikon namaľoval slávny ikonopisec Stanislav Dospevski.^[3]^[7]

V stenách chrámu ostali zachované stopy po guľkách, ohni a ďalších poškodeniach, ktoré na chráme zanechali udalosti Aprílového povstania.^[3]

Z dôvodu svojej tragickej súvislosti s udalosťami Aprílového povstania je chrám hodnotný skôr historicky než z architektonického hľadiska.^[4]

Múzeum kostnica

Chrám má pridelený štatút múzea kostnice^[3]^[4] a chráni pamiatku obyvateľov Peruštice ktorí v chráme zahynuli.^[8]

V chráme sa nachádza veľký kamenný sarkofág v ktorom sú uložené pozostatky obyvateľov Peruštice, ktorí zahynuli v priebehu Aprílového povstania.^[1]^[3] Sarkofág bol postavený v roku 1966.^[3]^[7] Na východnej stene chrámu v priestore oltára^[3] sa nachádzajú mramorové dosky s menami zosnulých.^[3]^[1]

Zaujímavosť

Udalosti Aprílového povstania spojené s chrámom a hrdinstvo zosnulých obyvateľov Peruštice sú zvečnené tzv. otcom bulharskej literatúry Ivanom Vazovom v óde Kočo (bulh. Кочо) z cyklu Epopeja na zabravenite (bulh. Епопея на забравените, doslova Epos zabudnutých).^[7]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu^[6]^[3]

Chrám bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku národného významu v roku 1971^[6]^[7] (publikované v Štátnom vestníku (bulh. Държавен вестник – Dăržaven vestnik) č. 43 z roku 1971). Dôvodom zaradenia na zoznam je historická ako aj architektonická hodnota budovy.^[6]

Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Cărkva „Sveti Archangeli“ (bulh. Църква „Свети Архангели“, doslova Chrám svätých archanjelov).^[6]

Galéria

celkový pohľad na chrám zo severu
celkový pohľad na chrám z juhu
celkový pohľad na chrám z východu
celkový pohľad na chrám zo západu
pohľad na spodnú časť východnej fasády s apsidou
pohľad na severnú fasádu chrámu
pohľad na západnú fasádu chrámu
pohľad na južnú fasádu chrámu
detailný pohľad na vrchnú časť západnej fasády
detailný pohľad na apsidu
detail z východnej fasády
pohľad na časť južnej fasády
pohľad na južný vchod do chrámu
pohľad na západný vchod do chrámu
pohľad na kašnu v chrámovom dvore

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 9 – pan-rem. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104319. S. 3372. (po bulharsky)
↑ ^a ^b STOJANOVA, Kresa. Peruštica – selište ostojalo na burite – Letopis 1878 – 1944 – Dati i săbitija. Plovdiv : Sdruženie „Petăr Bonev Tošev“ – Izdatelstvo Studio 18. 2021. 190 s. ISBN 9786197249743. S. 3. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z ^aa ^ab ^ac ^ad KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 381 – 382. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 292. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j Черквите на възраждането - Храмът на саможертвата „Св. Архангел Михаил” . museumperushtitsa.com, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ mc.government.bg, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v Историческата църква „Св. Архангел Михаил“ . perushtitsa.bg, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD. 2013. 1010 s. ISBN 9789542813996. S. 801. (po bulharsky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Michala archanjela (Peruštica)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref1-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 9 – pan-rem. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104319. S. 3372. (po bulharsky)

[ref5-2] STOJANOVA, Kresa. Peruštica – selište ostojalo na burite – Letopis 1878 – 1944 – Dati i săbitija. Plovdiv : Sdruženie „Petăr Bonev Tošev“ – Izdatelstvo Studio 18. 2021. 190 s. ISBN 9786197249743. S. 3. (po bulharsky)

[ref3-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z ^aa ^ab ^ac ^ad KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 381 – 382. (po bulharsky)

[ref2-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 292. (po bulharsky)

[museumperushtitsa.com-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j Черквите на възраждането - Храмът на саможертвата „Св. Архангел Михаил” . museumperushtitsa.com, . Dostupné online.

[mc.government.bg-6] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ mc.government.bg, . Dostupné online.

[perushtitsa.bg-7] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v Историческата църква „Св. Архангел Михаил“ . perushtitsa.bg, . Dostupné online.

[ref4-8] NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD. 2013. 1010 s. ISBN 9789542813996. S. 801. (po bulharsky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]