Chrám svätého Mikuláša Sofijského
pravoslávny chrám
celkový pohľad na chrám z juhozápadu
Patrocínium: svätý Mikuláš Sofijský
Štát	Bulharsko
Oblasť	Sofia
Okres	Sofia
Mesto	Sofia
Rajón	Văzraždane
Náboženstvo	Kresťanstvo
- pravoslávne kresťanstvo	Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice	42°42′06″S 23°18′36″V / 42,701583°S 23,310083°V / 42.701583; 23.310083
Ďalšie údaje
- počet lodí	3
- počet veží	2
- počet kupol	3
Architekt	Anton Torňov
Štýly	secesia, národný romantizmus
Výstavba	1896 – 1900
- dokončenie	1900
Dátum
- posvätenia	3. december 1900
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Saint Nicholas of Sofia Church
Webová stránka: http://www.sveti-nikolai.com/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Chrám svätého Mikuláša Sofijského (bulh. Църква „Свети Никола Софийски” – Cărkva „Sveti Nikola Sofijski“),^{[1][2][3][4][5][6][7]} alebo Chrám svätého Mikuláša Nového Sofijského (bulh. Църква „Свети Никола Нови Софийски” – Cărkva „Sveti Nikola Novi Sofijski“),^[2] prípadne Chrám svätého Mikuláša Sofijského veľkomučeníka (bulh. Църква „Свети Никола Софийски великомъченик” – Cărkva „Sveti Nikola Sofijski velikomăčenik“)^[8] je pravoslávny chrám z prelomu 19. a 20. storočia nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku.^{[1][9][2][3][8][6]} Kultúrna pamiatka národného významu.^[3][5][4] V chráme sa nachádzajú relikvie svätého Mikuláša Sofijského.^[1][3]

Lokalita

Chrám sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia^{[9][5][6][1][3]} v rajóne Văzraždane (bulh. Възраждане)^[5] v blízkosti pamätníku Adrianopolského eposu^[1][3] v parku Sveti Nikola>^[1][3] medzi ulicami „Opălčenska“ (bulh. улица „Опълченска“), „Car Simeon“ (bulh. улица „Цар Симеон“), „Bregalnica“ (bulh. улица „Брегалница“) a „Pirotska“ (bulh. улица „Пиротска“)^[5][1]

Dejiny

Rozhodnutie postaviť chrám zasvätený svätému Mikulášovi Sofijskému v blízkosti jeho obľúbeného miesta prijalo sofijské mestské zastupiteľstvo v priebehu roku 1895.^[1][3] Výstavba chrámu sa začala v roku 1896^[2] a bola ukončená v roku 1900.^{[6][1][3][2][9]} Chrám bol vysvätený 3. decembra 1900.^[8]

V roku 1911 bol okolo chrámu založený park.^[1][3] V roku 1955 bol chrámu pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.^[5][4] V rokoch 1966 – 1969 bol chrám vyzdobený freskami.^[8][2]

Charakteristika

Chrám bol postavený v štýle bulharského národného romantizmu s prvkami secesie.^[8][9] Autorom projektu pre výstavbu bol architekt Anton Torňov.^{[6][1][3][8][9]}

Ide o trojloďovú baziliku^[8][2] v tvare gréckeho kríža s kupolu uprostred^[2][9] a zvýraznenou pozdĺžnou a priečnou osou lode. Priečna os je z vonkajšej strany zvýraznená z fasády mierne vystupujúcimi rizalitmi na severnej a južnej strane budovy. Rizality sú vo vrchnej časti zakončené trojuholníkovými frontónmi.^[8] Vo východnej oltárnej časti je budova zakončená tromi apsidami.^[8][2] Nad centrálnou časťou budovy, v mieste stretu pozdĺžnej a priečnej osi, sa nachádza kupola na tambure.^[8][2] V západnej časti chrámu sa nachádza predsieň. Nad predsieňou (na severnej a južnej strane) sa nachádzajú dve kruhové veže, ktoré sú dostupné schodiskom z južnej časti predsiene.^[8] Veže sú zakončené kupolami.^[2] Pred západným vchodom do predsiene chrámu sa nachádza portikus vo vrchnej časti formovaný baldachýnom. Podobné portiky sa nachádzajú aj pred južným a severným vchodom, ktoré vedú do naosu chrámu.^[8]

Výzdoba fasády pozostáva zo striedajúcich sa radov kameňov a tehál s vlysmi zdobenými farebnou mozaikou, pričom tento typ výzdoby je odkazom na stredovekú bulharskú architektúru.^[8]

Interiér

V oltárnej časti chrámu sa nachádzajú tri prestoly. Centrálny je zasvätený svätému Mikulášovi Sofijskému, južný svätej Kataríne a severný svätej Maríne.^[2][7] Štvrtý prestol sa nachádza pri severnom vchode do chrámu a je zasvätený Ctihodnej Petke Tărnovskej.^[7]

Ikonostas a chrámový mobiliár zhotovili rezbári Nestor Aleksiev a Lazar Aleksiev podľa návrhu architekta Antona Torňova a umelca Stefana Badžova.^[8][2] Výroba prebiehala v rokoch 1900 – 1912.^[2] Ikony pochádzajú zo začiatku 20. storočia a sú dielom akademických umelcov Stefana Ivanova, Ivana Mrkvičku, Stefana Badžova a Charalampiho Tačeva.^[2]

Ambón je dielom Genča Marangozova.^[8]

Chrám je vyzdobený freskami. Časť fresiek je z roku 1900, niektoré z roku 1912 a najväčšia časť pochádza z rokov 1966 – 1969.^[2] Autormi fresiek zo 60. rokov. 20. storočia sú umelci N. Rostovcev, K. Jordanov, G. Georgiev, G. Belstojnov a P. R. Pindev.^[8][2]

Patrocínium

Chrám je zasvätený Mikulášovi Sofijskému, mučeníkovi Bulharskej pravoslávnej cirkvi, ktorý bol v roku 1555 z dôvodov viery (odmietnutie konverzie na islam) zavraždený skupinou Turkov v bývalej sofijskej štvrti Jučbunar^[1][2][3] (v lokalite Tri kladenci), ^[1][3] v ktorej sa nachádza aj samotný chrám.^[2][1][3]

Chrámový sviatok sa slávi 17. mája.^[7]

Malé chrámové sviatky:

• 17. júla na sviatok svätej veľkomučenice Maríny^[7]
• 24. novembra na sviatok svätej veľkomučenice Kataríny^[7]
• 14. októbra na sviatok Ctihodnej Petky Tărnovskej^[7]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu^[3][5][4]

Dátum zapísania do zoznamu kultúrnych pamiatok: 1955, štatút bol obnovený aj v roku 1988^[5][4]

Dôvod ochrany: architektonicko-staviteľská a umelecká hodnota budovy^[5][4]

Galéria

• 

  celkový pohľad na chrám a okolie zo severozápadu

• 

  celkový pohľad na chrám z juhovýchodu

• 

  pohľad na severnú fasádu chrámu

• 

  pohľad na východnú fasádu chrámu s tromi apsidami

• 

  pohľad na centrálnu časť južnej fasády

• 

  pohľad na južnú časť predsiene s jednou z veží

• 

  pohľad na západný vchod do chrámu

• 

  pohľad na severný vchod do chrámu

• 

  detail z fasády

• 

  pohľad na ambón

• 

  centrálna časť ikonostasu

• 

  chrám na pohľadnici zo začiatku 20. storočia

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Mikuláša Sofijského