Chrám svätých Cyrila a Metoda (Sofia) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Chrám svätých Cyrila a Metoda (Sofia)
Chrám svätých Cyrila a Metoda
pravoslávny chrám
SaintsCyrilandMethodiusChurch-Sofia003.jpg
pohľad na chrám zo západu
Patrocínium: Cyril a Metod
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Sofia
Okres Sofia
Mesto Sofia
Rajón Văzraždane
Náboženstvo Kresťanstvo
 - pravoslávne kresťanstvo Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice 42°42′11″S 23°19′15″V / 42,7031605°S 23,3208536°V / 42.7031605; 23.3208536
Dĺžka 30 m
Šírka 20 m
Výška 27 m
 - hlavnej lode 18 m
 - najvyššej veže 27 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 3
 - počet veží 2
 - počet kupol 1
Architekti Nikola Torbov (projekt), Aleksi Načev (projekt), Anton Trifonov (staviteľ)
Štýly novobarok, byzantský
Výstavba 1894 – 1909
 - dokončenie 1909
Dátum  
 - posvätenia (svätiteľ) 10. mája 1909 (Partenij (sofijský metropolita))
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Legenda kosciol.svg
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Saints Cyril and Methodius Church, Sofia
Webová stránka: http://symvol.org/simvolnavqrata/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Chrám svätých Cyrila a Metoda (bulh. Храм „Свети Свети Кирил и Методий”Hram „Sveti Sveti Kiril i Metodij“)[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10] je pravoslávny chrám zo začiatku 20. storočia nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6][7] Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[8][1][4]

Iné názvy

Celý komplex aj s priľahlými budovy je v zozname kultúrnych pamiatok uvedený pod názvom Komplex chrámu svätých Cyrila a Metoda a jedálne pre deti bez domova (bulh. Комплекс от църква „Свети свети Кирил и Методий” и трапезария за безпризорни децаKompleks ot cărkva „Sveti sveti Kiril i Metodij“ i trapezarija za bezprizorni deca).[8]

Lokalita

Chrám leźí v centrálnej časti mesta[1][8][4][2][6] v rajóne Văzraždane (bulh. Възраждане) v štvrti Starite Pazarišta (bulh. Старите Пазарища)[8] medzi ulicami Vašington (bulh. улица „Вашингтон“), Sv. sv. Kiril i Metodij (bulh. улица „Св. св. Кирил и Методий“) a bulvárom St. Stambolov (bulh. булевард „Ст. Стамболов“).[4][2]

Dejiny

Na mieste dnešnej budovy stál predtým chrám zasvätený Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu,[6][1] tento bol však poškodený v priebehu zemetrasenia v roku 1869[1] a následne v roku 1891 bol pri prestavbe okolitých ulíc zbúraný.[4][6] Dátum výstavby tohto chrámu nie je známe, je však spomenutý v rukopise z roku 1782.[6]

Finančné prostriedky na výstavbu nového chrámu boli zbierané priamo veriacimi, časť parcely na ktorej chrám stojí bola farnosti venovaná vtedajším námestkom sofijského starostu.[1]

pohľad na chrám z juhovýchodu

Výstavba dnešnej budovy prebehla v rokoch 1894 – 1909[1] (udávajú sa aj roky 1892 – 1909,[4][2] 1897 – 1909,[6] 1896 – 1909[5]).

Výstavba chrámu sa začala v roku 1897, ale čoskoro bola prerušená z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na výstavbu a postavené tak boli iba základné časti.[9] Výstavba neskôr pokračovala od roku 1901.[10] Chrám bol vysvätený[2][4][9] 10. mája[4][9] 1909[2][4][9] sofijský metropolitom Partenijom. Na ceremónii sa zúčastnil aj bulharský cár Ferdinand I. s manželkou Eleonórou von Reuss–Köstritzovou.[4][9] V roku 1919 prebehla rekonštrukcia južnej fasády budovy,[4][9] v rámci ktorej bola k budove pristavaná kaplnka.[4]

V roku 1925 začala pri chráme fungovať školská jedáleň.[6] V roku 1927 bola pri chráme otvorená jedáleň pre deti bez domova a chudobných.[4][6] V roku 1928 bola v blízkosti chrámu postavená budova fary.[9] V roku 1978 bola budova vyhlásená za kultúrnu pamiatku miestneho významu.[8]

Charakteristika

Chrám svätých Cyrila a Metoda je jedným z prvých chrámov, ktoré sa začali stavať na území Sofie po oslobodení Bulharska v roku 1878.[4] Budova bola postavená podľa projektu architektov Nikolu Torbova a[1][4][6] Aleksiho Načeva.[2][5][7][3] Staviteľ bol Anton Trifonov.[3]

Chrám je postavený v novobarokovom slohu s prvkami byzantskej architektúry a lombardského dekoru, pričom takýto mix je typický pre architektúru bulharského národného romantizmu z prelomu 19. a 20. storočia.[3]

detailný pohľad na severnú vežu

Exteriér

Chrám je dlhý 30 metrov, široký 20 metrov a výška v najvyššej časti kupoly dosahuje približne 27 metrov.[9] Výška najvyššej lode dosahuje 18 metrov.[5] Ide o pomerne veľkú budovu s centrálne položenou kupolou a dvomi vysokými zvonicami v západnej časti chrámu, ktoré stoja po bokoch hlavného vchodu.[1][4][6][7] Chrám je trojloďový.[4][6][7] Bol postavený klasickým štýlom zo striedajúcich sa radov kameňov a tehál, ako spojivo bola použitá malta.[5]

Kupola dominuje centrálnej časti naosu, je postavená na kruhovej základni a v interiéri podopieraná štyrmi masívnymi stĺpmi.[1][6][7][5] Bočné lode majú klenuté stropy a nachádzajú sa v nich galérie, oddelené od centrálnej lode stĺporadím.[4][6][7][5] Vo východnej časti sa nachádzajú tri apsidy z ktorých centrálna je najvyššia.[1][6] Pred vchodom do chrámu v jeho západnej časti medzi zvonicami sa nachádza sčasti odkrytá predsieň.[6]

Interiér

Interiér chrámu je priestranný. V západnej časti sa nachádza empora, predĺžená aj do severnej a južnej časti naosu.[1][6] Vo východnej časti v priestore pred bočnými apsidami sa nachádzajú diakonikon a prothesis.[6][7][5] Okná sú vysoké, pričom v niektorých sa nachádzajú ozdobné vitráže.[1] Podlaha chrámu je tvorená viacfarebnou mozaikou.[1]

Steny chrámu nie sú zdobené maľbami. Maľbami sú však vyzdobené steny kupoly,[1][3][7][5] kde sa nachádzajú maľby Krista Všedržiteľa, ako aj evanjelistov Lukáša, Jána,Matúša a Mareka.[1]

Ikonostas, hlavný biskupský trón a ambón sú vyrezávané z dreva a sú dielom jedného z posledných predstaviteľov trevnenskej umeleckej školy – Georgiho Marangozova. Na ikonostase pracoval v rokoch 1908 – 1909[7][5][1][4][6] potom, čo vyhral konkurz na jeho zhotovenie. Za prevedenie ikonostasu bol vyznamenaný rádom Za občiansku zásluhu (bulh. За гражданска заслугаZa graždanska zasluga).[1][4][6] Na ikonostase s Georgim Marangozovom spolupracoval Ivan Kosev.[7][5]

Ikony v centrálmom cárskom rade zhotovil ikonopisec Ivan Dimitrov v priebehu roku 1909.[1][4][6] Ďalšie ikony sú dielom umelcov Stefana Ivanova, Gospodina Žeľazkova, Stefana Badžova a Apostola Christova.[4] Veľké ikony sa nachádzajú na schodisku, ktoré vedie ku chrámovej kupole. Medzi nimi sú najvýznamnejšie ikony zobtazujúce patrónov chrámu svätých Cyrila a Metoda.[1][6]

Celkovo sa v chráme nachádzajú tri tróny, pričom centrálny je zasvätený patrónom chrámu svätým Cyrilovi a Metodovi, severný Trom svätiteľom a južný svätému Pantaleónovi.[6]

Kaplnka Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu

Kaplnka Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu sa nachádza pri južnej fasáde chrámu. Bola k chrámu pristavaná v priebehu roku 1919.[4]

Chrámový komplex

Chrám je súčasťou celého komplexu budov. Okrem samotného chrámu sa v severnej časi dvora nachádzajú budovy fary a dvojposchodová budova jedálne pre deti bez domova, ktoré boli postavené v 20. rokoch 20. storočia.[1][6]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[1][8]

Kostol aj s budovou fary boli vyhlásené za kultúrne pamiatky miestneho významu v roku 1978 pod číslom spisu 125 (publikované v Štátnom vestníku (bulh. Държавен вестникDăržaven vestnik) č.40 z roku 1978). Dôvodom zaradenia na zoznam je architektonicko-staviteľská ako aj umelecká hodnota budovy.[8]

Patrocínium

Chrám je zasvätený svätým Cyrilovi a Metodovi, ako aj ich učedníkom svätému Klimentovi, svätému Naumovi, svätému Sávovi, svätému Gorazdovi a svätému Angelárovi.[10]

Galéria

Referencie

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 10 – rem-son. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104326. S. 3915. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 103. (po bulharsky)
  3. a b c d e f STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 271. (po anglicky)
  4. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 346 – 347. (bulharsky)
  5. a b c d e f g h i j k l MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 92 – 93. (po bulharsky)
  6. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 517 – 518. (po bulharsky)
  7. a b c d e f g h i j k KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 433 – 434. (po bulharsky)
  8. a b c d e f g h Наследството на София . io.morphocode.com, . Dostupné online.
  9. a b c d e f g h i Symvol. ИСТОРИЯ НА ХРАМА . symvol.org, . Dostupné online.
  10. a b c Църква Св.Св.Кирил и Методий . poseti.guide-bulgaria.com, . Dostupné online.

Iné projekty

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Chrám svätých Cyrila a Metoda (Sofia)

Podporte znalostnú spoločnosť na Slovensku...
čítajte viac na tomto odkaze: Kultúrne pamiatky

Čalăkovov dom
Červený chrám (Peruštica)
Čifte chamam (Plovdiv)
Šachbedinova mešita Imaret
Žltá škola
Antická knižnica (Plovdiv)
Antické divadlo (Plovdiv)
Antický štadión (Plovdiv)
Antický odeon (Plovdiv)
Arbanaský monastier svätého Mikuláša
Arménsky chrám svätého Kríža
Asenova pevnosť
Bakalovovej dom
Bazilika č. 1 (Chisaria)
Bazilika č. 3 (Chisaria)
Bazilika č. 8 (Chisaria)
Birdasov dom
Buchalov chan
Budova Národného zhromaždenia (Bulharsko)
Bulharská akadémia vied (centrálna budova)
Bulharská národná banka (hlavná budova)
Cársky palác (Sofia)
Centrálne minerálne kúpele (Sofia)
Centrálne sofijské haly
Centrálny vojenský klub
Chindlijanov dom
Chisar kapija
Chrám-hrobka (Chisaria)
Chrám-kostnica svätej Nedele (Batak)
Chrám-pamätník svätých Cyrila a Metoda a svätého Alexandra Nevského
Chrám Krista Pantokratora (Nesebar)
Chrám stará svätá Petka (Plovdiv)
Chrám svätého Štefana (Nesebar)
Chrám svätého Demetera (Chisaria)
Chrám svätého Demetera (Peštera)
Chrám svätého Demetera Solúnskeho (Plovdiv)
Chrám svätého Františka z Assisi (Sofia)
Chrám svätého Jána Aliturgeta
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Asenovgrad)
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Bracigovo)
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Juraja (Ambelino, Asenovgrad)
Chrám svätého Juraja (bazilika, Sofia)
Chrám svätého Juraja (Plovdiv)
Chrám svätého Juraja (Sofia)
Chrám svätého Michala archanjela (Peruštica)
Chrám svätého Mikuláša (Dolen)
Chrám svätého Mikuláša (Karlovo)
Chrám svätého Mikuláša (Kovačevica)
Chrám svätého Mikuláša (Plovdiv)
Chrám svätého Mikuláša Sofijského
Chrám svätého Premenenia Pána (Pazardžik)
Chrám svätého Spasiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Teodora (Nesebar)
Chrám svätého Teodora Tirona (Panagiurište)
Chrám svätých archanjelov Michala a Gabriela (Nesebar)
Chrám svätých Cyrila a Metoda (Sofia)
Chrám svätých Konštantína a Heleny (Plovdiv)
Chrám svätých Petra a Pavla (Dobrinište)
Chrám svätých Sedmopočetníkov (Sofia)
Chrám svätej Bohorodičky Eleusy
Chrám svätej Bohorodičky Petričskej
Chrám svätej Nedele (Arapovský monastier)
Chrám svätej Paraskevy (Lešten)
Chrám svätej Paraskevy (Nesebar)
Chrám svätej Paraskevy (Sofia)
Chrám svätej Petky (Peštera)
Chrám svätej Petky Samardžijskej
Chrám svätej Sofie (Nesebar)
Chrám svätej Sofie (Sofia)
Chrám svätej Trojice (Bansko)
Chrám svätej Trojice (rumunský, Sofia)
Chrám Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu (Panagiurište)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Batak)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Chisaria)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Karlovo)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Nesebar)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Asenovgrad)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Burgas)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Gabare)
Chrám Zosnutia svätej Bohorodičky (Peštera)
Dančovov dom
Danovov dom
Doktorský pamätník
Dom-múzeum Georgiho Dimitrova (Sofia)
Dom-mýtnica Aleksiho Bojadžieva
Dom Ďada Dobriho (Triavna)
Dom Andreja Georgiadiho
Dom Artina Gidikova
Dom Caňa Šiškova
Dom chadžiho Dragana Kaloferecu
Dom Chadžiho Stojana Bagrianova
Dom chadžiho Vlasakiho Čochadžijatu
Dom Dimităra Sergiuva
Dom doktora Stojana Čomakova
Dom Dragošina Marangozova
Dom Filibosa Nišaňana
Dom Georgiho chadžiho Nikolaidiho
Dom Georgiho Jovčeva
Dom Ivana Furnadžieva
Dom Kasandry Bajatovovej
Dom Kirkora Mesroboviča
Dom Klianti
Dom Konstantina Stoilova
Dom múzeum Rajny Kňagine
Dom múzeum Stanislava Dospevského
Dom Neďalka Nemského
Dom Neveny Atanasovovej
Dom Nikolakiho Christoviča
Dom Nikolu Stojčeva
Dom Ovanesa Stepaňana
Dom Rajna Popoviča
Dom s hlavami
Dom s medailónom
Dom Verena Stamboľana
Drjanovský monastier
Dudekovov dom
Eirene (Plovdiv)
Etnografické múzeum (Burgas)
Etnografický dom (Asenovgrad)
Evanjelický kongregačný kostol (Plovdiv)
Fórum Filipopolu
Fontána Demetra
Francúzske kolégium svätého Jozefa
Georgiadiho dom
Historická škola svätého Juraja
Historická budova Bulharskej národnej banky (Plovdiv)
Historické múzeum (Asenovgrad)
Historické múzeum (Batak)
Historické múzeum (Karlovo)
Hodinová veža (Peštera)
Hodinová veža (Plovdiv)
Humanistické gymnázium svätých Cyrila a Metoda (Plovdiv)
Južná brána (Chisaria)
Juhovýchodný chrám (Peristera)
Kăštata s glavite
Kăštata s medaľona
Kănevov dom
Kalinčevov dom
Katedrála svätej Nedele
Katedrála Zosnutia Bohorodičky (Plovdiv)
Katedrálny chrám svätých Cyrila a Metoda (Burgas)
Katedrálny chrám Zosnutia Bohorodičky (Pazardžik)
Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov (Plovdiv)
Kostol Panny Márie Lurdskej (Plovdiv)
Kričimský nápis
Lăvov most
Lamartinov dom
Lekáreň Hippokrates (Plovdiv)
Lekovov dom
Malá bazilika (Plovdiv)
Mauzóleum kniežaťa Alexandra I.
Mazakovov dom
Mešita Baňa Baši
Mešita Bujuk
Mešita Džumaja
Mešita Kuršum (Karlovo)
Mešita Kuršum (Pazardžik)
Mešita Taškiupriu
Mešita Taš kjuprju
Mevlevi Chane
Národná čitáreň Vasila Petleškova
Národné múzeum Vasiľa Levského
Nebet tepe
Nedkovičov dom
Občianska bazilika Filipopolu
Orlov most
Pamätník „Aprilci a Antonivanovci“
Pamätník Adrianopolského eposu (Sofia)
Pamätník Cára Osloboditeľa
Pamätník Septemvrijci 1923
Pamätník Vasiľa Levského (Karlovo)
Pamätník Vasiľa Levského (Sofia)
Patevova maaza
Patevov dom
Pavlitiho dom
Peristera (pevnosť)
Petleškovov dom
Pevnostné hradby starého Nesebaru
Pevnostné múry a opevnenia Diocletianopolu
Popovov dom
Prvé dievčenské gymnázium (Plovdiv)
Prvý evanjelický kostol (Sofia)
Ranobyzantské termálne kúpele (Nesebar)
Ranobyzantský keramický komplex (Plovdiv)
Ranokresťanské baziliky v Diocletianopole
Regionálne etnografické múzeum (Plovdiv)
Rezidencia (Filipopolis)
Ritorov dom
Ruský pamätník (Sofia)
Súdny palác (Sofia)
Severovýchodný chrám (Peristera)
Slavejkovova škola (Plovdiv)
Sofijská synagóga
Staré kúpele Orta mezar
Synodálny palác (Sofia)
Trojanský monastier
Tutevov dom
Veľká bazilika (Plovdiv)
Veterné mlyny (Nesebar)
Vojenský klub (Plovdiv)
Základná škola Gea Mileva (Plovdiv)
Západná brána (Chisaria)




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk