Chrám svätých Konštantína a Heleny
pravoslávny chrám
pohľad na ohradný múr, zvonicu a západnú fasádu chrámu
Patrocínium: Konštantín I., svätá Helena
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Plovdiv
Mesto	Plovdiv
Náboženstvo	Kresťanstvo
- cirkev	Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice	42°08′58″S 24°45′10″V / 42,149444°S 24,752778°V / 42.149444; 24.752778
Dĺžka	26 m
Šírka	17,5 m
Výška
- hlavnej lode	8 m
Ďalšie údaje
- počet lodí	3
- počet veží	1
Architekt	Petko Petkov–Boz
Výstavba	1830 – 1832
- dokončenie	1832
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Church of St Constantine and Helena, Plovdiv
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Chrám svätých Konštantína a Heleny (bulh. Храм „Свети свети Константин и Елена“ – Chram „Sveti sveti Konstantin i Elena“),^[1] alebo (bulh. Църква „Свети свети Константин и Елена“ – Cărkva „Sveti sveti Konstantin i Elena“)^[2][3][4][5] je pravoslávny chrám nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.^{[6][1][2][3][4][5]}

Poloha

Chrám sa nachádza v centrálnej časti mesta^[1][3][4] na území tzv. Trojpahorčia^[3] v bezprostrednej blízkosti starej mestskej brány Chisar kapija^[1][4] na ulici „Săborna“.^[5]

Dejiny a súčasnosť

Na mieste súčasného chrámu stála kresťanská svätyňa už v ranom období kresťanstva.^[6][1][3][4] Bola zasvätená svätým mučeníkom Severínovi a Menasovi, ako aj tridsiatim ôsmim plovdivským mučeníkom, ktorí boli zabití na tomto mieste z dôvodu viery^[6][1] v roku 304^[1] počas panovania rímskeho cisára Diokleciána.^[6][1] Potom, čo cisár cisárovi Konštantín I. oficiálne uznal kresťanstvo a on sám ako aj jeho matka boli kanonizovaní,^[6] bol vtedajší chrám zasvätený im dvom.^[6][1] Chrám bol pod súčasným menom spomenutý aj v zápiskoch nemeckého cestovateľa Stefana Gerlacha z roku 1578, ktorý sa taktiež zmienil o tom, že božská liturgia sa v chráme konala iba raz do roka.^[6] Tento pôvodný chrám bola sčasti drevená jednoloďová stavba, ktorá bola v období osmanskej nadvlády niekoľkokrát zničená a následne obnovená.^[4] V roku 1830 boli z pôvodného chrámu zachované už len ruiny.^[6]

V roku 1810 sa stal správcom chrámu známy krajčír Todor Petkov Moravenov, ktorý prišiel s myšlienkou rekonštrukcie budovy a inicioval zbierku finančných prostriedkov, ktorá trvala nepretržite po dobu 20 rokov. V roku 1830 sa prominentnému plovdivskému obchodníkovi Vălkovi Kurtovičovi Čalăkovovi^[6][1] podarilo od sultána získať súhlas^[6][1][4] pre rekonštrukciu dvoch plovdivských chrámov a to práve chrámu Svätých Konštantína a Heleny, ako aj chrámu svätej Nedele.^[6][1] Rekonštrukcia chrámu trvala dva roky a bola dokončená v priebehu roku 1832.^[6][1][3][4] Na počiatku 18. storočia bola v chrámovom dvore postavená aj malá budova, ktorá slúžila ako ženský kláštor^[6] a v 60. rokoch 19. storočia bola v severozápadnom rohu postavená päťposchodová 13 metrov vysoká zvonica.^[6][4] Dnes je chrám plne funkčný a slúži veriacim ako^[4] farský chrám^[3] bulharskej pravoslávnej cirkvi.^[4]

Charakteristika

Chrám bol postavený pod vedením Petka Petkova–Boza, slávneho architekta bracigovskej staviteľskej školy.^[6][1][3][4] Budova je postavená ako trojloďová bazilika s dĺžkou 26 a šírkou 17,5 metra.^[6] Steny chrámu sú masívne a časti z nich priliehajú na niektorých miestach k pôvodným mestským hradbám. Naos chrámu je široký^[3] na tri lode rozdelený dvomi stĺporadiami, ktoré oddeľujú centrálnu hlavnú loď chrámu od dvoch bočných, ^[6][4][3] pričom centrálna loď je dvakrát širšia než bočné lode.^[3] Každé zo stĺporadí sa skladá z piatich bohato dekorovaných stĺpov spojených arkádami v štýle charakteristickom pre bulharskú architektúru.^[6][4][3] Centrálna hlavná loď dosahuje výšky 8 metrov, bočné lode 6 metrov, pričom všetky tri lode zdieľajú spoločnú sedlovitú^[6] drevenú strechu. Strop je drevený a zdobený, u bočných lodí chrámu rovný, zhotovený z drevených panelov a nad centrálnou loďou klenutý. Na východnej strane je budova zakončená apsidou.^[6][3] Hlavný vchod do chrámu sa nachádza na západnej strane pod kolonádou, ktorá ohraničuje nartex (chrámová predsieň).^[6][4] V chráme sa nachádza aj druhé poschodie vo forme balkónu,^[6][4][3] ktorý má tvar bulharského písmena „П“ a ktorý sa začína nad nartexom v západnej časti chrámu,^[3] vedú naň dve schodiská (na južnom a severnom konci nartexu) a bol pôvodne vybudovaný ako oddelený priestor pre ženy.^[6][4] Balkón z vnútornej strany chrámu siaha až do priestoru samotného naosu.^[3] Ikonostas vyrezal Ioannis Paskoulis z Metsova,^[6][1][3] čo je zrejmé z bločku zo 17. marca^[6] 1836^[6][1][4][3] na ktorom bola práca faktúrovaná a ktorý sa zachoval až do súčasnosti.

Ikonostas je veľmi odlišný od ostatných nachádzajúcich sa v plovdivských chrámoch.^[6] Je celý vyrezaný v barokovom slohu a^[6][1][3] pri jeho výrobe sa autor síce čiastočne držal balkánskych pravoslávnych tradícií,^[6] ale z väčšej časti je ikonostas vyrobený v tzv. „viedenskom štýle“.^[6][1][3] Podľa plovdivského historika Dr. K. Apostolidesa bol ikonostas dokonca vyrobený priamo vo Viedni podľa vzoru ikonostasu, ktorý sa nachádza v tamojšom chráme svätého Juraja.^[6] Okrem ikonostasu je Ioannis Paskoulis taktiež autorom vyrezávaného dreveného baldachýnu nad oltárom, ako aj episkopálneho stolca.^[6][3] Dva menšie ikonostasy (proskynetariony) boli vyrobené o niečo neskôr a sú dielom významného rezbára Dimităra Staniševa z debarskej drevorezbárskej školy.^[6] Ikony na ikonostase sú predovšetkým dielom slávneho bulharského maliara Zachariho Zografa,^[6][2][1][4] ktorý na nich pracoval so svojím bratom Dimitărom v rokoch 1836 – 1840.^[6][1][4] V roku 1848^[6] boli pridané aj ďalšie ikony, ktorých autormi boli umelec Nikola Odrinčanin z Edirne ako aj Stanislav Dospevski,^[6][1] ktorý bol synovcom Zachariho Zografa.^[6] V chráme sa nachádzajú aj staršie ikony (niektoré až zo 16. storočia), ktoré boli chrámu darované obyvateľmi mesta.^[6][4] Vymaľovanie stien chrámu, ikonostasu ako aj nartexu a schodísk prebehlo v rokoch 1864 – 1866^[6][1][4] a fresky sú dielom dvoch umelcov z Pazardžiku – Stefana Andonova a Atanasa Giudženova.^[6][1]

Chrámový dvor je ohradený 6 – 8 metrov vysokým kamenným múrom^[6][1][4] v ktorom sa nachádzajú dva portály umožňujúce vstup do chrámového komplexu.^[6]

Okrem samotného chrámu sa vnútri komplexu nachádzajú ďalšie stavby:

• malá budova nachádzajúca sa pri východnej stene, ktorá bola postavená ako ženský kláštor a slúžila po stáročia predstaviteľom jeruzalemského patriarchátu^[6][1]
• dom kostolníka, ktorý sa nachádza pri východnej stene chrámového komplexu a ktorého časť tvorí previs nad mestskou bránou Chisar kapija^[6][1]
• zvonica – päťposchodová 13 metrov vysoká zvonica, postavená v severozápadnom rohu chrámového dvora^[6][1][4] (vo zvonici sa nachádzajú 2 zvony, ktoré boli odliate v roku 1925)^[4]
• budova chrámovej školy, ktorá sa nachádza v južnej časti chrámového dvora a v súčasnosti slúži ako výstavná sieň ikon pod správou Mestskej umeleckej galérie^[6][1][4]
• budovy fary^[6]
• malá kostnica,^[6][4] ktorá sa nachádza v blízkosti apsidy u oltárnej časti chrámu a kde sa nachádzajú pozostatky, ktoré boli už pred výstavbou súčasnej budovy pochované v priestoroch chrámového komplexu^[6]
• mramorová kašna^[1]
• niekoľko náhrobkov dnes vystavených v priestore nartexu, ktoré pôvodne pochádzajú z 18. storočia a kde sú pochovaní významní predstavitelia náboženskej komunity chrámu^[6]

Patrocínium

Chrám je zasvätený rímskemu cisárovi Konštantínovi I. a jeho matke Helene.^[6][4]

Chrámový sviatok: 21. mája na sviatok svätých Konštantína a Heleny^[6]

Malé chrámové sviatky:

• 14. september – sviatok Povýšenia svätého Kríža
• 25. december – sviatok Narodenia Ježiša Krista^[6]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu^[5][4]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.221 z roku 1927 ako "národná starožitnosť", štatút kulltúrnej pamiatky bol obnovený aj v Štátnom vestníku č. 4 z roku 1995 – ako dôvody ochrany boli pridané aj architektonická a umelecká hodnota budovy. Celý názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Cărkva „Sveti Sveti Konstantin i Elena“ s kambanarijata i oltaria (bulh. Църква „Свети свети Константин и Елена“ с камбанарията и олтаря, doslova Chrám svätých Konštantína a Heleny so zvonicou a oltárom) oficiálny skrátený názov pamiatky je Cărkva „Sveti Sveti Konstantin i Elena“ (bulh. Църква „Свети свети Константин и Елена“, doslova Chrám svätých Konštantína a Heleny).^[5]

Zaujímavosť

• Chrám patrí do zoznamu 100 národných turistických objektov Bulharska.^[2]
• Chrám je považovaný za najstarší pravoslávny chrám v Plovdive.^[6][4]

Galéria

• 

  Pohľad k chrámu z ulice „Săborna“ zo severozápadu

• 

  Pohľad na časť južnej fasády chrámu s balkónom a naň vedúcim schodiskom

• 

  Pohľad na južnú fasádu chrámu

• 

  Pohľad na chrám z južnej časti chrámového dvora

• 

  Pohľad na chrám zo severu

• 

  Pohľad na časť západnej fasády chrámu s nartexom

• 

  Celkový pohľad na chrámový komplex zo západu

• 

  Pohľad na východnú fasádu chrámu s apsidou a na časť južnej fasády

• 

  Pohľad na nartex (chrámovú predsieň) z juhu

• 

  Detailný pohľad na vrchnú časť juhozápadného rohu budovy

• 

  Detailný pohľad na vrchnú časť zvonice

• 

  Detailný pohľad na vstupný portál do chrámového komplexu

• 

  Budova bývalej chrámovej školy, kde sa dnes nachádza expozícia ikon Mestskej umeleckej galérie

• 

  Detailný pohľad na jednu z fresiek namaľovaných na západnej fasáde chrámu v priestore nartexu

• 

  Detailný pohľad na jeden z náhrobkov v areáli chrámu

• 

  Pohľad na interiér chrámu

• 

  Detailný pohľad na časť ikonostasu

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätých Konštantína a Heleny (Plovdiv)