Chrám svätej Paraskevy
pravoslávny chrám
celkový pohľad na chrám zo západu
Patrocínium: svätá Paraskeva
Štát	Bulharsko
Oblasť	Sofia
Okres	Sofia
Mesto	Sofia
Rajón	Oborište
Náboženstvo	Kresťanstvo
- pravoslávne kresťanstvo	Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice	42°42′04″S 23°19′44″V / 42,701111°S 23,328889°V / 42.701111; 23.328889
Architekt	Anton Torňov
Štýl	secesia
Výstavba	1926 – 1930
- dokončenie	1930
Dátum
- posvätenia (svätiteľ)	1930 (Stefan I. Bulharský)
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Saint Paraskeva Church, Sofia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Chrám svätej Paraskevy (bulh. Църква „Света Параскева” – Cărkva „Sveta Paraskeva“) je pravoslávny chrám z prvej polovice 20. storočia nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku.^{[1][2][3][4][5][6]} Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.^[2][5]

Iné názvy

Chrám je známy aj ako Chrám svätej veľkomučenice Paraskevy (bulh. Църква „Света Великомъченица Параскева” – Cărkva „Sveta Velikomăčenica Paraskeva“),^[7] alebo Chrám svätej Paraskevy (Nový) (bulh. Църква „Света Параскева” (Нова) – Cărkva „Sveta Paraskeva“ (Nova)). Prívlastok nový má chrám na základe skutočnosti, že je v priebehu dejín už tretím sofijským chrámom zasväteným svätej Paraskeve.^[8]

Lokalita

Chrám leží v centrálnej časti mesta^{[1][2][3][4][5][7][6][8]} v rajóne Oborište (bulh. Оборище)^[2] medzi ulicami Benkovski (bulh. улица „Бенковски“),^[2][8] Georgi S. Rakovski (bulh. улица „Георги С. Раковски“)^[3][6][8][1] a Car Simoeon (bulh. улица „Цар Симеон“).^[1]

Dejiny

Prvý konkurz na projekt výstavby chrámu prebehol v roku 1912, samotná výstavba sa však nakoniec nezrealizovala. V roku 1921 sa konal druhý konkurz, kde so svojím projektom zvíťazil architekt Anton Torňov.^[7] S realizáciu projektu sa začalo v roku 1923,^[7][4] pričom hlavná časť výstavby prebiehala v rokoch 1926^[5] – 1930,^[7][1][3][5] keď boli primárne stavebné práce dokončené.^[1][3][5]

V tom istom roku bola centrálna časť chrámu s centrálnym oltárom aj vysvätená.^[5][8] Svätiteľom bol sofijský metropolita Stefan (ekzarch Stefan I.).^[4][5] V roku 1934 bol vysvätený južný oltár zasvätený svätému Charalampovi.^[8] V rokoch 1934 – 1938 boli postavené bočné kaplnky, severná, zasvätená svätému Mínovi a južná zasvätená svätému Jánovi Bohoslovcovi.^[8] Dokončovacie stavebné práce prebiehali až do roku 1940.^[3][5] V roku 1960 bol vysvätený južný oltár zasvätený Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu, pričom svätiteľom bol patriarcha Kiril.^[8] V roku 1976 získala stavba štatút kultúrnej pamiatky.^[2]

Chrám je funkčným chrámom Bulharskej pravoslávnej cirkvi. Každoročne sa v ňom koná festival pravoslávneho spevu a je taktiež využívaný ako priestor na konanie koncertov klasickej hudby.^[8]

Charakteristika

Ide o jeden z najväčších chrámov v Sofii.^[1] Je považovaný za významnú pamiatku bulharskej post-oslobodeneckej architektúry.^[4] Bol postavený podľa projektu architekta Antona Torňova.^{[1][3][4][5][8]}

Chrám bol postavený v duchu národného romantizmu.^[4][5][8] Slohovo je chrám secesným prevedením^[4][3][8][5] novobyzantskej architektúry.^[8]

Žiadna časť fasády nebola namaľovaná, skutočné farby staviteľských materiálov boli použité ako súčasť umelecky dotvárajúca celkový vzhľad budovy.^[4][5] Chrám sa vyznačuje vynikajúcimi akustickými vlastnosťami.^[1][4][5]

Exteriér

Chrám je centrálno-kupolová stavba,^{[3][4][1][7][8]} rotundového typu,^[5] štvorcového pôdorysu hlavnej stavby so štyrmi menšími kupolami v jej rohoch^[7][8][6] a s tromi apsidami.^[4][5]

Pôdorys budovy sa postupne mení s výškou stavby a tak je možné pozorovať niekoľko stupňov. Pri zemi je pôdorys hlavnej časti budovy štvorcový, neskôr pokračuje ako osemuholník, nasleduje šestnásťuholníková časť a nakoniec posledný kruhový stupeň predstavuje podstavec centrálnej kupoly.^[6] Stena podstavca kupoly je dekoratívne lemovaná arkádovými oknami, ktoré sú uložené medzi elegantne zhotovenými stĺpmi.^[3][8]

Zaujímavo je riešené vonkajšie objemovo-priestorové riešenie chrámu, ktoré sa vyznačuje veľkým počtom kupol a polkupol rôznych veľkostí.^[1][8] Bohato zdobené polkupoly a menšie kupoly,^[7][8] ako aj rôzne arkády a zaoblené rímsy^[7][8] sa kaskádovito spúšťajú od základne hlavnej kupoly smerom dole a zo všetkých strán tak lemujú fasádu chrámu.^[3][4][7][8] V dôsledku tohto riešenia pôsobí celá fasáda harmonickým dojmom.^[4]

Východnej časti fasády dominujú tri apsidy, z ktorých centrálna je najväčšia a najvyššia.^[4][5] Pri bočných apsidách sa nachádzajú vonkajšie schodiská, ktoré vedú ku vchodom, ktoré sa nachádzajú vo vyššej časti fasády v apsidách a ktorými sa vstupuje priamo do priestoru oltárov.^[8] Pri západnej fasáde sa pred vchodom do chrámu nachádza predsieň zastrešená mohutnou polkupolou, ktorej základňa je, rovnako ako základňa hlavnej centrálnej kupoly, zložito dekorovaná arkádami s oknami.

Budova má tri hlavné vchody – západný, severný a južný – ^[4][5][8] a niekoľko menších vstupov do budovy.^[8]

Okolo chrámu sa rozprestiera priestranný chrámový dvor.^[1][4][7]

západná fasáda budovy

Interiér

Vnútorné priestranstvo sa svojím riešením čiastočne podobá na riešenie použité pri Chráme svätého Alexandra Nevského.^[3]

Naos chrámu je riešený ako rozsiahle jednotné priestranstvo kruhového pôdorysu.^[1][3][7] Priemer tejto hlavnej sály prevyšuje 20 metrov^[1] a miestnosť pôsobí monumentálnym dojmom.^[7] Okolo celého naosu sa rozprestiera kruhový obchádzací koridor,^[7] pri ktorom sa nachádzajú z jeho vonkajšej strany ďalšie priestory a súčasti stavby.^[3][4][7] Nad kruhovým naosom sa nachádza hlavná kupola chrámu.^[3][8] Priemer kupoly je tak ako priemer naosu približne 18 metrov.^[4][5] Nie je podopieraná žiadnymi podpernými stĺpmi.^[1][8] V chráme sa nachádzajú dva rozľahlé balkóny.^[4][5]

V priestore je umiestnených celkovo päť oltárov s trónmi.^[1][4][5] Centrálny je zasvätený svätej Paraskeve,^[5][4] severný svätému Charalampovi,^[8][5][4] južný Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu^[8][5][4] a ostávajúce dva ktoré sa nachádzajú v kaplnkách v priestore bočných vchodov do chrámu sú zasvätené:^[8][5][4] severná kaplnka s oltárom^[8] svätému Mínovi^[8][5][4] a južná kaplnka s oltárom^[8] svätému Jánovi Bohoslovcovi^[5][4][8] (táto kaplnka je vyzdobená stenomaľbou, ktorú zhotovili študenti Umeleckej akadémie).^[4]

Steny chrámu nie sú zdobené freskami,^[4][5] dekorácia je v tomto smere nahradená množstvom umelecky prevedených okien a priestorovým riešením s ďalšími dekoratívnymi detailmi.^[4][5] Výnimkou je freska Bohorodička nebies (bulh. Богородица Ширшая небес – Богородица Ширшая небес) v oltárnej apside, ktorá však nemá vysokú hodnotu a je považovaná za prejav úpadku bulharského umeleckého stenopisu na konci 70. rokov 20. storočia, kedy bola freska zhotovená.^[8]

Ikonostas, biskupský trón, ambón, ako aj zábradlie balkónu sú vyrezávané z dreva.^{[1][4][7][5][8]} Vyrobené sú v duchu stredoeurópskej secesie.^[7][8] Boli zhotovené v rokoch 1928 – 1929 a sú pokladané za majstrovské príklady vrcholnej secesie v Bulharsku.^[8] Ich autormi sú rezbári Ivan (Jan) Travnicki^[1][7][8] (českého pôvodu),^[7] ktorý bol zakladateľom rezbárskeho odboru v bulharskej Národnej umeleckej akadémii^[8] a Todor Christov.^[1][8]

Ikony z ikonostasu boli z väčšej časti namaľované v priebehu roku 1929 a ich autormi sú Stefan Ivanov, Nikola Marinov, Dimităr Podženov a Nikola Kožucharov, ktorí v tom čase všetci pôsobili ako profesori na Národnej umeleckej akadémii. Za najzaujímavejšie z nich sú považované ikony Stefana Ivanova, ktoré zobrazujú svätých ako celé postavy – ide o osem ikon, pričom dve z nich zobrazujú Ježiša Krista, dve svätú Bohorodičku a na zvyšných štyroch sú podoby patrónky chrámu svätej Paraskevy, svätého Jána Krstiteľa, svätého Ivana Rilského a svätého cára Borisa.^[8]

Všetky interiérové dekoratívne prvky chrámu sú v jednote s jeho celkovým architektonickým prevedením.^[4][5]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu^[2]

Chrám bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku miestneho významu v roku 1976 pod číslom spisu 1787 (publikované v Štátnom vestníku (bulh. Държавен вестник – Dăržaven vestnik) č.40 z roku 1978). Dôvodom zaradenia na zoznam je architektonicko-staviteľská ako aj umelecká hodnota budovy.^[2]

Galéria

• 

  celkový pohľad na chrám z juhovýchodu

• 

  celkový pohľad na chrám z východu

• 

  z južnej fasády

• 

  zo severozápadnej fasády

• 

  z juhovýchodnej fasády

• 

  detail severozápadného rohu budovy

• 

  pohľad na predsieň a západný vchod do chrámu

• 

  pohľad na predsieň a západný vchod do chrámu zboku

• 

  pohľad na južný vchod do chrámu

• 

  ikona Zvestovanie Pána v chráme svätej Paraskevy, ktorú namaľoval ikonopisec Evgenij Popkuzmanov

• 

  pamätná doska na donorov, ktorí prispeli na výstavbu chrámu

• 

  pohľad na chrám zvrchu

• 

  Chrám svätej Paraskevy v noci

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätej Paraskevy (Sofia)