A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Chrám svätej Sofie | |
pravoslávny chrám | |
Chrám svätej Sofie – pohľad z juhu
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Sofia |
Okres | Sofia |
Mesto | Sofia |
Náboženstvo | Kresťanstvo |
- cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
Súradnice | 42°41′47″S 23°19′52″V / 42,696515°S 23,331152°V |
Dĺžka | 46,5 m |
Šírka | 23 m |
Výška | 19,7 m |
Ďalšie údaje | |
- počet lodí | 3 |
Štýl | byzantský |
Výstavba | súčasná budova koncom 5. a začiatkom 6. storočia |
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
Wikimedia Commons: Saint Sophia Church, Sofia | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätej Sofie (bulh. Храм "Света София" – Chram „Sveta Sofia“), známy aj ako Bazilika svätej Sofie (bulh. Базилика "Света София" – Bazilika „Sveta Sofia“) (prípadne aj ako katedrála) je pôvodne ranokresťanský a dnes pravoslávny chrám (v období druhej bulharskej ríše katedrálny chrám) nachádzajúci sa v centre mesta Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku.[1][2]
Charakteristika a dejiny
Mesto Sofia bolo v minulosti známe pod viacerými názvami (napr. Serdika, Sredec, alebo Triadica) a svoje súčasné meno, pod ktorým je známe zhruba od polovice 14. storočia, dostalo práve podľa chrámu svätej Sofie, ktorý bol v tom čase katedrálnym chrámom mesta.[2]
Samotná budova bola postavená na mieste serdickej nekropoly ako cintorínsky chrám.[2] Súčasná budova je štvrtá, ktorá na tomto mieste stojí. Prvý chrám, ktorý na mieste stál (zvyšky objavené v rokoch 1910 – 1911) bola jednoloďová budova s jednou apsidou a stála na mieste najpravdepodobnejšie medzi rokmi 376 – 382. Druhý chrám bol postavený niekedy počas vlády imperátora Teodisija I. (379 – 395) a zbúraný bol na konci 4. storočia. Bola to trojloďová bazilika s apsidou vo východnej stene a ako hlavná loď bola použitá predsieň prvého chrámu. Tretí chrám bol taktiež trojloďová bazilika s apsidou vo východnej stene. Výstavba prebiehala na konci 4. a začiatkom 5. storočia. Súčasná, štvrtá budova bola postavená koncom 5. a začiatkom 6. storočia.[1] Pomerne krátka existencia starších chrámov bola spôsobená nájazdmi Gótov a Húnov.[3]
V období prvej bulharskej ríše bol chrám hlavným mestským chrámom a v období druhej bulharskej ríše chrámom katedrálnym. Po obsadení Sofie osmanskými Turkami bola budova zmenená na mešitu, ale už v roku 1443 sa stala opäť na krátky čas pravoslávnym chrámom. V tomto roku bola Sofia oslobodená spojeneckými kresťanskými vojskami pod vedením Vladislava III. a Jána Huňadyho, tureckí správcovia boli vyhnaní a mesto bolo dané do priamej správy sofijského metropolitu. Na mešitu bola budova opäť zmenená začiatkom 16. storočia poturčeným Chorvátom Sijavušom pašom. V rokoch 1818 a 1858 Sofiu postihli dve silné zemetrasenia a obidve budovu poškodili. V priebehu druhého zemetrasenia spadol minaret, ktorý pri svojom páde zabil niekoľko moslimských veriacich. Po tejto udalosti sa tureckí moslimskí predstavitelia rozhodli budovu opustiť a ostala nejaký čas nevyužitá. Po oslobodení Bulharska sa využívala nejaký čas ako skladisko plynu, ktorým sa zapaľovali pouličné lampy. Neskôr v chráme po dlhé roky prebiehali archeologické výskumy, budova sa reštaurovala a rekonštruovala a v roku 1930 znovu ako pravoslávny chrám otvorila svoje dvere veriacim. Slávnostne vysvätený (ceremónie sa zúčastnil aj cár Boris III. s rodinou a väčšina vtedajšej politickej a náboženskej elity) bol chrám 21. septembra toho istého roku.[2] Neskôr v období socializmu bol chrám zatvorený a znovu daný do používania veriacim bol v roku 1998.[1]
Budova je trojloďová bazilika s kupolou v tvare kríža a s trojstennou apsidou. Je dlhá 46,5 metra a široká 23 metrov, výška kupole dosahuje 19,7 metra. Je jednou z najvýznamnejších pôvodne ranokresťanských pamiatok juhovýchodnej Európy.[3] Dnes budova slúži svojmu účelu ako pravoslávny chrám a pod budovou chrámu je vybudované múzeum, kde si návštevníci môžu pozrieť odkryté zvyšky pôvodných antických chrámov vrátane vzácnych mozaík.[2]
Galéria
-
Celkový pohľad zo západu
-
Pohľad zo západu
-
Detail západnej steny
-
Pohľad z juhu
-
Celkový pohľad z juhozápadu
-
Celkový pohľad z juhovýchodu
-
Pohľad z juhu
-
Chrám svätej Sofie v noci
-
Západná stena
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätej Sofie (Sofia)
Referencie
- ↑ a b c sofiahistorymuseum.bg
- ↑ a b c d e pravoslavieto.com
- ↑ a b svetimesta.com
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Archeologické múzeum (Chisaria)
Arménsky chrám svätého Juraja (Plovdiv)
Balabanovov dom (Plovdiv)
Buchalov chan
Cárska kaplnka (Triavna)
Cársky palác (Sofia)
Centrálne minerálne kúpele (Sofia)
Chindlijanov dom
Chrám Krista Pantokratora (Nesebar)
Chrám svätého Štefana (Nesebar)
Chrám svätého Jána Aliturgeta
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Michala archanjela (Peruštica)
Chrám svätého Spasiteľa (Nesebar)
Chrám svätej Paraskevy (Nesebar)
Chrám svätej Sofie (Sofia)
Džunovov dom
Danovov dom
Daskalovov dom (Triavna)
Dom-múzeum Atanasa Krăsteva
Dom-múzeum Georgiho Dimitrova (Sofia)
Dom Angela Kănčeva
Dom Artina Gidikova
Dom doktora Stojana Čomakova
Dom Kirkora Mesroboviča
Dom Klianti
Dom múzeum Rajny Kňagine
Dom múzeum Stanislava Dospevského
Dom Neveny Atanasovovej
Dom Nikolakiho Christoviča
Dom Rajna Popoviča
Dudekovov dom
Eirene (Plovdiv)
Etnografické múzeum (Burgas)
Etnografický dom (Asenovgrad)
Georgiadiho dom
Historická škola svätého Juraja
Historické múzeum (Asenovgrad)
Historické múzeum (Batak)
Historické múzeum (Charmanli)
Historické múzeum (Karlovo)
Historické múzeum (Peštera)
Juhovýchodný chrám (Peristera)
Kănevov dom
Kostol svätých Petra a Pavla (Chisaria)
Lekáreň Hippokrates (Plovdiv)
Lekovov dom
Múzeum ázijského a afrického umenia
Malá bazilika (Plovdiv)
Mauzóleum kniežaťa Alexandra I.
Mazakovov dom
Mešita Bujuk
Národné múzeum Vasiľa Levského
Nedkovičov dom
Patevova maaza
Patevov dom
Petleškovov dom
Pop-Angelovov dom
Popovov dom
Rajkovov dom
Regionálne etnografické múzeum (Plovdiv)
Slavejkovov dom (Triavna)
Sofijská synagóga
Stará škola (Triavna)
Tutevov dom
Veľká bazilika (Plovdiv)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk