Chtelnica
obec
Kostol Najsvätejšej Trojice
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Piešťany
Región	Považie
Vodný tok	Chtelnička
Nadmorská výška	204 m n. m.
Súradnice	48°34′08″S 17°37′28″V / 48,568889°S 17,624444°V / 48.568889; 17.624444
Rozloha	32,97 km² (3 297 ha) [1]
Obyvateľstvo	2 533 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	76,83 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1208
Starosta	Ján Horváth[3] (SMER-SD)
PSČ	922 05
ŠÚJ	507121
EČV (do r. 2022)	PN
Tel. predvoľba	+421-33
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Chtelnica
Webová stránka: chtelnica.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Chtelničan[4]

Chtelnica je obec na Slovensku, ktorá sa nachádza v severnej časti Trnavskej pahorkatiny na úpätí Malých Karpát v nadmorskej výške 204 m n. m., v údolí Chtelnického potoka.^[5]

Názvy obce v minulosti

• 1208 – 1209 Wytelnize^[5]
• 1258 Uitunche
• 1332 – 1337 Visencia
• 1394 Wythenche
• 1423 Wittence
• 1437 Tynicze
• 1531 Vtelnica, Wftelnicz, Vitencia
• 1542 Wtelnicza
• 1571, 1691 Vitencze
• 1610 Vience
• 1637 Chtelnica, Wittencz
• 1773 Vittencz, Chtelnitz, Chtelnicza
• 1786 Wittenz, Chtelnicze, Telnitz
• 1808 Vitténcz, Telnitz, Chtělnice
• 1863 – 1918 Vittencz
• 1920 Chtelnica

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z rokov 1208 – 1209 v donačnej listine kráľa Ondreja II. V roku 1258 sa Chtelnica okrajovo spomína v darovacej listine kráľa Bela IV. komesovi Zochudovi a jeho bratom. Fara sa v obci spomína v rokoch 1332 – 1337. Prvá písomná zmienka o kostole sv. Jána Krstiteľa je z roku 1423.

Pamiatky

• Pôvodne gotický kostol sv. Jána Krstiteľa z 14. storočia nad obcou.
• Pôvodne renesančný kaštieľ so štyrmi baštami z roku 1603 s anglickým parkom, jazierkom, alegorickými sochami a rokokovými pavilónmi.
• Baroková kúria z roku 1777.
• Kaplnky – na cintoríne Sedembolestnej Panny Márie z roku 1737, Sv. Kríža – cca 1720, a sv. Rócha (1688).
• Kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1801. Pôvodne gotická kaplnka sv. Juraja (15. storočie)

Kostol Najsvätejšej Trojice v Chtelnici

• Kostol sa začal stavať 6. mája 1794, kedy posvätili zakladný kameň. Stavba bola dokončená roku 1800 a slávnostne ho konsekroval 21. júna 1801. Kostol je vysoký 46 metrov, a kríž na veži meria 4 metre.
• Dĺžka kostola je približne 45 metrov a šírka 14 metrov. Veža je 3.9 metra široká.
• Vo veži kostola sú v súčasnosti 3 zvony. Najväčší váži 750 kilogramov a je na ňom nápis: „Svätá Trojica, jediný Bože, zmiluj sa nad nami.“
• Druhý zvon váži 550 kilogramov a je najnovší. Je na ňom napísané: „Svätý Karol Boromejský, oroduj za nás“. Zvon uliala rodina Dytrichová na Morave v dedinke Brodek u Přerova.
• Najmenší zvon má 300 kilogramov a je na ňom nápis: „Svätá Panna Mária. oroduj za nás".
• V strede je oltár z mramoru, pri ktorom je kňaz obrátený k veriacim.
• Organ, ktorý sa nachádza na chóre je z konca 18. storočia je značky Rieger, a vyrobený bol v Krnove ako 1 333 kus.

Rekonštrukcie kostola:

• v roku 1995 bola obnovená pod kostolom krypta s vchodom od severnej strany bola vybetónovaná a osadili sa železné schody
• oprava organa v roku 1998 – 1999 (oprava stála 80 000 bez materiálu). V súčasnosti (rok 2009) sa organ opäť rekonštruuje
• elektrického osvetlenia zavedené v roku 1940
• oprava strechy veže a pokrytie medeným plechom vykonaná v roku 1983
• elektrifikácia zvonov v roku 1973
• od roku 1982 – 1985 obnova oltárov, obrazov a sôch, ďalej pozlátenie kazateľnice, obnova klenby presbytéria a namontované nové lavice

Kostol svätého Jána Krstiteľa

• Kostol svätého Jána Krstiteľa je pravdepodobne najstaršou historicko-kultúrnou pamiatkou v Chtelnici.
• Presný dátum nie je nikde zaznamenaný, no podľa indícií možno predpokladať, že vznikol na konci 13. storočia, respektíve začiatku 14. storočia.
• Pôvodne veľká stavba bola zničená následkom požiaru, obnovená bola iba časť lode.
• Miesto, na ktorom je postavený, bolo pôvodne centrum obce Chtelnica, ktoré sa neskôr presunulo do oblasti terajšieho farského kostola Najsvätejšej Trojice.
• Správu kostola má na starosti miestny farár. Využívaný je však iba príležitostne – na sviatok sv. Jána Krstiteľa, prípadne na púťové omše v letnom období.

Chtelnické privilégiá

Chtelnica musela získať prvé výsady mestečka už pred rokom 1394 (r. 1394 je spomínaná ako opidum Vitencye). Ďalšie výsady Chtelnica dostala od Stibora zo Stiboríc ml. v roku 1423. Tieto privilégiá zrejme zahŕňali mýtne právo a právo na výročný jarmok. Keď zomrel Stibor ml., Dobrovodské panstvo aj s Chtelnicou kráľ Žigmund venoval Michalovi Országhovi z Gútu. Gróf Országh získal od kráľa výsady, ktoré oslobodzovali Chtelnicu (Tynicze), Vrbové a Čachtice od platenia mýta a tridsiatku. Orságovci vlastnili panstvo až do roku 1567. Kráľ Matej II. potvrdil staré chtelnické výsady a rozšíril trhové právo z 3 na 4 výročné jarmoky. V 17. storočí získala Chtelnica aj hrdelné právo (právo meča). Cisár Karol VI. v roku 1712 udelil Chtelnici ďalšie výsady. Mestečko Chtelnica mohlo konať až šesť výročných jarmokov.

Rodáci

• Štefan Polakovič (* 1912 – † 1999), kresťanský filozof

Referencie

• KLČO, M.: Okres Piešťany - stručná história a erby miest a obcí. Balneologické múzeum v Piešťanoch, 1999, ISBN 80-968258-0-1.
• www.apsida.sk - profil gotického kostola

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Chtelnica
• Kostol Najsvätejšej Trojice

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chtelnica

Externé odkazy

• Oficiálny web