Chufu

Chufuova slonovinová soška (Egyptské múzeum, Káhira)

Obdobie panovania

4. dynastia

okolo 2589 – 2566 pred Kr.

Vlastné meno

(Reov syn) Chufu (ḫwj=f w(j))
On ma ochraňuje

(Reov syn) Chnumchufu (ẖnmw ḫwj=f w(j))
Chnum ma ochraňuje

Grécke formy mena	Χέωψ (Hérodotos), Σοῦφις (Manethó SIA)
Latinské formy mena	Suphis (Manethó EK)

Chufuova veľká pyramída pri Gíze.

Chufu alebo Chufev alebo po grécky Cheops bol druhý faraón 4. dynastie starovekého Egypta. Vládol približne v rokoch 2589 – 2566 pred Kr.^[1] Vo všeobecnosti je považovaný za staviteľa Veľkej pyramídy v Gíze, jediného zo Siedmich divov sveta, ktorý dosiaľ stojí.

Život

Chufu bol synom faraóna Snofrua a kráľovnej Hetepheres. Na rozdiel od svojho otca vstúpil Chufu do ľudového podania ako krutý, bezohľadný vládca. Chufu mal niekoľko synov, z ktorých jeden, Džedefre, bol jeho priamym nástupcom. Mal aj niekoľko dcér, z ktorých jedna sa neskôr stala kráľovnou Hetepheres II.

Predpokladá sa, že Chufev nastúpil na trón krátko po dovŕšení 20 rokov a vládol asi 23 rokov – toľko mu pripisuje aj Turínsky papyrus. Iné zdroje z oveľa neskorších čias spomínajú podstatne dlhšiu vládu: Manethó udáva 65 a Herodotos 50 rokov. Od roku 2000 boli objavené dve datovania spadajúce do jeho panovania. Nápis obsahujúci jeho najvyšší rok vlády: „17. rok Chufevoveho počtu“. Prvý raz ho spomína už Flinders Petrie v knihe z roku 1883, potom bol pre historikov stratený a opäť ho našiel v roku 2001 Zahim Hawassom v jednej z odľahčovacích komôr v pyramíde tohto faraóna. Druhým dokladom bol nápis z „roku po 13. sčítaní dobytka“ vytesaný v skale pri oáze Dachla v Sahare nájdený v roku 2003. Nápis zobrazuje kartuše faraóna Chufu a jeho syna Djedefre (hieroglyfmi napísané meno panovníka s jeho titulmi) a najstaršiu mapu na svete, ktorá zobrazuje asi 10 zdrojov vody. Miesto sa volá "Vodná skala" (Water Mountain) a je na trase starej karavánovej obchodnej cesty.

Chufu je pokladaný za najväčšieho staviteľa z faraónov. Okrem Veľkej pyramídy v Gíze, dal postaviť aj vôbec prvú priehradu, ktorá zadržiavala prívalové vody na Níle a chránila osídlenia ľudí.

Chufu začal s výstavbou svojej pyramídy v Gíze. Podľa nápisov je veľmi pravdepodobné, že viedol aj vojenské výpravy na Sinaj, do Núbie a Líbye.

Westcarov papyrus, ktorý bol napísaný dlho po Chufevovej vláde počas Strednej ríše alebo neskôr, zobrazuje faraóna, ktorému rozprávajú príbehy plné kúziel jeho synovia Chefrén a Džedefre. Tento cyklus príbehov predstavuje Chufua ako chamtivého, krutého človeka, ktorého snaha zaistiť, aby jeho dynastia pretrvala jeho dvoch synov, je nakoniec bezvýsledná. Či je tento súbor príbehov pravdivý, nie je známe, ale Chufuovi zlá povesť vydržala až do čias Herodota, ktorý sa v Egypte dopočul o Chufuovej veľkej krutosti voči vlastným poddaným i rodine prejavovanej kvôli vybudovaniu jeho pyramídy. S istotou vieme, že Chufuov zádušný kult trval do 26. dynastie, čo bola jedna z posledných egyptských dynastii, teda takmer 2000 rokov.

Referencie

Literatúra

• Shaw, Ian, ed. (2003), Dějiny starověkého Egypta, Praha: BB/Art, ISBN 8072579754 

Tento článok týkajúci sa starovekého Egypta alebo egyptológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.