A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Raketoplány |
---|
|
Columbia (podľa označenia NASA pre orbitálne dopravné prostriedky OV-102) bol prvý americký raketoplán, ktorý vzlietol do vesmíru. Jeho prvá misia STS-1 trvala od 12. do 14. apríla 1981. Stala sa tiež prvou kozmickou loďou, ktorá letela do vesmíru viac než jeden raz. Lietala do kozmu počas viac než dvadsaťročného obdobia a absolvovala celkovo 28 letov do vesmíru. Zanikla v roku 2003 počas misie STS-107.
Ako skúšobný prototyp mala Columbia najmohutnejšiu vnútornú konštrukciu krídel zo všetkých raketoplánov. Pri prvých letoch bola jej hlavná palivová nádrž ET natretá bielym protipožiarnym náterom, pri ďalších letoch sa kvôli zvýšeniu nosnosti prestal tento náter používať. Columbia bola jediným raketoplánom, ktorý sa nikdy nespojil s nijakou vesmírnou stanicou. Nebola na to vhodná kvôli svojej veľkej hmotnosti. Napriek tomu sa ale plánovalo, že by v budúcnosti predsa len podnikla let k vtedy budovanej Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).
História
Konštrukcia
Stavba Columbie sa začala 25. marca 1975 v Palmdale v Kalifornii. Svoj názov dostala podľa lode menom Columbia, ktorej velil Američan Robert Gray, a ktorá ako prvá americká loď oboplávala svet. Podľa iných zdrojov bola pomenovaná po malej plachetnici, ktorá skúmala ústie rieky Columbia. Tento istý názov niesol aj veliteľský modul Apolla 11. 28. júna 1976 sa začala montáž kabíny pre posádku, v januári nasledujúceho roka konštrukcia vertikálneho stabilizátora. V júli 1978 bolo ukončené pripájanie dverí do nákladového priestoru ku konštrukcii orbitera. V marci 1979 bola Columbia prevezená z Palmdale na leteckú základňu Edwards.
Testovanie
Po dokončení výroby bol raketoplán 24. marca 1979 lietadlom Shuttle Carrier Aircraft (SCA) dopravený do Kennedyho vesmírneho strediska (KSC) na Floride, a začal byť pripravovaný na svoju prvú misiu. Na KSC prebehlo niekoľko ďalších testov, napríklad testy turbočerpadiel hydrauliky APU (Auxiliary Power Unit), ktoré prebehli 3. novembra 1979. 19. marca 1981 došlo v priebehu pozemných testov k nehode. Po úspešnom zakončení záverečných predštartovných operácií chcela skupina technikov skontrolovať systémy motorov SSME (Space Shuttle Main Engines). Technici uvoľnili panel, v následku čoho došlo k úniku dusíka. V nedýchateľnej atmosfére čistého dusíku stratili vedomie, pričom jeden z nich na mieste zomrel, a o dva týždne na následky tejto nehody zomrel aj ďalší technik.
Misie
Prvej misii (STS-1) velil skúsený John Young a pilotom bol nováčik Robert Crippen. Columbia bola na obežnej dráhe od 12. apríla do 14. apríla 1981 a Zem obehla 36-krát. Columbia potom absolvovala ešte ďalšie štyri lety za sebou, kým nebol v prevádzke ďalší americký raketoplán – Challenger. Pri prvých misiách, kedy posádku tvorili iba dvaja piloti, bola dokonca vybavená katapultovacími kreslami. Nijaký iný operačný raketoplán nikdy nemal katapultovacie kreslá, a aj na Columbii sa prestali používať od prvého letu viacčlennej posádky, pretože z technických dôvodov nie je možné na palubu raketoplánu umiestniť viac ako dve katapultovacie kreslá. V roku 1983 sa uskutočnila prvá misia so šiestimi astronautmi (STS-9), medzi ktorými bol aj prvý neameričan na palube raketoplánu Ulf Merbold. 12. januára 1986 vyniesla Columbia na obežnú dráhu prvého amerického hispánca, ktorým bol Franklin Chang Díaz, a taktiež prvého člena Snemovne reprezentantov, Billa Nelsona. Ďalšie prvenstvo si Columbia pripísala 5. marca 1998, keď NASA vymenovala veliteľku ďalšej misie raketoplánu Columbia Eileen Collinsovú, ktorá sa tak stala prvou veliteľkou raketoplánu.
Počas 22-ročného obdobia svojich letov Columbia dvakrát absolvovala dôkladnú údržbu, opravu a modernizáciu nazývanú OMDP (Orbiter Maintenance Down Period). Prvú úpravu absolvovala v rokoch 1994 – 1995, druhú v rokoch 1999 – 2000. Po druhej úprave prekonala vyše 100 zmien a jej hmotnosť klesla približne o 500 kg, vďaka odstráneniu nepotrebných káblov a prístrojov. Prázdny orbiter s motormi SSME tak vážil 80 700 kg.
Columbia sa stala strojom s najväčším počtom odložených štartov. Na odpaľovacej rampe stála až 1 208 dní, o 200 dní viac než ktorýkoľvek iný raketoplán.
Zánik
Raketoplán Columbia bol zničený pri svojej poslednej misii, STS-107. 1. februára 2003 sa vracala zo svojej šestnásťdňovej vedeckej misie. 16 minút pred plánovaným pristátím však riadiace stredisko stratilo s raketoplánom spojenie. Podľa radarových meraní sa Columbia rozpadla nad Texasom vo výške asi 63 km pri rýchlosti 5,6 km/s. Zahynulo všetkých sedem astronautov na palube. Podľa neskorších vyšetrovaní bolo príčinou tejto tragédie poškodenie tepelného štítu na nábežnej hrane krídla. Toto poškodenie spôsobil pri štarte kus penovej izolácie, ktorý odpadol z hlavnej palivovej nádrže. Do vzniknutej štrbiny vnikla žeravá plazma a zničila celý raketoplán. NASA urobila množstvo opatrení známych pod názvom RTF (Return to Flight) opatrenia, ktoré zvýšili bezpečnosť pri ďalších letoch zostávajúcich troch orbiterov.
Uloženie trosiek
Po nehode sa podarilo vyzbierať a katalogizovať 84 000 trosiek. Po ukončení vyšetrovania nehody boli uskladnené v jednom z vyšších poschodí haly VAB, kde sa pred nehodou štartovacia zostava Columbie kompletizovala. V roku 2011 bola vystavená časť upomienkových predmetov, ktoré Columbia na svojej palube pri poslednej misii niesla a v júni 2015 došlo k vystaveniu jedného z nájdených dielov raketoplánu. Išlo o rámy okien pilotnej kabíny Columbie bez skiel (aj keď časť ich črepov pôvodne ostala vo výplni). V rovnakej miestnosti je vystavená aj troska z raketoplánu Challenger.
Zoznam misií
Úplný zoznam misií v programe Space Shuttle absolvovaných s orbiterom Columbia. Do svojho zničenia vo februári 2003 absolvovala Columbia 28 letov, celkovo obehla Zem 4 808-krát a preletela pritom vzdialenosť 201 497 772 km.
Dátum štartu | Označenie | Cieľ misie |
---|---|---|
12. apríl 1981 | STS-1 | Prvý skúšobný let raketoplánu do vesmíru. |
12. november 1981 | STS-2 | Druhý skúšobný let a testy manipulačného ramena RMS. |
22. marec 1982 | STS-3 | Tretí skúšobný let a prvé experimenty v bezváhovom stave. |
27. jún 1982 | STS-4 | Štvrtý a posledný skúšobný let, vojenské experimenty. |
11. november 1982 | STS-5 | Pri tejto misii boli na obežnú dráhu vynesené komunikačné družice SBS-3 a Anik-C3. Boli to vôbec prvé družice vynesené raketoplánom na obežnú dráhu. |
28. november 1983 | STS-9 | Prvý let európskeho vesmírneho laboratória Spacelab-1. |
12. január 1986 | STS-61-C | Vypustenie družice Satcom Ku-1, experimenty. |
8. august 1989 | STS-28 | Vojenské experimenty. |
9. január 1990 | STS-32 | Vypustenie družice Syncom 4 F-5, zachytenie a návrat na Zem satelitu LDEF. |
2. december 1990 | STS-35 | Astronomické pozorovania. |
5. jún 1991 | STS-40 | Let laboratória Spacelab SLS-1, lekárske a biologické experimenty. |
25. jún 1992 | STS-50 | Let laboratória Spacelab USML-1, vedecké experimenty. |
22. október 1992 | STS-52 | Vypustenie družice LAGEOS, experimenty. |
26. apríl 1993 | STS-55 | Let laboratória Spacelab-D2, experimenty a pozorovania. |
18. október 1993 | STS-58 | Let laboratória Spacelab SLS-2, lekárske a biologické experimenty. |
4. marec 1994 | STS-62 | Pokusy so súborom prístrojov USMP-2. |
8. júl 1994 | STS-65 | Let laboratória IML-2. |
20. október 1995 | STS-73 | Let laboratória Spacelab USML-2, vedecké experimenty. |
22. február 1996 | STS-75 | Zopakovanie pokusu s družicou TSS. (pozri Atlantis STS-46). |
20. jún 1996 | STS-78 | Let laboratória Spacelab-LMS. |
19. november 1996 | STS-80 | Vypustenie a znovuzachytenie troch voľne lietajúcich plošín. Bola to zatiaľ najdlhšie trvajúca misia raketoplánu: 17 dní 15 hodín a 53 minút. |
4. apríl 1997 | STS-83 | Let laboratória Spacelab MSL, misiu bolo treba z dôvodu technických problémov predčasne ukončiť. |
1. júl 1997 | STS-94 | Zopakovanie let laboratória Spacelab MSL z misie STS-83. |
19. november 1997 | STS-87 | Vypustenie a znovuzachytenie družice Spartan-201, pozorovanie s pomocou prístrojov USMP-4. |
17. apríl 1998 | STS-90 | Let laboratória Spacelab. |
23. júl 1999 | STS-93 | Vypustenie röntgenového observatória Chandra. Po prvýkrát v histórii kozmonautiky letela žena (Eileen Collinsová) vo funkcii veliteľa vesmírnej lode. |
1. marec 2002 | STS-109 | Štvrtý servisný let k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu. |
1. február 2003 | STS-107 | Posledný let Columbie. Pri pristávaní raketoplán zhorel v atmosfére a celá posádka zahynula (pozri havária raketoplánu Columbia). |
Pamiatka raketoplánu Columbia a znaky misií
Pamiatka raketoplánu Columbia | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Znaky misií raketoplánu Columbia | |||||||
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Columbia (raketoplán)
Externé odkazy
- Raketoplán Columbia v NASA (po anglicky)
- Prvý let STS-1 v časopise L + K (po česky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1. júl
10. august
11. apríl
11. júl
11. január
12. október
13. november
15. február
15. júl
15. jún
16. apríl
16. február
16. november
17. apríl
17. august
17. jún
17. marec
18. november
19. storočie
1901
1902
1904
1905
1907
1908
1911
1912
1913
1914
1916
1917
1918
1919
1920
1921
1923
1924
1926
1928
1930
1931
1932
1935
1936
1938
1939
1940
1941
1944
1945
1946
1947
1950
1951
1953
1956
1964
1971
1981
1994
1994 na Slovensku
1995
1995 na Slovensku
1996
1996 na Slovensku
1997
1997 na Slovensku
1998
1998 na Slovensku
1999
1999 na Slovensku
2. júl
2. máj
2. november
2. október
20. apríl
20. február
20. storočie
2000
2000 na Slovensku
2001
2001 na Slovensku
2002
2002 na Slovensku
2003
2003 na Slovensku
2004
2004 na Slovensku
21. február
21. október
21. storočie
22. február
22. júl
22. máj
22. november
23. február
23. júl
23. január
23. marec
25. apríl
25. február
25. marec
25. november
25. september
26. február
27. august
27. jún
27. máj
28. apríl
28. júl
28. jún
28. január
28. október
29. marec
3. február
3. máj
3. marec
30. december
31. júl
4. január
5. august
5. február
6. január
6. október
7. august
7. február
7. máj
7. marec
8. apríl
8. júl
8. máj
8. marec
8. november
8. september
80. roky 20. storočia
9. apríl
9. júl
9. jún
90. roky 20. storočia
Ahmed Zewail
Alexander Štiasny
Alfred Marnau
Alojz Wawruch
Anna Dušková
Anton Šulík
Apríl 1999
Arthur Leonard Schawlow
August 1999
Blažej Krasnovský
Bombardovanie čínskej ambasády v Belehrade
Catherine Bellisová
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Chandra
Columbia (raketoplán)
Daniel Nathans
December 1999
Desaťročie
Doprava
Eileen Collinsová
Eliška Mintálová
Elvira Öbergová
Encyclopaedia Beliana
Február 1999
Formula 1
Franjo Tuđman
František Vláčil
Frida Karlssonová
Günter Blobel
Günter Grass
Gerardus ’t Hooft
Gerhard Herzberg
Gertrude Belle Elionová
Glenn Theodore Seaborg
Gwen Guthrie
Henry Way Kendall
Husajn bin Talál
Imrich Hudec
Ivan Rajniak
Ján Ducký
Júl 1999
Jún 1999
Janka Kassová
Január 1999
Jaroslav Foglar
Jean Guitton
Jeorjos Papadopulos
Jiří Růžička
Joe DiMaggio
John Bromwich
Josef Kalvoda
Josef Lux
Joseph Heller
Jozef Filus
Jozef Minka
Jozef Urban (básnik)
Jurij Vasilievič Malyšev
Klaudius Viceník
Kozmonaut
Kultúra (spoločenské vedy)
Lýdia Vadkerti-Gavorníková
Ladislav Guderna
Ladislav Slovák
Ladislav Vodička
Lando Norris
Lekári bez hraníc
Lily-Rose Deppová
Lil Nas X
Lord Killanin
Máj 1999
Magdaléna Tóthová
Marec 1999
Marion Zimmer Bradleyová
Mario Puzo
Markéta Vondroušová
Martinus J. G. Veltman
Martin Fehérváry
Martin Katriak
Mary D. Salterová Ainsworthová
Masaker na Columbine High School
Matej Zmij
Medzinárodný olympijský výbor
Menno Oosting
Michal Maheľ
Mikey Madisonová
Milan Antal
Milan Kiripolský
Moondog
Necil Kâzım Akses
November 1999
Október 1999
Oldrich Benda
Pavel Bojar
Pavel Horváth (historik)
Perla Bžochová
Pete Conrad
Pierre Bézier
Róbert Boženík
Radan Rusev
Rafael Alberti
Rebeka Mikulášiková
Robert Mundell
Sarah Kane
September 1999
Slováci
Slovensko
Sojuz TM-29
Stanley Kubrick
Storočie
STS-93
Terézia Hurbanová-Kronerová
Tošio Kató
Tomáš Vaverčák
Trygve Haavelmo
Věra Adlová
Vladimír Macura
Vojna v Kosove
Wassily Leontief
Wilt Chamberlain
Zora Paulendová
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk