A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Prsník (lat. mamma, hrubo: cecok, koza, poeticky: ňadro, knižne: prs) je párový žľazový orgán na prednej strane hrudníka. Dobre je vyvinutý najmä u žien, resp. samíc, a jeho hlavnou zložkou je mliečna žľaza. U mužov, resp. samcov je rudimentárny (zakrpatený).
Anatómia prsníka
Ženský prsník
Prsník je uložený na veľkom prsnom svale (musculus pectoralis major), čiastočne i na prednom pílovitom svale (musculus serratus anterior). Oblasť jeho uloženia je ohraničená priebehom III. rebra zhora, VI. rebra zdola, laterálnym (bočným) okrajom hrudnej kosti (sternum) z vnútornej a prednou axilárnou čiarou z vonkajšej strany.
Priehlbina v strednej čiare medzi pravým a ľavým prsníkom sa nazýva sinus mammarum. Kožná ryha medzi spodným okrajom prsníka a stenou hrudníka sa označuje ako sulcus inframammalis - podprsníkový záhyb. V strede prsníka sa nachádza prsný dvorec - areola mammae, ktorého centrum tvorí prsná bradavka - papilla mammae. Dvorec i bradavka sú výrazne pigmentované, na rozdiel od kože na povrchu prsníka, ktorá je tenká a svetlá. Prsný dvorec má na povrchu drobné hrbolčeky, ktoré vytvárajú a na ktorých povrch ústia rudimentárne mliečne žľazy - glandulae areolares. Nachádza sa tu i menší počet potných a mazových žliazok. Dvorec i bradavka obsahujú bunky hladkého svalstva - v dvorci sú usporiadané lúčovito, v papile špirálovito a upínajú sa do kože - pri podráždení sa preto dvorec zmenšuje a bradavka výraznejšie vyklenuje nad jej povrch.
Hlavnou štruktúrou prsníka je mliečna žľaza - glandula alebo corpus mammae. Tvorí ju 15 až 20 lúčovito usporiadaných lalôčikov (lobi mammae), ktoré sú uložené v tukovom tkanive a ktoré tvoria ešte menšie žľazové podjednotky - lobuli mammae, zložené zo žľazových alveol. Rovnako i samotná mliečna žľaza je ako celok obklopená tukovým tkanivom, ktoré určuje celkovú veľkosť a tvar prsníka. Ten je ďalej ovplyvnený vekom a hormonálnymi vplyvmi (pohlavné dozrievanie, tehotenstvo, dojčenie, menopauza a pod.).
Z každého lalôčika sa zbieha mliekovod (ductus lactiferus), ktorý ústi na prsnej bradavke v podobe drobného otvoru (porus lactiferus) - spoločne tak na bradavke vytvárajú plôšku posiatu pórmi - area cribriformis papillae. Pred samotným vyústením je každý mliekovod vretenovito rozšírený (sinus lactiferus). Niektoré mliekovody spolu splývajú, preto je počet pórov na bradavke menší ako počet mliekovodov - asi 7 až 15.
Od predného obvodu mliečnej žľazy smerujú k povrchu kože fibrózne septá. Zadnú plochu žľazy oddeľuje od fascie (obalu) veľkého prsného svalu väzivové puzdro. Toto celú žľazu obaľuje a fixuje ju ku kľúčnej kosti. Z obalu vybiehajú do vnútra žľazy septá, ktoré čiastočne oddeľujú jej jednotlivé lalôčiky.
Mliečna žľaza nie je okrúhla a smerom k pazuche z nej vybieha menší výbežok - processus axillaris.
Tvarové typy prsníka
- infantilná mamma, areolomamma a mamma papillata - postupný vývoj v období pred pubertou
- mamma disciformis - plochý, nízky prsník
- mamma sphaeroidea - poľguľovitý, „klasický“ typ
- mamma piriformis - hruškovitý prsník
- mamma pendula - ochabnutý (starecký) prsník, podmienený stratou tukového tkaniva
Veľkosť prsníka nie je priamo úmerná veľkosti prsnej žľazy.
Mužský prsník
Mužská mliečna žľaza - mamma masculina - je rudimentárna. Tvorí ju malé množstvo spojivového tkaniva, v ktorom sú riedko roztrúsené drobné žliazky bez vývodov.
Nervové zásobenie
Prsník je inervovaný cestou senzitívnych nervi intercostales Th2 až Th7 a vegetatívnymi pleteňami, idúcimi pozdĺž stien tepien.
Cievne zásobenie
Tepny
Prsník je zásobený krvou cez vnútorné (ako rami mammarii mediales) a laterálne (ako rami mamarii laterales) tepny hrudníka (a.thoracica interna et lateralis) a cez zadné interkostálne artérie (aa.intercostales posteriores) - tiež ako rami mamarii laterales. Vetvičky sa zbiehajú pozdĺž lalokov a mliekovodov lúčovito k bradavke, čo je i dôvodom, že rezy prsníkom v prípade nutnosti operačného zákroku sa vedú smerom od bradavky k obvodu žľazy.
Žily
Žily tvoria kruhovitú spleť pod dvorcom - tzv. circulus venosus Halleri, odkiaľ odtekajú povrchovo do vnútornej (vena thoracica interna) a bočnej hrudníkovej žily (vena thoracica lateralis) a do hĺbky do medzirebrových žíl (venae intercostales).
Lymfatická drenáž
Miazgové cievy vytvárajú rovnako ako žily pleteň pod dvorcom - plexus subareolaris Sappey, priberajú ďalšie pletene zo žľazy a pokračujú k jej spodine, odkiaľ časť vedie do lymfatických uzlín(LU) pri veľkom prsnom svale (m.pectoralis major) a do uzlín v pazuche (axile) - dôležitá je najmä Sorgiusova uzlina ležiaca na prednom pílovitom svale (m.serratus anterior), ktorá tvorí prvý „filter“ pri šírení sa zhubných nádorov prsníka. Ďalšia časť ciev prechádza cez veľký prsný sval až do uzlín nad kľúčnou kosťou (supraklavikulárne LU).
Embryológia prsníka
U všetkých cicavcov oboch pohlaví sa zakladá epitelový pruh - tzv. mliečna lišta, ktorá prebieha v čiare spájajúcej pazuchy a slabiny. V nej sa vytvárajú základy žliaz, z ktorých sa nakoniec vyvinú kompletné prsníky - u rôznych skupín cicavcov v rôznom počte a lokalizácií pozdĺž tejto lišty. U primátov a človeka za normálnych okolností vzniká len jeden pár na prednej strane hrudníka.
Funkcia prsníka
U ženy je jeho biologickým účelom byť zdrojom potravy pre novorodenca a dojča. Mliečna žľaza sa v čase tehotenstva a produkcie mlieka (laktácie) zväčšuje a zvyšuje svoju hmotnosť - a to zo 150g niekedy až na 900g. Na funkciu žľazy majú výrazný vplyv hormóny - a to najmä hormón žltého telieska, hormóny placenty a prolaktín. Mliečna žľaza prekonáva určité zmeny i v rámci menštruačného cyklu.
Choroby prsníka/mliečnej žľazy
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému prsia
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Anatómia živočíchov
Anatómia a morfológia húb
Anatómia a morfológia rastlín
Anatómia mozgu
Anatómia oka
Anatómovia
Anatomické pojmy
Anatomické výhonky
Bunková anatómia
Ďasno
Šev (anatómia)
Štvrtá mozgová komora
Žaluď (pohlavný úd)
Ženské ohanbie
Acetabulum
Anatómia
Anatómia človeka
Anatomické postavenie
Apertura lateralis ventriculi quarti
Apertura mediana ventriculi quarti
Artrológia
Bregma
Centrálna nervová sústava
Chrbát ruky
Cievne zásobenie mozgu
Colliculus facialis
Corpus mammae
Decussatio pyramidum
Dekolt (časť tela)
Dentoalveolárne spojenie
Dlaň
Dlhé väzy chrbtice
Ductus lactiferus
Eminentia medialis
Epikard
Fastigium
Fibrae arcuatae externae
Fibrae arcuatae internae
Foramen Luschkae
Foramen Magendii
Formatio reticularis
Fossa rhomboidea
Glandula areolaris
Glandula mammae
Hiatus sacralis
Histológia
Hlasivky
Horná končatina
Hovoridlá
Hrdlo
Hruď
Hrudník
Jazylka
Kĺb hráškovej kosti
Končatina
Kopulačný orgán
Krátke väzy chrbtice
Kraniovertebrálne skĺbenie
Krk
Lakťový kĺb
Lambda (antropometrický bod)
Laterálny
Limbická sústava
Limbický systém
Locus caeruleus
Lymfológia
Mediálnosť (medicína)
Medzipriečny väz
Medzistavcová symfýza
Medzistavcový kĺb
Medzistavcový otvor
Medzistavcový výbežok
Medzitŕňový väz
Močopohlavná sústava
Mostovomozočkový uhol
Mozgová časť lebky
Nervová dráha
Neuroendokrinná bunka
Nuclei fasciculorum posteriorum
Nuclei olivares
Nucleus cuneatus
Nucleus gracilis
Nucleus olivaris inferior
Očnica
Orgánová sústava
Osteológia
Os occipitale
Pätová kosť
Pľúcny parenchým
Papilla mammae
Pedunculus cerebellaris inferior
Pedunculus cerebellaris medius
Pery
Pletenec
Plexus choroideus ventriculi quarti
Podlôžko
Pons Varoli
Porovnávacia anatómia
Prinosové dutiny
Pterion
Pyramides medullae oblongatae
Rebro
Recessus lateralis ventriculi quarti
Regenerácia
Retinaculum caudale cutis
Ritný kanál
Ruka
Sieťkovitý útvar
Sinus mammarum
Skalp
Slabinová oblasť
Sliznica
Somatický nervový systém
Stavcovorebrové skĺbenie
Striae medullares
Sulcus basilaris
Sulcus bulbopontinus
Sulcus inframammalis
Sulcus limitans
Sulcus medianus
Symfýza
Syndezmóza
Tela choroidea ventriculi quarti
Trigeminofaciálna čiara
Trigonum nervi hypoglossi
Trigonum nervi vagi
Trigonum pontocerebellare
Tuberculum cuneatum
Tuberculum gracile
Tvár (biológia)
Umelecká anatómia
Väzy
Väzy chrbtice
Varolov most
Velum medullare inferius
Velum medullare superius
Vlásočnica
Záhlavný splav
Zápästnozáprstný kĺb palca
Zadný povrchový krížovokostrčový väz
Zadný pozdĺžny väz
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk