Cukrová trstina

Trstina cukrová^[1]^[2]^[3] (iné názvy: cukrová trstina^[4]^[3], zriedkavo cukrovník lekársky^[5]; staršie: trsť cukrová^[6], cukrová trsť^[7], cukrovník^[7]; zastarano: cukrovník obecný^[8]; skrátene alebo zastarano trstina^[9]^[10]; lat. Saccharum officinarum) je viacročná bylina s listami dlhšími ako 2 m, pestovaná predovšetkým pre vysoký obsah cukru.

Plné steblá, vysoké 2 – 4 m, dosahujú priemeru 20 – 80 mm. Dreň je bohatá na sacharózu, fruktózu a glukózu, ďalej obsahuje tuk, organické kyseliny, pektín, škrob a iné zložky. Rastlina je pôvodná v Novej Guiney. Jej pestovanie bolo najprv zaznamenané v Indii a odtiaľ sa šírilo všetkými smermi. Je to najvýznamnejšia kultúrna tráva; pestuje sa v teplých oblastiach celého sveta, napr. na Kube, Jáve, v juhovýchodnej Ázii, v Egypte a na južnom pobreží Španielska.

Z rozdrvených stebiel sa lisuje šťava, z ktorej sa získava surový cukor hnedej farby a rafináciou sa vyrába čistá sacharóza (trstinový cukor). Z odpadného sirupu (melasy) sa kvasením a destiláciou vyrába rum. Zo zvyškov stebiel sa vyrába papier, lepenka a izolačný materiál. Odpad slúži ako palivo.

Produkcia

Najväčšími producentmi cukrovej trstiny na svete sú Brazília, India a Čína.

Top producenti cukrovej trstiny 2012
Krajina	Produkcia (mil. ton)
Brazília	721,1
India	347,9
Čína	124,0
Thajsko	96,5
Pakistan	58,4
Mexiko	50,9
Kolumbia	38,0
Svet spolu	1 833,1
Zdroj: FAO^[11]

Referencie

↑ MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 145.
↑ lipnicovité. In: Malá encyklopédia biológie. 1975. S. 270
↑ ^a ^b trstina. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2003
↑ cukrová trstina. In: Encyclopaedia Beliana 2. S. 656
↑
↑ trsť. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
↑ ^a ^b JÁNOŠÍK, Anton. Slovník spisovného jazyka slovenského 1. : sv. Martin, 1946. 986 s. S. 328.
↑ Dom a škola (vychovatels̕ký časopis pre rodičov a učitelov). : tlačou kníhtlačiarne K. Salvu, 1890. 784 s. S. 6.
↑ STUCHLÍK, V. et al. Trstinová melasa a jej upotrebenie na výrobu pekárskeho droždia. In: Chem. zvesti , 1951, 5, č. 3-4, S. 145-157
↑ trstina. In: Historický slovník slovenského jazyka
↑ Najväčší producenti cukrovej trstiny na svete . FAO. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trstina cukrová
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Trstina cukrová

Tento článok týkajúci sa botaniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 145.

[2] vité. In: Malá encyklopédia biológie. 1975. S. 270

[KS-3] trstina. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2003

[4] ukrová trstina. In: Encyclopaedia Beliana 2. S. 656

[5] ↑

[6] trsť. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)

[Jánošík-7] JÁNOŠÍK, Anton. Slovník spisovného jazyka slovenského 1. : sv. Martin, 1946. 986 s. S. 328.

[8] Dom a škola (vychovatels̕ký časopis pre rodičov a učitelov). : tlačou kníhtlačiarne K. Salvu, 1890. 784 s. S. 6.

[9] STUCHLÍK, V. et al. Trstinová melasa a jej upotrebenie na výrobu pekárskeho droždia. In: Chem. zvesti , 1951, 5, č. 3-4, S. 145-157

[10] trstina. In: Historický slovník slovenského jazyka

[11] Najväčší producenti cukrovej trstiny na svete . FAO. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]