A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Cygnus X-1 je zdroj röntgenového žiarenia v súhvezdí Labuť a prvý objekt identifikovaný ako čierna diera[1][2]. Je to masívna rōntgenová dvojhviezda a zhoduje sa s hviezdou HDE 226868, čo je premenná hviezda o hviezdnej veľkosti 8,9. Jej vzdialenosť od Zeme je približne 6 000 ±375 svetelných rokov[3]. Ide o druhú najbližšiu objavenú čiernu dieru, bližšie je už iba binárna dvojhviezda A0620-00.
Je to prvý objavený röntgenový zdroj v súhvezdí Labuť. Zároveň ide jeden z najsilnejších zdrojov röntgenového žiarenia na oblohe[1]. Bol objavený röntgenovým detektorom vyneseným nad atmosféru dvoma suborbitálnymi raketami Aerobee v roku 1964[4]. Cygnus X-1 je tesná dvojhviezda. Jej viditeľná zložka je veľmi svietivý nadobor spektrálneho typu O9,7 HDE 226868, vzdialený 2 kpc a hmotnosťou ∼30 M☉[4]. Jeho radiálna rýchlosť sa pravidelne mení s periódou 5,6 dňa, čo vieme z posuvu spektrálnych čiar. Môžeme ju teda nazvať spektroskopickou dvojhviezdou. Nadobor totiž obieha okolo neviditeľnej zložky. Neviditeľnou zložkou je čierna diera s hmotnosťou 15 hmotností Slnka[5]. Žiariaci obor a neviditeľná čierna diera spolu tvoria röntgenovú dvojhviezdu. Plazma žeravého nadobra dopadá na akréčny disk, ktorý veľkou rýchlosťou obieha okolo čiernej diery. V mieste dopadu sa disk zohrieva na teplotu niekoľkých miliónov °C. Zdrojom intenzívneho röntgenového žiarenia je vysokotepelná plazma (∼107 K) akréčneho disku, konkrétne pri uvoľnení gravitačnej energie, keď plyn klesne na povrch čiernej diery[2]. Cygnus X-1 má vyše dvojnásobnú hmotnosť ako neutrónové hviezdy. To bol pádny dôkaz toho, že neviditeľnou zložkou tejto dvojhviezdy je čierna diera. Ďalšia čierna diera bola nájdená až o 10 rokov neskôr.
Ďalšia röntgenová dvojhviezda v súhvezdí Labuť je Cygnus X-3.
Referencie
- ↑ a b BAMBI, Cosimo. Black Holes: A Laboratory for Testing Strong Gravity. : Springer, 2017. 340 s. ISBN 978-981-10-4524-0. (po anglicky)
- ↑ a b BRADT, Hale. Astrophysics Processes (The Physics of Astronomical Phenomena). : Cambridge University Press, 2008. 504 s. ISBN 978-0-521-84656-1.
- ↑ REID, Mark J.. THE TRIGONOMETRIC PARALLAX OF CYGNUS X-1 . iopscience.iop.org, 2011 November 9, . Dostupné online.
- ↑ a b FALANGA, Maurizio; BELLONI, Tomaso; CASELLA, Piergiorgio; GILFANOV, Marat; JONKER, Peter, KING, Andrew The Physics of Accretion onto Black Holes. : Springer, 2014. 489 s. ISBN 978-1-4939-2227-7. (po anglicky)
- ↑ Chandra :: Photo Album :: Cygnus X-1 :: November 17, 2011 . chandra.harvard.edu, . Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Eruptívne premenné hviezdy
Hviezdy typu T Tauri
Nepravidelné premenné hviezdy
Premenné hviezdy typu Alfa2 Canum Venaticorum
Alfa Scuti
Cefeida
CK Orionis
Cygnus X-1
Delta Centauri
Dlhoperiodická premenná hviezda
Dschubba
Elipsoidná premenná hviezda
Eta Centauri
Fomalhaut
Gemma
Kappa1 Ceti
KY Cygni
Lambda Aquarii
Mira (hviezda)
Nestabilná hviezda
Nestabilný pruh
Nusakan
Označenie premenných hviezd
Polopravidelná premenná hviezda
Porovnávacia hviezda
Premenná hviezda
Premenná hviezda typu Delta Scuti
Premenná hviezda typu Mira
Premenná hviezda typu RR Lyrae
Premenná hviezda typu T Tauri
Propus
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk