A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
 Cyrilské písmo | |
| Klasifikácia | |
| ISO 15924: | 220 / Cyrl |
| Ukážka | |
| Добро пожаловать в Википедию, свободную энциклопедию, которую может редактировать каждый. | |
Cyrilika alebo cyrilské písmo môže byť:
- písmo, ktoré vzniklo (asi) okolo roku 900 v slovanskom prostredí na základe gréckej majuskuly a hlaholiky, a ktoré po rôznych obmenách používajú dnes národy bývalého ZSSR (slovanské – ruština, bieloruština, ukrajinčina – aj mnohé neslovanské), Mongoli a národy východnej Európy (srbčina, bulharčina, macedónčina, čiernohorčina, rusínčina)
- v užšom zmysle (ktorý sa v zahraničí nevyskytuje): len staršia verzia tohto písma (novšia sa potom označuje ako azbuka)
- pôvodne: názov hlaholiky (v Rusku do 11. storočia)
Tento článok sa zaoberá prvým významom slova. Abeceda cyrilského písma sa nazýva cyrilská abeceda (alebo azbuka). O významoch slova azbuka pozri azbuka.
Dejiny cyriliky
Cyrilské písmo vzniklo z hlaholiky a gréckej abecedy. Pôvodne bolo vytvorené pre zápis staroslovienskeho jazyka.
V starom Bulharsku (pokrývajúcom vtedy väčšie územie ako dnes), kam po vyhnaní z Veľkej Moravy (885/886) utiekli niektorí z vyhnaných Metodových žiakov, sa popri hlaholike rozšírila praktickejšia cyrilika. Cyrilika sa konštituovala vo východobulharskom prostredí (pravdepodobne v Preslavi) na konci 9. alebo začiatkom 10. storočia, vznikla z veľkých písmen gréckej abecedy, pričom ale minimálne 10 písmen charakteristických pre slovanské jazyky je odvodených z hlaholiky. Svoj názov cyrilika dostala na počesť svätého Cyrila. Cyrilika vznikla v Bulharsku ako súčasť snáh o jeho osamostatnenie od Byzantskej ríše; duchovní mali namiesto byzantského úradného jazyka gréčtiny prejsť na jazyk slovanský, k čomu potrebovali vhodné písmo. Cyrilika je jednoduchšia a praktickejšia ako hlaholika. Zavedenie cyriliky oficiálne potvrdil až cár Simeon (893 – 927). Z Bulharska sa cyrilika šírila do okolitých slovanských krajín a Rumunska, a to najmä do tých krajín, ktoré sa pridržiavali byzantského obradu.
Moderná typografická podoba cyrilskej abecedy, tzv. azbuka (resp. graždanka), pochádza zo začiatku 18. storočia a je výsledkom úprav v Rusku za cára Petra Veľkého. Používa sa dodnes na Ukrajine, v Rusku ako aj v mnohých ďalších krajinách na území bývalého Sovietskeho zväzu a jeho vazalských štátov (mongolčina), ako aj v Bulharsku, Srbsku, Čiernej Hore a Macedónsku. Azbuku / cyriliku používali do 18. stor. aj valašskí a sedmohradskí Rumuni.
Cyrilika na Slovensku
V cirkevnom prostredí sa cyrilika používa podnes aj na Slovensku v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi v bohoslužobnej oblasti pri zápise cirkevnoslovanských textov. V minulosti sa používala aj pri zápise literárnych a úradných textov, a to aj mimo cirkevného prostredia. Na začiatku 20. storočia začala gréckokatolícka cirkev vydávať knihy s bohoslužobnými textami pre ľud (tzv. zborníky), ktoré už neboli písané cyrilikou, ale latinkou. Oficiálne bohoslužobné knihy pre duchovenstvo sú však dodnes tlačené výhradne cyrilikou.[chýba zdroj
Za najstarší cyrilský nápis na slovenskom území sa považuje náhrobný kameň kniežaťa Presiana z konca 10. storočia, ktorý bol nájdený pri rotunde v Michalovciach (v súčasnosti uložený v Zemplínskom múzeu v Michalovciach).
Modernú cyriliku okrem toho používajú aj Rusíni pri zápise textov v rusínskom jazyku, silnie však tendencia zapisovať rusínske texty latinkou.
Zoznam písmen cyriliky
| Jazykové rodiny | Slovanské jazyky | Ďalšie indoeurópske jazyky | Uralské jazyky | Kaukazské jazyky | ||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Abeceda | ru | be | uk | rue | sr | bg | mk | mo | os | tg | sjd | mhr | mrj | udm | kca | ab | kbd | ce |
| А а | /a/ | /a/ | /a/ | /a/ | /a/ | /a/ | /a/ | /a/ | /a/ | /a/ | А | А | А | А | А | А | А | А |
| Ӑ ӑ | ||||||||||||||||||
| Ӓ ӓ | Ӓ | Ӓ | Ӓ | |||||||||||||||
| Ә ә | Ә | |||||||||||||||||
| Ӛ ӛ | Ӛ | |||||||||||||||||
| Ӕ ӕ | /ɐ/ | |||||||||||||||||
| Б б | /b/ | /b/ | /b/ | /b/ | /b/ | /b/ | /b/ | /b/ | /b/ | /b/ | Б | Б | Б | Б | Б | Б | Б | Б |
| В в | /v/ | /v/ | /w/ | /v/ | /v/ | /v/ | /v/ | /v/ | /v/ | /v/ | В | В | В | В | В | В | В | В |
| Г г | /g/ | /ɦ/ | /ɦ/ | /ɦ/ | /g/ | /g/ | /g/ | /g/ | /g/ | /g/ | Г | Г | Г | Г | Г | Г | Г | Г |
| Ґ ґ | /g/ | /g/ | ||||||||||||||||
| Ѓ ѓ | /ɟ/ | |||||||||||||||||
| Ғ ғ | /ʁ/ | |||||||||||||||||
| Ӷ ӷ | ||||||||||||||||||
| Ҕ ҕ | Ҕ | |||||||||||||||||
| Д д | /d/ | /d/ | /d/ | /d/ | /d/ | /d/ | /d/ | /d/ | /d/ | /d/ | Д | Д | Д | Д | Д | Д | Д | Д |
| Ђ ђ | /dʑ/ | |||||||||||||||||
| Е е | /je/ | /je/ | /e/ | /e/ | /e/ | /e/ | /e/ | /e/ | /e/ | /e/ | Е | Е | Е | Е | Е | Е | Е | Е |
| Ѐ ѐ | /e/ * | |||||||||||||||||
| Ё ё | /jo/ | /jɔ/ | /jɔ/ | Ё | /jɒ/ | Ё | Ё | Ё | Ё | Ё | Ё | |||||||
| Ӗ ӗ | ||||||||||||||||||
| Ҽ ҽ | Ҽ | |||||||||||||||||
| Ҿ ҿ | Ҿ | |||||||||||||||||
| Є є | /je/ | /je/ | ||||||||||||||||
| Ж ж | /ʐ/ | /ʒ/ | /ʒ/ | /ʒ/ | /ʒ/ | /ʒ/ | /ʒ/ | /ʒ/ | Ж | /ʒ/ | Ж | Ж | Ж | Ж | Ж | Ж | Ж | Ж |
| Ӂ ӂ | /dʒ/ | |||||||||||||||||
| Җ җ | ||||||||||||||||||
| Ӝ ӝ | Ӝ | |||||||||||||||||
| З з | /z/ | /z/ | /z/ | /z/ | /z/ | /z/ | /z/ | /z/ | /z~ʒ/ | /z/ | З | З | З | З | З | З | З | З |
| Ҙ ҙ | ||||||||||||||||||
| Ӟ ӟ | Ӟ | |||||||||||||||||
| Ӡ ӡ | Ӡ | |||||||||||||||||
| Ѕ ѕ | /dz/ | |||||||||||||||||
| И и | /i/ | /ɪ/ | /ɪ/ | /i/ | /i/ | /i/ | /i/ | /i/ | /i/ | И | И | И | И | И | И | И | И | |
| Ѝ ѝ | Zdroj: | |||||||||||||||||