Daltonská škola alebo aj daltonský plán je jedným z reformných pedagogických smerov, ktoré vznikajú začiatkom 20. storočia, z nich najvýznamnejším je tzv. pragmatická pedagogika.

Zakladateľkou daltonskej školy bola učiteľka Helen Parkhurstová (1887 – 1973). Pomenovanie má podľa experimentálnej školy v Daltone v štáte Massachusetts v USA.

Parkhurstová sa poznala s Montessoriovou a prevzala od nej viacero názorov a podnetov. Napísala prácu „Education on the Dalton Plan“, v ktorej popísala základné princípy fungovania svojej školy v Daltone. Dajú sa zhrnúť do týchto základných myšlienok:

• individuálna práca žiakov a so žiakmi, každý žiak má vypracovaný svoj vlastný program na jeden mesiac na každý predmet osobitne
• podporuje sa sloboda každého žiaka, ale zároveň aj jeho zodpovednosť za to, čo robí, čo povie, ako sa správa
• učiteľ sa pri vyučovaní usiluje vyvážiť striedanie medzi frontálnou výučbou, skupinovou a individuálnou prácou žiakov
• žiak pri učení postupuje vlastným tempom a zodpovedá za úspechy a neúspechy svojho učenia
• hodinová a triedna štruktúra je pomerne voľná, vysoká variabilita vyučovacích hodín
• zdôrazňuje sa spolupráca a vytváranie sociálnych pozitívnych vzťahov, demokratické riadenie
• základom učenia je osobná skúsenosť žiaka na základe samostatnej činnosti, experimentovania, hľadania

Daltonská škola je kritizovaná pre nedostatočné opakovanie učebnej látky, pre nesystematické získavanie poznatkov a najmä priveľké spoliehanie sa na aktivitu žiaka. Žiaci so slabšou motiváciou, vôľou, nepozorní a ľahostajní pracujú menej a pomalšie ako sú schopní.