Dareios II. bol perzský veľkokráľ v rokoch 423-404.

Bol jedným zo sedemnástich ľavobočkov Artaxerxa I. (465-424) a súčasne panovníkom, počas vlády ktorého došlo k úpadku centrálnej vlády v ríši. Dátum jeho narodenia nie je známy, vie sa iba, že pred svojim nástupom na trón zastával funkciu satrapu Hyrkánie. Jeho matkou bola podľa Ktésia Babylončanka Kosmartidéné, on sám sa pôvodne volal Óchos.

Aby sa Dareios dostal k moci, musel najskôr odstrániť ďalšieho Artaxerxovho ľavobočka Sogdiana (Sekydiana), ktorý vládol ríši po zavraždení legitímneho kráľa Xerxa II. Podarilo sa mu to najmä preto, že získal na svoju stranu veliteľa jazdectva Arbaria, satrapu Egypta Arxana a vplyvného eunucha Artoxara, obľúbenca Artaxerxa I. Sogdianos, ktorý sa ocitol v zúfalom postavení, sa nakoniec vzdal pod podmienkou, že bude ušetrený jeho život, Dareios ho však aj napriek tomu dal neskôr zavraždiť. Domnieva sa, že zmena vlády prebehla niekedy na začiatku roku 423.

Dareiova vláda sa vyznačovala hašterivosťou vo vnútri kráľovskej rodiny, vzostupom moci eunuchov a rozsiahlymi intrigami na dvore, v ktorých centre stála kráľovná Parysatis, podľa mnohých skutočná panovníčka Perzie. Na intenzite tiež naberali odstredivé tendencie v okrajových územiach, čo sa prejavovalo najmä vzburami jednotlivých satrapov. Prvú zorganizoval už na samom začiatku Dareiovej vlády Artyfios, syn Megabyzov, a zúčastnil sa jej aj ďalší kráľov brat Arsités. Obidvaja boli porazení vojvodcom Artasyrem, a aj keď im kráľ prisľúbil život, na radu Parysatidy boli postupne zlikvidovaní.

Iná vzbura prebehla krátko pred rokom 413, keď kráľovi vypovedal poslušnosť sardský satrapa Pissuthnés, opierajúci sa hlavne o gréckych žoldnierov. Dareiovi vojvodcovia Tissafenés, Spithradatés a Parmisés vyriešili nebezpečnú situáciu tak, že Grékov podplatili a Pissuthna zajali. Život sardského satrapu potom skončil na popravisku.

Voči Grékom za hranicami ríše uplatňoval Dareios II. kolísavú politiku, v zásade však podporoval Spartu. Po zložitých diplomatických jednaniach Peloponézania v roku 411 uznali kráľove výsostné práva na držbu Malej Ázie – a to bolo pre Achajmenovcov snáď najdôležitejšie.

K vnútropolitickej nestabilite, ktorá sa v rokoch 410/409 opäť prejavila vzburou v Médii, sa pridali násilnosti na kráľovskom dvore, vrcholiace popravou Dareiovho švagra Terituchma a väčšiny jeho príbuzných. Parysatidin obľúbený syn Kýros (Mladší) bol súčasne vymenovaný za satrapu Lýdie, Frýgie a Kappadokie a vrchným veliteľom všetkých vojsk na západe, čo vytvorilo podmienky pre občiansku vojnu po Dareiovej smrti.

Keď v roku 405 Dareios ochorel na výprave proti Karduchom, Parysatis zariadila, aby bol k nemu ihneď povolaný syn Kýros. Jej zámerom pravdepodobne bolo zabezpečiť mu trón, ale v tomto smere úspech nedosiahla. Nástupcom kráľa, ktorý zomrel asi na jar 404 v Babylone, sa stal jeho syn Arsikas pod menom Artaxerxes II.