A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Destalinizácia je proces zrušenia kultu osobnosti Josifa Vissarionoviča Stalina, ktorý mal hlboký historický význam v druhej polovici 50. rokov 20. storočia predovšetkým ako proces likvidácie najnegatívnejších stránok totalitárneho režimu v Sovietskom zväze. Po nájdení tajných a sfalšovaných dokumentov NKVD a závetu Vladimíra Iľjiča Lenina o J. V. Stalinovi, vyšli najavo procesy proti trockistom a iným nepriateľom režimu Sovietskeho zväzu. Na ich základe sa už v rokoch 1935 – 1937 začali represálie voči „čestným komunistom“. Z nájdených dokumentov vyplynulo, že vinu za ich prenasledovanie dávali J. V. Stalinovi, N. I. Ježovovi a L. P. Berijovi.
Prívržencov stalinizmu sovietska moc zlikvidovala (prípad v Tbilisi), alebo posadila do žalára (študentská demonštrácia v Moskve).
Chruščov a jeho "tajný prejav"

Hoci destalinizácia prebiehala potichu už od Stalinovej smrti, prelomovou udalosťou bol Chruščovov prejav s názvom "O kulte osobnosti a jeho dôsledkoch", ktorý sa týkal Stalina. Destalinizácia sa stala oficiálnou 25. februára 1956, keď Chruščov vystúpil na uzavretom zasadnutí 20. zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu s prejavom, v ktorom uviedol niektoré Stalinove zločiny a "podmienky neistoty, strachu a dokonca zúfalstva", ktoré Stalin vytvoril. Chruščov šokoval svojich poslucháčov tým, že odsúdil Stalinovu diktátorskú vládu a jeho kult osobnosti ako nezlučiteľné s komunistickou a straníckou ideológiou. Okrem iného odsúdil zaobchádzanie so starými boľševikmi, ľuďmi, ktorí pred revolúciou podporovali komunizmus a z ktorých mnohých Stalin popravil ako zradcov. Chruščov tiež napadol zločiny, ktorých sa dopustili Berijovi spolupracovníci.
Motivácia
Jedným z dôvodov Chruščovovho prejavu bolo jeho morálne svedomie; Alexander Solženicyn povedal, že Chruščov hovoril z "hnutia srdca". Komunisti verili, že to zabráni fatálnej strate sebavedomia a obnoví jednotu v strane.
Historik Martin McCauley tvrdí, že Chruščovovým cieľom bolo "oslobodiť straníckych funkcionárov od strachu z represií". Chruščov tvrdil, že ak bude strana účinným nástrojom, zbaveným brutálneho zneužívania moci ktorýmkoľvek jednotlivcom, môže zmeniť Sovietsky zväz, ako aj celý svet.
Iní však naznačovali, že prejav bol prednesený s cieľom odvrátiť vinu od komunistickej strany alebo princípov marxizmu-leninizmu a vinu hodiť priamo na Stalinove plecia, čím by sa zabránilo radikálnejšej diskusii.
McCauley tvrdí, že útokom na Stalina podkopával dôveryhodnosť Vjačeslava Molotova, Georgija Malenkova, Lazara Kaganoviča a ďalších politických oponentov, ktorí boli v 30. rokoch 20. storočia v "Stalinovom vnútornom kruhu" viac ako on. Ak by "neprešli na stranu Chruščova", "riskovali by, že budú vyhnaní spolu so Stalinom" a spájaní s jeho diktátorským riadením.
Dôsledky

Sovietska vláda demontovala stovky Stalinových pamätníkov v celom ZSSR. Napríklad Stalinov pomník v hlavnom meste Arménska Jerevane bol odstránený na jar 1962 a nahradený Matkou Arménska v roku 1967. Niekoľko ďalších pomníkov bolo demontovaných alebo zničených v celom východnom bloku. V novembri 1961 bola v rámci tajnej operácie odstránená veľká Stalinova socha na berlínskej monumentálnej Stalinallee (okamžite premenovanej na Karl-Marx-Allee). Pomník v Budapešti bol zničený v októbri 1956. Najväčší z nich, pomník v Prahe vo vtedajšom Československu, bol odstránený v novembri 1962.
Proces destalinizácie vyvrcholil v roku 1961 počas 22. zjazdu KSSZ. Po ňom sa udiali dva vrcholné akty destalinizácie: po prvé, 31. októbra 1961 bolo Stalinovo telo premiestnené z Leninovho mauzólea na Červenom námestí do kremelskej nástennej nekropoly; po druhé, 11. novembra 1961 bolo "mesto hrdinov" Stalingrad premenované na Volgograd.
Pozri aj
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku De-Stalinization na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk