Dišpenz (iné názvy: dišpenzácia; staršie: dispenzácia, dišpens) je v kánonickom práve osobitný správny akt kompetentnej cirkevnej autority, ktorým je v konkrétnom prípade konkrétny adresát (osoba alebo osoby) oslobodený od účinkov nejakého cirkevného zákona (normy), pretože dodržanie zákona by mu pravdepodne spôsobilo veľkú ujmu. Pri udeľovaní musí byť presne pomenovaný rozumný a existujúci dôvod dišpenzu. Cieľom dišpenzu musí byť duchovno-pastoračné dobro veriacich. Dišpenz je jeden z prostriedkov uplatňovania kánonickej miernosti. Dišpenz od Božích zákonov nemožno udeliť, udeľuje sa len dišpenz od cirkevných zákonov.

Právomoc udeľovať dišpenz má ipso iure pápež, na základe zákonnej delegácie môže dišpenz udeliť v širšom rozsahu diecézny biskup a v užšom rozsahu miestny ordinár. Farár alebo kaplán (diakon) potrebuje výslovné udelenie dišpenznej moci.

Dišpenz sa udeľuje napríklad pri svadbách (pri svadbe veriaceho s neveriacim). Dišpenz možno udeliť aj od cirkevných prikázaní.

Konkrétny príklad: Konferencia biskupov Slovenska v roku 2021 udelila pre veriacich celej krajiny dišpenz od povinnej účasti na omši v nedeľu a prikázaný sviatok, z dôvodu pandémie choroby COVID-19.

• Dišpenz udeľuje iba cirkevná autorita, Katolícke noviny