A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Dišputa | |
| |
Základné informácie | |
---|---|
Autor | Raffael |
Rok | 1508 - 1509 |
Technika | freska |
Rozmery | 500 × 770 cm |
Galéria | Vatikánske múzeá, Vatikán |
Dišputa o Najsvätejšej sviatosti[1] (tal. La disputa del Sacramento) je názov fresky talianskeho renesančného umelca Raffaela vytvorenej v rokoch 1508 - 1509. Spolu s freskami Aténska škola, Parnas a Cnosti teologické tvorí súčasť nástennej výzdoby miestnosti v Apoštolskom paláci vo Vatikáne, známej ako Stanza della Segnatura.
Významová interpretácia
Freska vo svojej významovej interpretácii vyjadruje to, čo by sme mohli nazvať hľadaním teologickej, čiže duchovnej pravdy a myšlienkovo tvorí protiváhu freske Aténska škola (namaľovanej na protiľahlej stene miestnosti), zosobňujúcej filozofickú alebo svetskú pravdu. V kresťanskej vierouke je pravda stelesnená v eucharistii, Kristovom tele, ktoré pri Poslednej večeri odkázal svojim učeníkom. Dielo malo teda navodzovať atmosféru spojenia duchovnej a svetskej zložky cirkvi, ktorej najvyšším predstaviteľom je osoba pápeža.
Kompozícia a ikonografia
Maľba je zaujímavá i po stránke kompozície. Na horizontálne členenej scéne, tvorenej spojením neba (Cirkev triumfálna) a pozemského sveta (Cirkev militantná), sa zišla mnohopočetná skupina postáv aby viedli teologickú dišputu o jedinej veci: o eucharistii uloženej v zlatej monštrancii na pozemskom oltári. Ústrednou postavou vrchnej, nebeskej časti, je vzkriesený Ježiš Kristus sediaci podľa ikonografickej tradície medzi Pannou Máriou a svätým Jánom Krstiteľom.
Nebeskú spoločnosť okrem nich tvorí skupina dvanástich postáv - apoštolov, svätcov a starozákonných patriarchov. Každá z postáv je ľahko identifikovateľná podľa oblečenia, príp. atribútu, ktorý ju charakterizuje. Po Ježišovej pravej ruke tak sedí sv. Peter, Adam, sv. Ján, Dávid, sv. Štefan a prorok Jeremiáš. Po Ježišovej ľavici sedia Abrahám, Matúš, Jakub, Mojžiš, sv. Vavrinec a Júda Makabejský. Na všetkých dozerá Boh Otec zosielajúci z neba zlaté svetlo. Po oboch stranách ho sprevádza trojica cherubínov. Kresťanská symbolika je zrejmá z ich počtu (Najsvätejšia Trojica) a rozdielnej farby oblečenia (tri teologické cnosti: čistota, pokora a chudoba).
Spojenie neba a sveta ľudí prestavuje Duch Svätý v podobe holubice so štvoricou anjelov, každý v rukách s jedným z evanjelií.
Zaujímavá skupina svätých, pápežov, biskupov ale i prostých ľudí sa zišla okolo oltára s monštranciou. Títo všetci podľa Raffaelovho podania predstavujú univerzálnu cirkev, šíriacu po svete pravdu o Kristovi.
Raffael medzi ľuďmi v dave umiestnil viacero slávnych osobností, živých aj mŕtvych. Úplne vľavo sa o zábradlie opiera architekt svätopeterskej baziliky Bramante; dlhovlasý mladík, stojaci vedľa neho bol identifikovaný ako Francesco Maria della Rovere, muž v pápežskej tiare uprene upierajúci zrak na monštranciu je pápež Gregor I. Veľký. Skupinu po ľavej strane oltára dopĺňa sv. Hieronym, bradatý muž v červenom plášti s neodmysliteľnou knihou Biblie a mladý muž kľačiaci pri oltári, ktorým je maliar Fra Angelico.
Po pravej strane oltára maliar umiestnil biskupa sv. Ambrosia, dvíhajúceho zrak k nebesiam, sv. Augustína diktujúceho poznámky svojmu sekretárovi a sv. Tomáša Akvinského v rozhovore s pápežom Inocentom III. Vedľa nich po pravej strane stojí čítajúci sv. Bonaventura a žehnajúci pápež Sixtus IV. Medzi slávnych ľudí sa dostal i básnik Dante Alighieri s vavrínovým vencom na hlave. Trochu v úzadí, spoza pleca bradatého muža, akoby nesmelo vykúka hlava Girolama Savonarolu.
Štruktúra a zloženie postáv sa vyznačuje extrémnou zrozumiteľnosťou a jednoduchosťou. Na diele badať vplyv iných umelcov: napr. v postave mladého Francesca Mariu della Rovere je zreteľný vplyv Leonardových štúdií fyziognómie ľudského tela. No postavám s ich typickým raffaelovským výrazom tváre a gestami maliar vtlačil nezameniteľnú pečať expresívnej dôstojnosti.
Pri pohľade na kompozičné rozvrhnutie diela je zreteľné Raffaelovo odlišné videnie oboch svetov. Kým spodná časť v divákovi evokuje chaotický svet ľudí (postavy sú rozmiestnené neusporiadane, živo, zdalo by sa že vášnivo diskutujú či dokonca prekrikujú sa), nebeská časť vyžaruje harmóniu a pokoj (postavy sú symetricky usadené v polkruhu na obláčikových poduškách, mierumilovne sa prizerajúc horlivej debate pod nimi).
Vieroučné posolstvo
Dielo obsahuje vieroučné posolstvo, ktoré interpretované pri pohľade zdola nahor by mohlo znieť: ľudia majú rozjímať, prijímať Najsvätejšiu sviatosť a pôsobením Ducha Svätého sa skrze Ježiša Krista dostanú k nebeskému Otcovi.
Referencie
- ↑ CHÂTELET, Albert; GROSLIER, Bernard Philip; PÍTROVÁ, Lucie. Svetové dejiny umenia. : HISTORIE DE L´ART, 1999. ISBN 2-03-509306-6. S. 365.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dišputa o Najsvätejšej sviatosti
Zdroje
Prehľadný zoznam obrazov Raffaela pozri Zoznam Raffaelových diel |
- kol. autorov, Muzea Watykanu, Arkady, Warszawa, 1983, ISBN 83-213-3144-0
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku La disputa del Sacramento na španielskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Búrka (Giorgione)
Cnosti teologické
Dáma s hranostajom
Dišputa o Najsvätejšej sviatosti
Dišputa svätej Kataríny Alexandrijskej pred cisárom Maxentiom
Flóra (Tizian)
Giotto di Bondone
Hudobník (Leonardo)
Jazdecký pomník Bartolomea Colleoniho
Jazdecký portrét Karola V.
Judita (Giorgione)
Kajúcnica Mária Magdaléna (Tizian)
Klaňanie troch kráľov (Botticelli, 1475)
Klaňanie troch kráľov (Leonardo da Vinci)
Korunovácia Panny Márie so štyrmi svätými
Korunovanie Panny Márie (Raffael)
Kristovo pokúšanie
Krst Krista (Leonardo da Vinci)
La Belle Ferronière
La Belle Jardinière
La Donna Gravida
Lukrécia (Lorenzo Lotto)
Madona Conestabile
Madona della Seggiola
Madona del Cardellino
Madona Granduca
Madona Litta
Madona Pesarovcov
Madona so svätým Jozefom (Raffael)
Madona so svätcami, anjelmi a Federicom da Montefeltro
Madona v skalách
Madonna del Magnificat
Mona Líza
Mystické narodenie
Oslobodenie svätého Petra
Pápež Lev X. s kardinálmi Giuliom de’ Medici a Luigim de’ Rossi
Pallas a kentaur
Parnas (Raffael)
Portrét Binda Altovitiho
Posledná večera (Leonardo da Vinci)
Posledný súd (Michelangelo)
Postbyzantské umenie
Príbeh Nastagia degli Onesti
Primavera (Botticelli)
Raffaelove siene
Renesančné výtvarné umenie
Sibyly (Raffael)
Sixtínska Madona
Spiaca Venuša (Giorgione)
Stvorenie Adama
Svätá rodina so svätou Annou
Svätá Trojica (Masaccio)
Svätý Ján Krstiteľ (Leonardo da Vinci)
Urbinská Venuša
Výjavy z Mojžišovho života
Venuša a Mars
Vitruviánsky muž
Vyhnanie Heliodora z chrámu
Vzbura proti Mojžišovým zákonom
Vzkriesenie Krista (Piero della Francesca)
Zasnúbenie Panny Márie (Raffael)
Zoznam Botticelliho diel
Zrodenie Venuše
Zvestovanie (Leonardo, 1472)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk