Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Digitálny fotoaparát je fotoaparát zaznamenávajúci obraz v digitálnej forme, takže môže byť okamžite zobrazený na zabudovanom displeji alebo nahraný do počítača. Od roku 2006 digitálne fotoaparáty na trhu dominujú.

Základnou funkciou digitálneho fotoaparátu je snímanie statických obrazov do podoby tzv. digitálnej fotografie a umožniť tak ich ďalšie spracovanie, napr. pomocou počítača, ich tlač či vyvolanie špeciálnou osvitovou jednotkou do výslednej podoby ako u klasickej fotografie.

Dnešné digitálne fotoaparáty ponúkajú okrem svojej základnej funkcie aj rad ďalších doplňujúcich a rozširujúcich funkcií, ktoré súvisia buď priamo alebo nepriamo so spracovávanými obrazovými údajmi. Fotoaparáty tak dokážu okrem obrazu zaznamenať aj pohyblivé scény vo forme videa alebo zvukový záznam vo forme ozvučeného videa alebo ako poznámky k odfoteným snímkam.

Rozdiel medzi takzvanou klasickou a digitálnou fotografiou je v spôsobe zachytenia obrazu. Pri výslednom produkte, papierovej fotografii, je veľmi ťažké zistiť, či fotografický obraz vznikol klasicky alebo digitálne. Pri klasickom fotoaparáte svetlo, ktoré do aparátu vstupuje, prechádza sústavou optických šošoviek a dopadá na film. To je prúžok plastu s vrstvou svetlocitlivých chemikálií, ktoré reagujú na dopadajúce svetlo a obraz zaznamenávajú. Pri digitálnom fotoaparáte svetlo dopadá na optický snímač zložený z niekoľkých miliónov na svetlo citlivých buniek, ktoré ho premieňajú na elektrické signály. Označenie napr. päťmegapixelový fotoaparát znamená, že snímač obsahuje približne päť miliónov na svetlo citlivých buniek. Každá bunka prevádza intenzitu svetla najčastejšie na jeden z 256 stupňov pomocou analógovo-digitálneho prevodníka. Okrem toho musí ešte spracovať aj informáciu o farbe. Digitálne fotoaparáty analyzujú najčastejšie 3 základné farby: červenú (red), zelenú (green) a modrú (blue). Z toho je odvodená skratka rgb, ktorá označuje farebný priestor s tromi základnými farbami. Kombináciou 3 farieb v 256 stupňoch vzniká celkom 16,7 milióna farebných odtieňov. Spracované informácie sa ukladajú na pamäťovú kartu do obrazových súborov – najčastejšie vo formáte jpeg, tiff alebo raw. Z pamäťovej karty možno tieto informácie vo forme obrázka uložiť do počítača a editovať, prezerať na televíznom prijímači či zálohovať na pamäťové média.

Dejiny

Prvým fotoaparátom, ktorý zaznamenával snímky do počítačových súborov, bol v roku 1988 Fuji DS-1P, používajúci 16 MB internej pamäti. V roku 1991 bola uvedená prvá digitálna zrkadlovka, Kodak DCS-100. Mala 1,3 Mpix senzor a stála 13 000 USD.

Zabudovaný displej prišiel s prístrojom Casio QV-10 (1995), prvým fotoaparátom zapisujúcim na karty CompactFlash bol Kodak DC-25 o rok neskôr.

Digitálne fotoaparáty cielené na bežných spotrebiteľov mali najskôr pomerne nízke rozlíšenie. V tejto triede bola hranica jedného megapixelu prelomená až v roku 1997. Pravdepodobne prvým prístrojom schopným nahrávať video bol Ricoh RDC-1, predávaný od roku 1995.

Zrkadlovky

V oblasti digitálnych zrkadloviek bol zlomový rok 1999, keď Nikon uviedol model D1. Bola to prvá digitálna zrkadlovka vyvinutá samostatne tradičným výrobcom s cenou pod 6 000 USD, čo už bolo dosiahnuteľné pre profesionálnych fotografov a ďalších náročných používateľov. Zrkadlovka používala objektívy s bajonetom Nikon F, takže vtedajší zákazníci Nikonu mohli využiť objektívy, ktoré už vlastnili.

V roku 2003 Canon predstavil šesťmegapixelový EOS 300D, prvú digitálnu zrkadlovku s cenou pod 1 000 USD, určenú hlavne pre amatérov.

Vďaka zlacňovaniu naďalej stúpala ich popularita, no od roku 2013 postupne ich predaje klesajú, zrejme vďaka nedostatku vylepšení (posledné zásadné vylepšenie bola od roku 2008 možnosť nahrávať video: prvý model s videom bol Nikon D90) a konkurencii skladnejších a stále sa zlepšujúcich bezzrkadloviek.

Profesionálne zrkadlovky sú kráľovskou triedou digitálnej fotografie. Obsahujú optický systém klasickej konštrukcie, teda so zrkadlom, matnicou a pentagonálnym hranolom. Implementovaný snímací čip je obyčajne typu APS-C alebo full-frame. Profesionálne zrkadlovky súčasnosti sú dvojaké: všetko v jednom, teda telo je napevno spojené s objektívom; druhý typ tvorí značne väčšia skupina prístrojov s vymeniteľnými objektívmi. Funkčná výbava je prispôsobená potrebám profesionálnych fotografov, prioritou sú manuálne režimy. Rovnako je prispôsobené aj ovládanie a široká ponuka príslušenstva.

Bezzrkadlovky

Keďže zrkadlovky majú niektoré zásadné problémy (neskladnosť, mechanické časti, ktoré môžu zhoršovať kvalitu či prístroj spomaľovať, v optickom hľadáčiku nevidno video ani náhľad expozície, atď), vznikli aj ďalšie typy fotoaparátov s výmennými objektívmi, ktoré sa snažia ich problémy riešiť:

• bezzrkadlovky: vôbec nevyužívajú zrkadlo, teda môžu mať menšie telá a jednoduchšie objektívy - musia ale zaostrovať hlavným snímačom
• bezzrkadlovky s optickým hľadáčikom - nezaostrujú pomocou automatického zaostrovania; prvým bol Epson RD-1 (2006) a ďalšie vyrába Leica
• SLT - používa pevné polopriepustné zrkadlo len na zaostrovanie - nevýhodou tohto riešenia je, že na snímač sa nedostane asi 30% svetla

Prvá bezzrkadlovka Panasonic Lumix DMC-G1 (2008) mala ešte tvar podobný zrkadlovkám (aj vďaka elektronickému hľadáčiku), Olympus PEN E-P1 (2009) už bol omnoho skladnejší (mal hranatejšie telo a skladací setový objektív). Dnes už bezzrkadlovky vyrábajú všetci väčší výrobcovia fotoaparátov.

Koncept SLT využíva len Sony, prvé dva modely A55 a A33 boli predstavené v roku 2010.

Kompaktný fotoaparát je bezzrkadlovka, ktorej telo a objektív tvorí jeden celok. Kompaktné fotoaparáty možno podľa ich vlastností rozdeliť na niekoľko skupín:

• kompaktné fotoaparáty pre nenáročných - prístroje určené pre používateľov, ktorí s digitálnou fotografiou začínajú. Sú to digitálne fotoaparáty vybavené snímačmi s menším rozlíšením, ktorých funkčná výbava je obmedzená. do tejto kategórie patria fotoaparáty, ktoré disponujú malými snímačmi, ich objektív má pevnú ohniskovú vzdialenosť alebo iba minimálny optický zoom. Samozrejmosťou v tejto kategórii je zabudovaný automatický blesk. v ideálnych svetelných podmienkach sa ním dajú dosiahnuť uspokojivé výsledky, pri horšom osvetlení je kvalita nižšia. Prístroje sú nenáročné na používanie, majú veľmi jednoduché ovládanie.
• kompaktné fotoaparáty strednej triedy - prístroje obvykle takisto s malou plochou snímača, vybavené objektívom s optickým zoomom, bohatším spektrom funkcií a možností nastavenia. Optika týchto prístrojov je kvalitnejšia.
• kompaktné fotoaparáty vyššej triedy - prístroje s väčším snímačom, kvalitnou optikou, možnosťou kompletného manuálneho nastavenia a množstvom pokročilých funkcií, ktorých výsledný obraz sa častokrát blíži i výstupu digitálnych zradloviek.K dispozícii je napríklad bracketing, histogram, rôzne režimy merania expozície. Samozrejmosťou je aj podpora externých bleskov či možnosť použiť optické konvertory a predsádky. Existujú kompaktné prístroje vyššej triedy s vymeniteľným objektívom.

Niektoré bezzrkadlovky sú vybavené okrem LCD displeja i elektronickým hľadáčikom. Ukazuje presne to, čo vidí snímač.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Digitálny fotoaparát

Externé odkazy

• Digineff – web Ondřeja Neffa o digitálnej fotografii
• dpreview.com - Digital Photography Review – Stránka zaoberajúca sa digitálnou fotografiou, digitálnymi fotoaparátmi a súvisiacimi témami