Disident (lat. dissidens – odporca), odštiepenec, odpadlík je označenie toho, kto myslí inak, kto sa odchyľuje od prevládajúcich spôsobov myslenia.^[1] Disident (predovšetkým náboženský alebo politický) je v politickom slova zmysle človek odlišne zmýšľajúci, aktívny odporca proklamovaných názorov či existujúceho režimu.

Vznik a vývoj pojmu

Výraz pochádza z roku 1573 a je spojený s Varšavskou konfederáciou protestantov, ktorá nepatrila k štátnemu náboženstvu. V 17. storočí sa v Anglicku výraz „disident“ používal na označenie skupín protestantov, ktoré odmietali integráciu do Anglikánskej cirkvi. V 18. storočí už označoval aj každého, kto nebol príslušníkom žiadneho organizovaného náboženstva. Neskôr bol pojem spájaný aj s inými oblasťami, napr. za disidenta bol v oblasti psychiatrie považovaný aj neskôr mimoriadne uznávaný psychoanalytik Sigmund Freud. Približne od roku 1970 sa pojem ujal na označovanie opozičných umelcov a intelektuálov, ktorí vyjadrovali verejný nesúhlas s existujúcim spoločenským systémom. Ich činnosť bola spojená následne s prenasledovaním a represiou existujúcej moci. V 2. polovici 20. storočia sa vo východnej Európe disidenti snažili odporovať oficiálnym režimom napr. vydávaním tzv. samizdatovej literatúry, organizovaním petičných akcií, protestných zhromaždení a pod. Disidenti bývali sledovaní tajnou políciou (ŠtB) a trestaní alebo zastrašovaní trestnými procesmi, vyhostením z krajiny, ale aj dlhoročnými pobytmi na psychiatriách. V ZSSR protisovietske politické správanie, najmä otvorená opozícii voči úradom, demonštrovanie za reformu alebo dokonca písanie kníh bolo súčasne definované ako trestný čin (porušenie článkov 70 alebo 190-1), symptóm ( napr. „klam reformizmu“) a psychická diagnóza (napr. „plazivá schizofrénia“)^[2] s odôvodnením „Kto vyjadruje kritiku systému, je chorý.“ Ruský disident Vladimir Bukovskij v roku 1972 priniesol fakty o zneužívaní psychiatrie počas sovietskeho režimu voči oponentom.^[3][4]

V širšom zmysle slova možno nazvať disidentom aj každého intelektuála, ktorý kritizuje vládu, aj keď nikdy nebol postihnutý represiami. V súčasnosti disidenti vo veľkej miere využívajú pri svojej činnosti internet. V roku 2005 bolo registrovaných celosvetovo 70 tzv. angl. cyberdissident – internetových disidentov, roku 2007 podľa údajov Reportérov bez hraníc len do konca októbra až 64.^[5] Slovensko je podľa Reportérov bez hraníc v roku 2022 na 27. mieste spomedzi 180 krajín v index slobody tlače (angl. Press Freedom Index), čo predstavovalo mierne zlepšenie oproti roku 2021, kedy bolo na 35 mieste.^[6][7][8]

Referencie

Pozri aj

• Komunistický režim a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989
• Nežná revolúcia
• Charta 77
• Emigrant
• Samizdat