Dlhý pochod 5 (raketa) - Biblioteka.sk

Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Dlhý pochod 5 (raketa)
Dlhý pochod 5
Dlhý pochod 5 transport na štart, misia Y2
Dlhý pochod 5 transport na štart, misia Y2
Základné údaje
Funkcia EELV/stredná až ťažká nosná raketa
Výrobca CALT
Krajina pôvodu Čína Čína
Výška 57 metrov
Priemer 5 metrov
Hmotnosť 867 000 kg
Počet stupňov 2
Nosnosť
Náklad na LEO25 000 kg
Náklad na
GTO
14 000 kg
Náklad na
prechodovú ku Mesiacu TLI
8 200 kg
História letov
Stav aktívna
Štartovacia rampa Wenchang
Počet štartov 3
Úspešné štarty 2
Zlyhania 1
Prvý štart 3 November 2016
Významné náklady 8 t satelit Shijian-20 na GTO
Pomocné bloky (alternatíva)
Počet4 x CZ-5-300
Motor2x YF-100
Ťah2 400 kN
Špecifický impulz 300 sekúnd
Doba funkcie180 sekúnd
PalivoLOX/RP-1
Prvý stupeň – CZ-5-500
Motory 2 x YF-77
Ťah 1 020 kN SL / 1 400 kN Vac
Špecifický impulz 310 sekúnd
Doba funkcie 480 sekúnd
Palivo LOX/LH2
Druhý stupeň – CZ-5-HO
MotoryYF-75D
Ťah177 kN
Špecifický impulz 442 sekúnd
Doba funkcie700 sekúnd
PalivoLOX/LH2
Tretí stupeň - YZ-2
Motory2 x YF-50D
Ťah6,5 kN
Špecifický impulz 316 sekúnd
Doba funkcie1105 sekúnd
PalivoN2O4/UDMH

Dlhý pochod 5 (Čchang-čeng 5; čín. 长征 5 – pchin-jin: Chángzhēng 5 – skr. CZ-5; angl. Long March-5 – skr. LM-5) je čínsky kozmický nosič na vynášanie ťažkých nákladov vyvinutý v Čínskej akadémii kozmických technológií (China Academy of Launch Vehicle Technology CALT). CZ-5 je prvý čínsky nosič navrhnutý od základov pre používanie nehypergolických kvapalných palív. V súčasnosti sa plánujú dve konfigurácie nosiča CZ-5; s maximálnymi užitočným nákladom ~ 25 000 kg na LEO a ~ 14 000 kg na GTO.[1] Dlhý pochod 5 zhruba zodpovedá schopnostiam amerických nosičov EELV, ako je Delta IV Heavy.

Pri svojom prvom štarte z kozmodrómu Wen-čchang 3. novembra 2016 vyniesla CZ-5 užitočné zaťaženie na málo optimálnu, ale realizovateľnú obežnú dráhu.[2] Druhý štart 2. júla 2017 zlyhal v dôsledku problému s motorom prvého stupňa.

História

Od roku 2010 predstavuje program Dlhý pochod 15–25% všetkých vesmírnych štartov na celom svete. Jeho vývoj udržiava rastúci domáci dopyt.

Po dvoch desaťročiach štúdií uskutočniteľnosti v roku 2007 čínska vláda schválila vývoj rakety Dlhý pochod 5. Mala byť vyrobená v zariadení v pobrežnom meste Tiencin neďaleko Pekingu. V roku 2008 sa predpokladalo, že prvý štart rakety Dlhý pochod 5 sa uskutoční vo Wen-čchangu v najjužnejšej ostrovnej provincii Chaj-nan, kde sa vybuduje nový kozmodróm.

Výroba a testovanie prvej rakety CZ-5 v závode Tchien-ťin bolo dokončené 16. augusta 2016 a krátko nato bola dopravená na kozmodróm na ostrove Chaj-nan.

Vývoj

Hlavným konštruktérom pre raketu CZ-5 bol Lung Le-chao. Hlavným cieľom rakety CZ-5 je splniť požiadavku Číny na vynesenie ťažšieho užitočného zaťaženia pre misie na LEO a GTO na nasledujúcich 20 - 30 rokov. Projekt CZ-5 bol pôvodne ohlásený vo februári 2001, počiatočný vývoj mal začať v roku 2002 a prvé verzie nosiča sa mali uviesť do prevádzky do roku 2008. Financovanie začalo až v roku 2007.

30. októbra 2007 začala výstavba výrobného závodu CZ-5 v oblasti západná TEDA neďaleko novej oblasti Pin-chaj v Tiencine. Výrobné zariadenie bolo vybudované v blízkosti prístavu, aby sa znížili logistické problémy spojené s prepravou rakiet po súši a umožnila sa ľahšia preprava po mori z Tiencinu na kozmodrom Wen-čchang na ostrove Chaj-nan. Nová výrobná prevádzka by mala mať rozlohu viac ako pol milióna m2 a stála 650 miliónov USD, pričom prvá etapa výstavby bola dokončená do roku 2009. Po dokončení výrobného závodu v roku 2012 má byť schopný dosiahnuť maximálnu produkciu tridsať rakiet CZ-5 ročne. V júli 2012 bol test vyvíjaného motora na LOX/kerozín s ťahom 1 200 kN.[1][3] Nové fotografie CZ-5 a jej testov boli zverejnené v marci 2015.[4]

Prvú raketu CZ-5 odoslali z prístavu Tiencin v severnej Číne 20. septembra 2015 na skúšku (niektoré z testov vykonaných na kozmodróme Wen-čchang zahŕňali nosič aj sondu) plánovanej mesačnej misie Čchang-e - 5. Prvý skúšobný let pôvodne naplánovaný na rok 2014 sa však posunul na rok 2016.

Prvý let

Štart sa mal uskutočniť 3. novembra 2016 10:00 UTC, ale počas prípravy sa zistilo niekoľko problémov týkajúcich sa ventilácie kyslíka a chladenia motorov, čo spôsobilo oneskorenie takmer o tri hodiny. Konečné odpočítavanie bolo trikrát prerušené kvôli problémom s počítačom riadenia letu a sledovacím softvérom.[5] Raketa odštartovala o 12:43 UTC.[6] Podľa internetového blogera na platforme Weibo sa počas letu vyskytol malý problém a raketa umiestnila horný stupeň YZ-2 so satelitom na obežnú dráhu, ktorá bola menej presná, ako sa očakávalo. Trajektóriu však korigoval horný stupeň YZ-2 a užitočné zaťaženie bolo vynesené na požadovanú obežnú dráhu.[6]

Druhý let

Druhý štart 2. júla 2017 mal krátko po štarte problém a let prešiel na alternatívnu trajektóriu. 45 minút po štarte však bolo vyhlásené zlyhanie.[7] Príčinu potvrdil CASC, súvisela s poruchou na jednom z motorov prvého stupňa YF-77.[6]

Motor YF-77 po prepracovaní CASC testovali v roku 2018.[8] Na rakete Dlhý pochod 5 sa v januári 2019 pri testovaní YF-77 vyskytli nové problémy, čo spôsobilo ďalšie oneskorenie. Po opakovanom zrušení a meškaní sa očakáva štart 27. decembra 2019.[9]

Tretí let

Misia Y3 programu Dlhý pochod 5 sa začala 27. decembra 2019 12:45 UTC z Wen-čchang v čínskom Chaj-nane. Po umiestnení 8-tonového komunikačného satelitu Š'-ťien-20 37 minút od štartu na geostacionárnu prechodovú obežnú dráhu CASC vyhlásil misiu za úspešnú.[10] Hmotnosť pri štarte bola 859,8 ton.[11]

Dizajn

Hlavným konštruktérom CZ-5 je Li Tung z Čínskej akadémie kozmických technológií (CALT). Rodina rakiet CZ-5 bude obsahovať tri primárne modulárne centrálne stupne s priemerom 5,2 m (maximum). Celková dĺžka nosiča je 60,5 m a jeho hmotnosť pri štarte je 643 ton; ťah 833,8 ton. Z troch modulárnych centrálnych stupňov a pripútaných stupňov by sa zostavili posilňovače s rôznymi parametrami a priemermi v rozsahu od 2,25 do 3,35 m. Prvý stupeň a pomocné stupne by mali na výber motory, ktoré používajú rôzne kvapalné palivo: motory s ťahom 1 200 kN na LOX/petrolej alebo 500 kN na LOX/LH2. Horná časť by používala vylepšené verzie motora YF-75 .

Vývoj motorov sa začal v rokoch 2000 - 2001 a testovanie začalo v roku 2005 Čínskou národnou vesmírnou agentúrou (CNSA). Verzie oboch nových motorov, YF-100 a YF-77, boli úspešne testované do polovice roku 2007.

Séria CZ-5 môže vyniesť ~ 23 ton užitočného zaťaženia na LEO alebo ~ 13 ton užitočného zaťaženia na GTO (geosynchrónnu prechodovú obežnú dráhu).[12] Nahradí sériu rakiet CZ-2, CZ-3 a CZ-4 a poskytne nové schopnosti, ktoré chýbali predchádzajúcej skupine rakiet Dlhý pochod. Nosič CZ-5 by mal pozostávať z centrálneho stupňa s priemerom 5,0 m a zo štyroch pomocných bočných stupňov s priemerom 3,35 m, ktoré by boli schopné vyniesť užitočné zaťaženie s hmotnosťou ~ 25 ton na obežnú dráhu Zeme (LEO).

Pôvodne sa plánovalo šesť variantov CZ-5,[13][14] ale ľahké varianty sa zrušili v prospech CZ-6 a CZ-7.  

V roku 2019 Rusko ponúklo Číne svoju technológiu na vyriešenie súčasných technických problémov kryogénnych motorov Dlhý pochod 5, pretože „Čína naliehavo potrebuje vysokovýkonné raketové motory na kvapalné palivo, v ktorých má Rusko dobrú ponuku,“ uviedol vojenský analytik Čou Čchen-ming.[15]

Technické údaje

Verzia CZ-5 CZ-5B
boostery 4 × CZ-5-300, 2 × YF-100 4 × CZ-5-300, 2 × YF-100
Prvý stupeň CZ-5-500, 2 × YF-77 CZ-5-500, 2 × YF-77
Druhý stupeň CZ-5-HO, 2 × YF-75D -
Tretí stupeň (voliteľné) Yuanzheng-2 -
Ťah (na hladine mora) 10 565 KN 10 565 KN
Hmotnosť pri štarte 867 t 837 t
Výška 62 m 53,66 m
Užitočné zaťaženie ( LEO 200   km) - ~ 25 t
Užitočné zaťaženie ( GTO ) ~ 14 t -
Referencie: [12][16]
Rodina CZ-5
Verzia CZ-5-200 CZ-5-320 CZ-5-522 CZ-5-540
Boostere - 2 × CZ-5-200, YF-100 2 × CZ-5-200, YF-100; 2 × CZ-5-300, 2 × YF-100 4 × CZ-5-200, YF-100
Prvý stupeň CZ-5-200, YF-100 CZ-5-300, 2 × YF-100 CZ-5-500, 2 × YF-77 CZ-5-500, 2 × YF-77
Druhý stupeň CZ-YF-73, YF-73 SK-5-KO, CZ-5-HO, 2 × YF-75D CZ-5-HO, 2 × YF-75D
Tretí stupeň (nepoužíva sa pre LEO ) - CZ-5-HO, YF-75 - -
Ťah (na zem) 1,34 MN 7,2 MN 8,24 MN 5,84 MN
Hmotnosť pri štarte 82 t 420 t 630 t 470 t
Výška (maximálna) 33   m 55   m 58   m 53   m
Užitočné zaťaženie ( LEO 200   km) 1,5 t 10 t 20 t 10 t
Užitočné zaťaženie ( GTO ) - 6 t 11 t 6 t
Referencie:[17]

Zoznam štartov

Let č Dátum (UTC) Kozmodrom Horná časť Náklad Orbita výsledok
Y1 3. novembra 2016



</br> 12:43
Wen-čchang LC-1 YZ-2 Š'-ťien 17 GEO úspešná
Y2 2. júla 2017



</br> 11:23
Wen-čchang LC-1 YZ-2 Š'-ťien18 neúspešná
Y3 27. decembra 2019 [9] Wen-čchang LC-1 YZ-2 Š'-ťien 20 úspešná
Y4 Q4 2020 [18] Wen-čchang LC-1 nie Čchang-e 5, lunárna, návrat vzorky
LM5B Y1 September 2020 Wen-čchang LC-1 nie Skúšobný let pre posádku kozmickej lode novej generácie LEO
23. júla 2020 Wen-čchang LC-1 Mars Global Remote Sensing Orbiter and Small Rover TMI
2021 Wen-čchang LC-1 nie Tchien-che, základný modul vesmírnej stanice LEO
2021 Wen-čchang LC-1 nie Wen-tchien, experimentálny modul vesmírnej stanice 1 LEO
2022 Wen-čchang LC-1 nie Meng-tchien, experimentálny modul 2 vesmírnej stanice LEO
2024 Wen-čchang LC-1 nie Čchang-e 6, lunárna, návrat vzorky
2024 Wen-čchang LC-1 nie Sün Tchien, vesmírny teleskop LEO
2024 Wen-čchang LC-1 SPORT (Solar Polar Orbit Telescope) Heliocentrická

Referencie

  1. a b STAFF 2012-07-30T17:44:50Z, SPACE com. China Tests Powerful Rocket Engine for New Booster . Space.com, . Dostupné online. (po anglicky)
  2. Long March 5 launch fails . SpaceNews.com, 2017-07-02, . Dostupné online. (po anglicky)
  3. DAVID 2013-07-15T12:12:30Z, Leonard. Chinese Rocket Engine Test a Big Step for Space Station Project . Space.com, . Dostupné online. (po anglicky)
  4. Errymath . . Dostupné online.
  5. Sina Visitor System . passport.weibo.com, . Dostupné online.
  6. a b c CLARK, Stephen. China launches Long March 5, one of the world’s most powerful rockets – Spaceflight Now . . Dostupné online. (po anglicky)
  7. CNN, Steven Jiang. Chinese rocket fails after liftoff . CNN, . Dostupné online.
  8. China test fires YF-77 rocket engine ahead of return-to-flight of Long March 5 . gb times, cit. 2019-12-26. Dostupné online.
  9. a b 微博 online. m.weibo.cn, cit. 2019-12-26. Dostupné online.
  10. Successful Long March 5 launch opens way for China's major space plans online. SpaceNews.com, 2019-12-27, cit. 2019-12-28. Dostupné online. (po anglicky)
  11. Shijian 20 - CZ-5 (Y3) - WSLC - December 27, 2019 (12:45 UTC) online. forum.nasaspaceflight.com, cit. 2020-01-03. Dostupné online.
  12. a b MENG XIANG. The New Generation Launch Vehicles In China online. Cit. 2019-12-26. Dostupné online.
  13. HARVEY, Brian. China in Space: The Great Leap Forward. s.l. : Springer Science & Business Media, 2013-03-27. Google-Books-ID: hZBAAAAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-4614-5043-6. (po anglicky)
  14. 6 versions of LongMarch 5 rocket inworks|Innovation|chinadaily.com.cn online. usa.chinadaily.com.cn, cit. 2019-12-26. Dostupné online.
  15. Russia offers rocket engine tech as China’s Long March 5 stalls at launch online. South China Morning Post, 2019-08-28, cit. 2019-12-26. Dostupné online. (po anglicky)
  16. CZ-5 Data Sheet online. www.spacelaunchreport.com, cit. 2019-12-26. Dostupné online.
  17. Long March 5 Will Have World's Second Largest Carrying Capacity online. www.spacedaily.com, cit. 2019-12-26. Dostupné online.
  18. CHINESE LAUNCH MANIFEST online. sworld.com, cit. 2019-12-26. Dostupné online.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Dlhý pochod 5 (raketa)

29. december
29. február
3. júl
3. január
3. november
3. október
30. január
30. máj
30. roky 21. storočia
31. december
31. január
31. október
4. august
4. február
4. október
5. február
5. január
6. marec
7. január
8. február
8. január
9. august
9. január
Afrika
Alexandr Grigorievič Lukašenko
Alexej Anatolievič Navaľnyj
Andrea Ghezová
Andrej Mojžiš
Andrzej Duda
Arecibo Observatory
Argentína
Bejrút
Bielorusko
Bratislava
Bulharsko
C/2020 F3 (NEOWISE)
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Chorvátsko
COVID-19
Dana Zátopková
Davos
Desaťročie
Detská obrna
Diego Maradona
Dlhý pochod 5 (raketa)
Dmitrij Anatolievič Medvedev
Donald Trump
Doprava
Dragon 2
Dusičnan amónny
Eddie Van Halen
Emmanuelle Charpentierová
Encyklika
Ennio Morricone
Erazim Kohák
Európska rada
Európske hlavné mesto kultúry
Európsky mechanizmus výmenných kurzov
Euro
Frances E. Allenová
František (pápež)
Fratelli tutti
Gásem Solejmání
Galway (mesto)
Gregoriánsky kalendár
Hagia Sofia
Irak
Ivan Král
Izrael
Ján Čomaj
J. R. R. Tolkien
Jack Steinberger
Jaroslav Kubera
Jennifer Doudnová
Jiří Menzel
Jiří Zahradník
Joe Biden
Jolanda (veštica)
Juraj Tandler
Kóma
Kalendárny rok
Kennedyho vesmírne stredisko
Kirk Douglas
Kobe Bryant
Koronavírusová recesia
Koronavírusy
Kultúra (spoločenské vedy)
Libanon
Little Richard
Los Angeles Lakers
Louise Glücková
Maia Sanduová
Marián Skladaný
Mario J. Molina
Mars
Masatoši Košiba
Medzinárodná vesmírna stanica
Medzinárodné letisko Bagdad
Mellach
Mesiac
Mike Resnick
Mirzə Xəzər
Moldavsko
Moskva
Návratová sonda
Neil Peart
Nemecko
Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu
Nová Kaledónia
Očkovanie
OĽaNO
Olivia de Havillandová
Operácia Spoločná zodpovednosť
Organizácia Severoatlantickej zmluvy
OSIRIS-REx
Pandémia
Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2
Pavel Vilikovský
Pezinok
Portoriko
Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020
Prezidentské voľby v USA v roku 2020
Priestupný rok
Protesty po smrti Georga Floyda
Rímska číslica
Rada Európskej únie
Rafał Trzaskowski
Rakúsko
Recep Tayyip Erdoğan
Rijeka
Roger Penrose
Roger Scruton
Ropa
Rozpočet Európskej únie
Rusko
Ruth Baderová Ginsburgová
SARS-CoV-2
Sean Connery
Senát Spojených štátov
Severné Macedónsko
Sibír
Sikorsky UH-60 Black Hawk
Slovensko
SpaceX Crew-1
SpaceX Demo-2
Spojené štáty
Spojené arabské emiráty
Stanley Cohen
Storočie
Stredoeurópsky čas
Sultán
Svetová zdravotnícka organizácia
Svetový čas
Taiwan
Tchaj-pej
Tchien-wen-1
Teroristický útok vo Viedni 2020
Terry Jones
Trnava
Tunel Diel
Uhlie
Výbuch v Bejrúte 2020
Viedeň
Voľba prezidenta Poľskej republiky v roku 2020
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020
Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie
Windows 7
Windows Server 2008
Wolfgang Brezinka
Zatmenie Slnka
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk