A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Dolné Saliby | |
| obec | |
 Kostol sv. Jána Krstiteľa
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Galanta |
| Región | Dolné Považie |
| Vodné toky | Salibský Dudváh, Derňa |
| Nadmorská výška | 115 m n. m. |
| Súradnice | 48°06′00″S 17°47′00″V / 48,100000°S 17,783333°V |
| Rozloha | 18,72 km² (1 872 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 036 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 108,76 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1158 |
| Starosta | Ľudovít Kovács[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
| PSČ | 925 02 |
| ŠÚJ | 503746 |
| EČV (do r. 2022) | GA |
| Tel. predvoľba | +421-31 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Dolné Saliby | |
| Webová stránka: dolnesaliby.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Dolnosalibčan[4]
| |
Dolné Saliby (maď. Alsószeli) je obec na Slovensku v okrese Galanta. Obec je známa rybolovom a v minulosti mýtom na moste cez Dudváh.
Polohopis
Obec Dolné Saliby leží na juhozápadnom Slovensku v centrálnej časti podunajskej roviny. Po administratívnej stránke patrí do Trnavského kraja. Nachádza sa 12 km južne od okresného mesta Galanta.
Dejiny
Obec je doložená od roku 1217 ako Zele. Počas stredoveku a novoveku patrila viacerým zemepánom (Abovcom, Szécsényiovcom, Pálfiovcom). V živote obce hralo dôležitú úlohu rybárstvo. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka a od 18. storočia povozníctvom. Svoje produkty predávali na bratislavských trhoch.
V novodobej histórii obec prežila všetky dejinné udalosti. Napr. v revolučných rokoch 1848 – 1849 sa bitka pri Tešedíkove odohrala z časti i v katastrálnom území obce pri majeri Elvíra a na obecnom cintoríne boli pochovaní padlí vojaci revolúcie.
Po skončení prvej svetovej vojny sa obec stala súčasťou prvej ČSR.
Za pričlenenie obce k Maďarsku v rokoch 1938 – 1945 v zmysle Viedenskej arbitráže zaplatilo maďarské obyvateľstvo priťažkou daňou – trojročným obdobím bezprávia, deportáciou na Sudety, a potom hromadným presídlením do južného Maďarska.
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
2011
údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky
| Najpočetnejšia národnosť | ||||
|---|---|---|---|---|
| maďarská | 71,55 % | |||
| slovenská | 27,42 % | |||
| nezistená,iná | 1,03 % | |||
| národnosť | počet | % |
|---|---|---|
| maďarská | 1383 | 71,55 |
| slovenská | 530 | 27,42 |
| nezistená | 6 | 0,31 |
| česká | 5 | 0,26 |
| nemecká | 3 | 0,16 |
| ukrajinská | 3 | |
| poľská | 1 | 0,05 |
| ostatné | 1 | |
| srbská | 1 | |
| celkom | 1933 | 100,00 |
2001
údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky
| Najpočetnejšia národnosť | ||||
|---|---|---|---|---|
| maďarská | 78,04 % | |||
| slovenská | 21,54 % | |||
| nezistená,iná | 0,42 % | |||
| národnosť | počet | % |
|---|---|---|
| maďarská | 1500 | 78,04 |
| slovenská | 414 | 21,54 |
| česká | 5 | 0,26 |
| iná | 3 | 0,16 |
| celkom | 1922 | 100,00 |
1991
údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky
| Najpočetnejšia národnosť | ||||
|---|---|---|---|---|
| maďarská | 77,37 % | |||
| slovenská | 22,09 % | |||
| nezistená,iná | 0,54 % | |||
| národnosť | počet | % |
|---|---|---|
| maďarská | 1429 | 77,37 |
| slovenská | 408 | 22,09 |
| česká | 8 | 0,43 |
| nemecká | 1 | 0,05 |
| iná | 1 | |
| celkom | 1847 | 100,00 |
1930
údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky
| Najpočetnejšia národnosť | ||||
|---|---|---|---|---|
| maďarská | 96,62 % | |||
| československá | 1,96 % | |||
| židovská | 1,18 % | |||
| nezistená,iná | 0,24 % | |||