Donč
župan Zvolenskej veľžupy, Komárňanský župan, uhorský šľachtic a diplomat,
Štát pôsob.	Uhorské kráľovstvo
Narodenie	okolo roku 1278 Liptov, (Slovensko)
Úmrtie	Pravdepodobne jún 1345 Komárno (Slovensko)
Bydlisko	Do roku 1333 prevažne Liptov. Po roku 1333 Komárno
Národnosť	Uhorská (na základe menného kritéria rodu možno predpokladať slovenský pôvod)
Rodičia	Dominik
Deti	Štefan, Ladislav, Ján, Klára
Biografický portál

Donč (hist. Donch, maďarsky Dancs-mester alebo Domokos) (* okolo roku 1278, pravdepodobne Liptov – † 1345, Komárno) bol uhorský šľachtic, diplomat v službách kráľa Karola I. Róberta, zvolenský veľžupan, neskôr komárňanský župan.

Životopis

Od roku 1317 župan Zvolenskej stolice, do ktorej vtedy patril aj Liptov, Turiec a Orava, od roku 1337 aj Komárňanskej stolice. Podporoval rozvoj baníctva a rozširovanie mestských výsad a udeľovanie nových.

V roku 1318 pomohol Ružomberku získať mestské výsady. K tým, v roku 1340 kráľ Karol Róbert z Anjou doplnil mestu Ružomberok výsadu slobodného královského mesta.

V roku 1312 bol účastníkom bitky pri Rozhanovciach na strane kráľa Karola Róberta proti Omodejovcom a Matúšovi Čákovi. Vyviazol s ťažkými zraneniami a za zásluhy dostal od kráľa úrad zvolenského veľžupana (Zvolen predtým ovládal M. Čák.). Na strane kráľa stál aj v bojoch o Vyšehrad (1316) a v roku 1317 v bojoch o hrad Adrián (maď. Adorján 47°54′13″S 23°07′38″V / 47,903691°S 23,127155°V / 47.903691; 23.127155 v blízkosti mestečka Livada, v Rumunsku v blízkosti súčasných maďarských a ukrajinských hraníc) a v bojoch o Komárno.

Po smrti M. Čáka (1321) do roku 1327 nadobudol obrovský majetok a tituly a stal sa dôverným poradca kráľa. V roku 1323 v sprievode kráľa Karola Róberta navštívil pápežský dvor pápeža Jána XXII. v Avignone, kde sa zoznámil s gotickou architektúrou stal sa jej podporovateľom a šíriteľom. Zaslúžil sa aj o prestavbu kostola v Banskej Bystrici v gotickom slohu.

Zastával aj úrad liptovského, zemplínskeho a komárňanského župana. Majiteľ hradov a panstiev vo Zvolene, Likave, Slovenskej Ľupči, Dobrej Nive a v Orave. Výmenou jeho dedičného majetku v Orave dostal od kráľa Karola Róberta hrady Čakovec a Štrigova v Chorvátsku, ktoré následne v roku 1334 vymenil za hrad a panstvo Komárno. V roku 1330 bol členom súdneho tribunálu, ktorý nariadil potrestať rod Feliciána Zacha až do tretieho pokolenia za účasť na nevydarenom atentáte na kráľa.

Donč v kultúre

Jeho život inšpiroval Ladislava Nádaši-Jégého k napísaniu poviedky Magister rytier Donč (r. 1926) a Jozefa Cígera-Hronského k napísaniu románu Sokoliar Tomáš (r. 1932).

Donč, staviteľ hradov

Magister Donč bol veľkým staviteľom hradov na Strednom Slovensku. Mnoho hradov postavil ale aj prestaval a opravil, medzi nimi aj Sklabinský hrad, Hrad Liptovský Hrádok, Hrad Dobrá Niva, a mnohé ďalšie. Zvolenský Pustý Hrad, na ktorom sa narodil, dal prestavať a viac opevniť.

Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000
• Augustín Maťovčík, Pavol Parenička, Zdenko Ďuriška, Lexikón osobností mesta Martin (Osveta, 2006)
• I. Houdek, Kto bol majster Donč? In: Slovenské pohľady, č. 47/1931

Externé odkazy

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.