Dortmund - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Dortmund
Dortmund
mesto
Dortmund Panorama.jpg
Mesto Dortmund
Flag of Dortmund.svg
Vlajka
DEU Dortmund COA.svg
Erb
Pôvod názvu: z lat. Tremonia
Štát Nemecko Nemecko
Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko
Vládny obvod Arnsberg
Mestský okres Dortmund
Diaľnica A 1, A 2, A 40, A 42, A 44, A 45
Rieky Emscher, Ruhr
Nadmorská výška 86 m n. m.
Súradnice 51°30′50″S 7°27′50″V / 51,513889°S 7,463889°V / 51.513889; 7.463889
Najvyšší bod Klusenberg
 - výška 254,33 m n. m.
Najnižší bod Dortmund-Derne
 - výška 49,5 m n. m.
Rozloha 280,401 km² (28 040 ha)
Obyvateľstvo 580 444 (31. 12. 2010) [1]
Hustota 2 070,05 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 880 – 885
Primátor Ullrich Sierau (SPD)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 44135 až 44388
Tel. predvoľba +49(0)231
Kód 05 9 13 000
EČV DO
Poloha mesta Dortmund v rámci Nemecka
Red pog.svg
Poloha mesta Dortmund v rámci Nemecka
Poloha mesta Dortmund v rámci spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko
Poloha mesta Dortmund v rámci spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko
Wikimedia Commons: Dortmund
Webová stránka: http://www.dortmund.de
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Dortmund (lat. Tremonia) je nemecké veľkomesto, mestský okres na západe Nemecka, v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko a zároveň najväčšie mesto Vestfálska a Porúria. Symbolmi mesta sú bývalá priemyselná budova a terajšie umelecko-kultúrne centrum Dortmunder U, kostol Reinoldikirche a televízna veža Florianturm. Pýchou mesta je futbalové družstvo BV Borussia Dortmund.

Mesto sa z priemyselnej metropoly vyvinulo na jedno z najvýznamnejších miest v oblasti služieb a technológií, ktoré je známe poisťovníctvom a maloobchodom. Ďalšie nové firmy a pobočky tu vznikajú hlavne v oblasti logistiky, informačnej techniky a techniky mikrosystémov. Dortmund má napriek z väčšej časti ukončenej reštrukturalizácii, jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v západnej časti Nemecka. Prezýva sa "Zelená metropola", pretože veľkú plochu tvoria vodné komunikácie, agrikultúra a zelené miesta v podobe priestranných parkov, akými sú napríklad mestské parky Westfalenpark alebo Romberpark. Je to veľký kontrast voči ťažbe uhlia, ktorá v meste prebieha dlhšie ako 100 rokov.

Geografia

Poloha

Mesto je položené vo výške 86 m n. m., jeho koordináty sú 51° 30′ 50″ severnej šírky, 7° 27′ 50″ východnej dĺžky [pozn 1] a tým sa nachádza v strede[2] spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko. V Dortmunde ako aj v celom Nemecku platí stredoeurópsky čas, stredný slnečný čas voči nemu zaostáva 30 minút a 7,7 sekúnd. Mesto Dortmund leží na juhozápade plošiny Westfälische Bucht; na južnom výbežku Severonemeckej nížiny na hranici so Stredonemeckou vrchovinou; z juhu sa dvíhajú výbežky pohoria Sauerland a pohoria Ardeygebirge, ku ktorému sa ako jeho najsevernejšie vyvýšená časť zaraďuje výbežok Dortmunder Rücken na východe mesta. Za ním leží ako časť roviny Hellwegbörde, rovina Werl-Unnaer Börde, zo severu hraničia údolie rieky Lippe a kopcovitá krajina Lipper Höhen regiónu Münsterland. Západ definuje územný priestor Porúrie, do ktorého východnej, vestfálskej časti Dortmund patrí. Dormund je síce najväčším mestom a centrom v tejto časti, ale geograficky zaujíma skôr okrajovú polohu na severovýchode Porúria. Jadro mesta leží na hranici medzi severnou rovnou a južnou kopcovitou krajinou, na takzvanej ceste Westfälischer Hellweg a mesto má i patričný podiel v prírodných častiach rovín Hellwegbörden a prírodnej časti Westenhellweg. Nakoľko horný tok rieky Emscher preteká cez Dortmund, je aj mesto súčasťou severnejšie položenej prírodnej časti Emscherland. Na juhu, pod hradom Hohensyburg tvorí hranicu mesta stredný tok rieky Ruhr, do ktorej sa na hagenskom území vlieva rieka Lenne a tvorí priehradu Hengsteysee. V dortmundskom mestskom prístave začína, na sever vedúci Dortmundsko-emžský prieplav[3].

Rozloha

Územie mesta zaberá 280,401 km².[4] Tým je Dortmund podľa rozlohy na 24 mieste medzi najväčšími mestami a obcami, medzi veľkomestami na deviatom mieste. V Severnom Porýní-Vestfálsku sú rozlohou väčšie ako Dortmund len mestá Kolín nad Rýnom, Münster a mesto Schmallenberg. Najsevernejší bod Dortmundu leží medzi mestskou časťou Dortmund-Groppenbruch a Lünen-Brambauer (51° 36′ 5″ s.š., 7° 25′ 11″ v.d.), najjužnejší je odtiaľ vzdialený 21 km pri vlyve rieky Lenne (51° 25′ 1″ s.š., 7° 29′ 38″ v.d.), najvýchodnejší bod Dortmundu leží severne od letiska v mestskej časti Dortmund-Wickede a hraničí s Unna-Massen (51° 31′ 44″ s.š., 7° 38′ 20″ v.d.), najzápadnejší bod je odtiaľ 23 kilometrov v mestskej časti Holte na hranici s mestom Bochum (51° 30′ 32″ s.š., 7° 18′ 12″ v.d.). Zhruba sa tieto osi dajú predstaviť ako diagonály štvorca, ktorý predstavuje územie mesta. Najvyššia vyvýšenina Dortmundu je kopec Klusenberg (254,33 m n. m.) v mestskej časti Dortmund-Syburg, najnižší bod (49,5 m n. m.) sa nachádza v mestskej časti Dortmund-Derne.

Susedné obce

Na 21 kilometroch hraničí Dortmund v okrese Recklinghausen s mestami Castrop-Rauxel a na západe s mestom Waltrop na severozápade. Od severu na juhovýchod je Dortmund obklopený na 76 kilometroch okresom Unna s mestami Lünen na severe, Kamen na severovýchode, Unna na východe, obcou Holzwickede a mestom Schwerte (obidve na juhovýchode). Na to nadväzuje len 2 kilometre dlhá hranica mesta s mestom bez okresu Hagen na juhu. Na dortmundskom juhozápade naráža mesto na okres Ennepe-Ruhr-Kreis s mestami Herdecke a Witten. Presne na západe leží mesto Bochum a mestská hranica k nemu tvorí desaťkilometrový úsek. Hranice mesta Dortmund majú dokopy dĺžku 126 kilometrov.

Klíma

Dortmund, tak ako celé Nemecko, leží v miernej klimatickej zóne. Mesto patrí do Nemeckého severozápadného klimatického priestoru a leží medzi dvomi klimatickými oblasťami, klimatickou oblasťou Sauerland a klimatickou oblasťou Münsterland a tým pádom v prechodnej oblasti oceánskeho a kontinentálneho podnebia. Charakteristické sú mierne zimy a chladnejšie letá. Stredná medziročná teplota dosahuje 9 – 10 °C a množstvo zrážok v ročnom priemere 750 mm. Množstvo zrážok je počas celého roka rovnomerné, v zime dominuje trvalý dážď, v lete kratšie, ale výdatnejšie dažďové zrážky. Maximálne množstvo zrážok býva v mesiaci júl s 80 – 90 mm a minimálne množstvo v mesiaci február s 40 – 50 mm. Smer vetra je prevažne juhozápad. Výkyvy teploty v rozsahu 20 °C sú skôr menšie, najchladnejší mesiac je január s −6 až −11 °C a najteplejšie je v auguste s 10 až 35 °C. V meste sa vytvárajú tzv. tepelné ostrovy, ktoré sú typické pre mestskú klímu a husto obývané oblasti.

Politická geografia

Dortmund je z historického pohľadu časťou Vestfálska, dnes leží v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Mesto je samostatný mestský okres a leží v územnom rozsahu vládneho obvodu Arnsberg. Dortmund patrí do krajinného spolku Landschaftsverband Westfalen-Lippe a do regionálneho spolku Regionalverband Ruhr. Popritom je členom vo viacerých účelových spolkoch ako dopravný spolok Verkehrsverbund Rhein-Ruhr, vodárenský spolok Ruhrverband, vodohospodárske družstvo Emschergenossenschaft a vodohospodárske družstvo Lippeverband. Dortmund je oberzentrum Severného Porýnia-Vestfálska a časť európskeho metropolitného regiónu Rhein-Ruhr.

Mesto sa člení na celkovo dvanásť mestských obvodov. Sú to tri obvody v centre mesta Innenstadt-West, Innenstadt-Nord a Innenstadt-Ost a ich obklopujúci kruh obvodov v smere hodinových ručičiek (začínajúc na severe) Dortmund-Eving, Dortmund-Scharnhorst, Dortmund-Brackel, Dortmund-Aplerbeck, Dortmund-Hörde, Dortmund-Hombruch, Dortmund-Lütgendortmund, Dortmund-Huckarde und Dortmund-Mengede. V každom obvode sa konajú komunálne voľby do obvodného zastupiteľstva, z ktorého radov je volený obvodný starosta. V okrajových obvodoch sa nachádzajú obvodné správne úrady.

V rámci mestských obvodov sa mesto delí na ďalších 62 tzv. štatistických obvodov (štatistický obvod je úzkopriestorové rozdelenie pre zjednodušenie zobrazovania rozdielnych štatistických údajov pre daný obvod). Štatistické obvody sa delia na 170 štatistických podobvodov. Mimo mestských obvodov v centre mesta toto rozdelenie často zodpovedá obciam pričleneným k mestu, ktoré v minulosti boli samostatné. Zároveň existuje ďalšie neoficiálne rozdelenie na mestské časti.

Demografia

V decembri v roku 2010 žilo v meste Dortmund 580 444 ľudí. Dortmund je tesne pred mestom Glasgow medzi najväčšími mestami Európskej únie na tridsiatomôsmom mieste. Je ôsmim najväčším mestom Nemecka a v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko je po meste Kolín nad Rýnom a Düsseldorf na treťom mieste. Patrí do európskeho metropolitného regiónu Rhein-Ruhr, ktorý tvorí po Moskovskej oblasti, Veľkom Londýne, regióne Île-de-France / Paríž a Istanbulskej provincii piatu najväčšiu aglomeráciu v Európe. V tomto metropolitnom regióne je Dortmund časťou Porúria a hlavne na západe plynulo splýva s ostatnými mestami Porúria. Iba v oblasti regionálneho spolku Regionalverband Ruhr, zo zákona povinného komunálneho spolku, žije okolo 4,95 miliónov obyvateľov. Ak k obyvateľom v meste pripočítame obce s ktorými Dortmund susedí priamou hranicou, zahŕňa toto územie 1,65 milióna obyvateľov (s obcami Bergkamen, Herne, Wetter skoro dva milióny obyvateľov). Z daného počtu obyvateľov vyplýva hustota obyvateľstva 2070 obyv./km². Dortmund je v celonemeckom meradle podľa počtu obyvateľstva na 7. mieste. Hustota obyvateľstva sa v rámci územia mesta výrazne líši: jednak je osídlená približne 1/6 mestského územia, čím pre túto oblasť vychádza údaj 12 632 obyv./km² a jednak býva mimo oblasti centra mesta značne menej ľudí na km² ako v centre a hustota obyvateľstva zo severu na juh a zo západu na východ mesta ubúda. Hodnoty v roku 2006 siahali od 3 000 obyv./km² v štatistickom podobvode Syburg (mestský obvod Dortmund-Hörde) po 45 100 obyv./km² v štatistickom podobvode Nordmarkt-Südost (mestský obvod Innenstadt-Nord).

Z 581 308 obyvateľov (2009) tvorili 51,03 % ženy a 48,97 % muži. Už od stredoveku bol Dortmund mestom prisťahovalcov, ale začiatkom idustrializácie sa počet prisťahovaní enormne zvýšil. Medzi týmito prisťahovalcami bolo veľa poľských prisťahovalcov, v Nemecku prvých skupín po nemecky nehovoriacich prisťahovalcov iného vierovyznania, ktorí sa nakoniec asimilovali. Ďalšie cielené naverbovania zahraničných pracovných síl (nem. Gastarbeiter) sa uskutočnili v 60. rokoch 20. storočia ako následok deficitu pracovných síl v montánnom priemysle. Tomu zodpovedá i dnešný, podľa štatistického krajinného úradu oficiálny 15,7 % podiel cudzincov v meste k roku 2009. V rámci spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko je to jeden z najvýraznejších výsledkov, ale v porovnaní s inými západonemeckými veľkomestami ide o priemernú hodnotu. Medzi ženami podiel predstavuje 14,6 % a medzi mužmi 16,86 %.[5]. Vyjadrené v absolútnej hodnote ide o 92 778 ľudí zo 140 rôznych štátov žijúcich v Dortmunde. Podľa prieskumov mesta (2007), pochádza 27,2% cudzincov z európskej únie, 35 % je tureckej štátnej príslušnosti, 7,4 % poľskej štátnej príslušnosti a 4,8 % tvorí grécka štátna príslušnosť. Rok predtým malo ďalších 61 945 obyvateľov síce nemeckú štátnu príslušnosť, ale pochádzali z rodín prisťahovalcov, čo znamená, že oni alebo ich rodičia nemali nemeckú štátnu príslušnosť od narodenia. Podobne ako v hustote obyvateľstva sa na mestskom území prejavujú značné rozdiely. V mestskom obvode Innenstadt-Nord (2005) žila približne 1/3 všetkých cudzincov Dortmundu. Naň hraničiace podobvody takisto vykazujú viac ako 30 %-tné podiely cudzincov. Ďalšie ťažiská osídlenia cudzincami sú Scharnhorst-Ost so 14,4 % a Clarenberg v mestskej časti Dortmund-Hörde s 30,2 %. Je nápadné, že v mnohých mestských častiach ako Asseln, Bittermark a Höchsten je podiel cudzincov medzi obyvateľmi nezvyčajne nízky. Medzi národnosťami žijúcimi v Dortmunde sú veľké rozdiely, takže napríklad podiel občanov z Európskej únie je na okraji mesta značne vyšší. Výnimočnú skupinu tvoria na univerzite imatrikulovaní, zahraniční študenti, ktorí pochádzajú prevažne z Ázie a Afriky a v meste sú iba na krátke obdobie. Dokopy bolo na univerzitách a vysokých školách v Dortmunde v zimnom semestri 2008/2009 zapísaných 30 564 študentov. Pritom musíme zohľadniť, že veľká časť študentov býva mimo mesto a denne do škôl dochádza. Naopak žije v Dortmunde mnoho študentov, ktorí študujú na školách mimo Dortmundu. 45,1% obyvateľov je vydatých/oženených, 39,3 slobodných, 8,1 ovdovených a 7,4 % rozvedených.

Ku dňu 30. septembra 2006 poberalo 86 120 Dortmunďanov sociálne dávky podľa zákonníka Zweites Buch Sozialgesetzbuch (Podpora v nezamestnanosti II, Sociálne dávky), čo predstavuje 14,7 % celkového obyvateľstva. Medzi západonemeckými mestami ide o jedno z najvyšších čísel. Týka sa to mnohých detí, 30,4 % dortmundských detí žije v rodinách bez alebo bez dostatočného príjmu z pracovnej činnosti. Medzi percentuálnych počtom príjmateľov štátnej podpory sú v mestských obvodoch opäť značné výkyvy. V mnohých severných častiach ako Dortmund-Eving, Dortmund-Lindenhorst a Dortmund-Nette je podiel poberateľov štátnej podpory a nezamestaných vysoký. V častiach Innenstadt-Nord a Scharnhorst Ost predstavuje tento podiel viac ako 20 %. Napriek tomu sú na severe mesta tiež časti s nízkou nezamestanosťou a vysokým priemerom zárobkov ako napríklad Dortmund-Husen, Dortmund-Kurl und Dortmund-Brechten. Na juhu Dortmundu vládne vysoká nezamestnanosť iba v Dortmund-Hörde a na východe Dortmundu iba v Dortmund-Wickede. Vekový priemer obyvateľov Dortmundu predstavuje 43 rokov. Kvocient mladých, teda pomer obyvateľov mladších ako 20 rokov k produktívnemu obyvateľstvu predstavuje 34,5 % a kvocient starých ľudí, teda pomer osôb starších ako 60 rokov života k produktívnemu obyvateľstvu 47,0 % a pomer závislosti produktívnej časti obyvateľstva k neproduktívnej časti je 5:4.[6] Ide o podobné hodnoty, ktoré sú príznačné pre celé Nemecko.

Počet obyvateľov Dortmundu roky neprestajne klesá, v rokoch 2008 a 2009 to bolo o asi 2500 respektíve 3100 obyvateľov. Prirodzený vývin obyvateľstva je silne negatívny, na 1000 obyvateľov pripadá 8,2 novorodencov, miera úmrtnosti predstavuje 11 osôb na 1000 obyvateľov, čo z časti vyrovnáva prebytok z prisťahovaných a odsťahovaných obyvateľov (841 obyvateľov v roku 2006). Priemerný počet detí sa v roku 1978 výšil zo 1,25 na 1,46 v roku 1997. Odvtedy opäť klesol na 1,33 v roku 2009.

Dejiny

Dejiny mesta

Stopy osídlenia na území dnešného mesta Dortmund siahajú do bronzovej doby. Prvá písomná zmienka je okolo 880 ako Throtmanni[7] a v roku 990 sú spomenuté dortmundské trhové práva. V 11. storočí sa podľa legendy Reinoldus stal ochrancom a patrónom Dortmundu. Po Veľkej noci v roku 1152 zvolal v Dortmunde kráľ a neskorší cisár Fridrich I. Barbarossa svoj prvý dvorný snem, na ktorom sa zúčastnili kolínsky arcibiskup Arnold II., saské knieža Heinrich Lev, knieža Welf VI. a Albrecht I. Medveď. Kráľ sa takto prvýkrát prejavil ako panovník v saskej časti ríše. V roku 1293 mesto získalo práva na varenie piva. V 13. storočí sa Dortmund stal hanzovým mestom. V roku 1389 Dortmund vytrval v spore s kolínskym arcibiskupom a grófom z grófstva Mark a ich spojencom. V pôdoryse mesta Dortmund zohráva výnimočnú úlohu obchodná cesta Hellweg. Následkom tridsaťročnej vojny stratil Dortmund na svojom význame. Do roku 1793 počet obyvateľov klesol na 4500 ľudí. Do roku 1802 bol Dortmund patriaci k ríškemu kraju Niederrheinisch-Westfälischer Reichskreis ríšske mesto, potom mesto prešlo ako exkláva pod správu kniežatstva Oranien-Nassau. V roku 1806 sa Dortmund ako časť francúzskeho veľkniežatstva Berg (lat. Ducatus Montensis) stal prefektúrou administratívnej časti Département Ruhr. Po víťazstve Pruska nad Napoleonom pripadol v roku 1815 Dortmund pruskej provicii Provinz Westfalen. V jej rámci sa stal Dortmund v roku sídlom krajinského okresu vo vládnom obvode Arnsberg, z ktorého sa vyčlenil v roku 1875 ako samostatný mestský okres. Od polovice 18. storočia začal v Dortmunde prostredníctvom ťažby uhlia a spracovaním ocele ďalší rozmach a jeho premena na priemyselné mesto. Od otvorenia železnice Cöln-Mindener Eisenbahn v roku 1847 je Dortmund jedným z najdôležitejších dopravných uzlov Porúria. Ďalším významným prínosom pre ekonomiku mesta bolo otvorenie prieplavu Dortmundsko-emžský prieplav v roku 1899 a tým aj prístavu mesta. V roku 1905 sa začlenením obce Körne spustila vlna začlenovania, ktorá dosiahla svoj vrchol v roku 1928 prostredníctvom zákona o novom komunálnom usporiadaní, po ktorom sa začlenila obec Hörde, ktorá mala vlastné mestské práva od roku 1340. Ako významné centrum Porúria bolo mesto počas 2. svetovej vojny častým cieľom spojeneckých náletov, bombardovaním boli zničené približne dve tretiny domov a v centre mesta bolo 98 % obývateľných plôch zničených. V roku 1950 sa narodil 500 000 obyvateľ mesta.

Meno mesta

Prvýkrát je Dortmund spomenutý medzi rokomi 880 v kláštornom súpise pôdy Werdener Urbar[7]. Latinský zápis znie: "In Throtmanni liber homo Arnold ⅷ den nob solvit." a znamená "V Throtmanni nám slobodný muž Arnold zaplatil 8 pfenigov.". Potom existuje veľké množstvo rôznych mien s rovnakým kmeňovým základom. Ich konkrétne použitie v zdrojoch je svojvoľné a náhodné. Rok po svojom pobyte v Dortmunde, kráľ Fridrich I. Barbarossa kolínskemu arcibiskupovi Arnoldovi II. vystavil listinu, na ktorej je použité latinské označenie "in burgo Tremonia" teda "v meste Tremonia". Označenie Tremonia nie je odvodené od Throtmanni. Podľa domnienky, sa toto označenie používalo pre jeho znelú podobu a jeho domnelý význam. Meno mesta by sa potom skladalo zo slov tres alebo tria (tri) a moenia (múr), čo by spojene približne znamenalo mesto troch múrov. S výskytom nemeckých zdrojov v 14. storočí bola stará forma nanovo objavená a rečovo rozvinutá. Vo vestfálskom dialekte bola skrátená na . sa v dnešku používa zriedka, príležitostne sa používa latinský názov Tremonia. Pri hľadaní významu slova Dortmund sa vychádza z determinatívneho kompozita, teda zloženého slova v ktorom jedna časť je určovacia (determinans) a druhá tvorí základ (determinatum). Určovacím slovom je pravdepodobne germánske *þrut-, *þrūt- vo význame hrdlo/hrtan/farynx. Význam základného slova je nejasný. Podľa teórie je to starosaské slovo opisujúce vodstvo -manni, -menni, -minni. Podľa inej teórie je to germánske *-munt vo význame kopec/vyvýšenina. Podľa prvej teórie by meno bolo "sídlo pri kloktajúcej vode" a podľa druhej *Throdmend- "kopec s ryhou, vyvýšenina so zárezom". Pri oboch pomenovaniach ide o geografickú zvláštnosť, ktorá je prestavaná a v dnešnej dobe sa nedá rozpoznať alebo – podľa druhej teórie – podáva dôkaz o hrade, severne od hradieb mesta, so zárezom rieky Kuckelke. Existencia takéhoto hradu je sporná. Kronikári neskorého stredoveku spomínajú ľudovo-etymologický výklad, podľa ktorého existovali dve dediny, nový a starý Dorp, ktoré ležali okolo hradu Munda. Medzi Sasmi a Rimanmi alebo aj Frankami sa o tento hrad strhol spor. Bojoví pokrik trucide bol interpretovaný ako truz (vzdor) alebo trot a útočníci podľa toho posmešne nazvaný Trotmanni ("vzdorovatelia"). Toto označenie prešlo na pomenovanie mesta.

Začleňovanie obcí

Do mesta Dortmund boli začlenené nasledovné obce:

Vývoj obyvateľstva

V roku 1895 prekročil počet obyvateľov mesta prvýkrát hranicu 100 000 obyvateľov. Tým sa Dortmund stal veľkomestom. Po začlenení mesta Hörde a krajinských okresov Dortmund und Hörde žilo v meste Dortmund 536 000 obyvateľov. Následkom druhej svetovej vojny zničený Dortmund sa vyľudnil. V apríli 1945 sa napočítalo 340 000 obyvateľov. Potom sa v meste usídlili ľudia a utečenci, ktorí boli evakuovaní do dedinského prostredia v okolí. Počet obyvateľstva rázne stúpol. V roku 1965 bol dosiahnutý rekordný počet 657 804 obyvateľov. Počet obyvateľov sa odvtedy znižoval a 30. júna 2009 malo mesto Dortmund po niekoľkých desaťročiach zrazu menej obyvateľov ako mesto Düsseldorf, teda 582 184. Tým sa stalo tretím najpočetnejším mestom v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Celkový počet obyvateľov sa od januára 2004 (589 661) do júna 2010 (580 688) znížil o približne 9000 obyvateľov. Od rekordného počtu v roku 1965 to znamená 12% pokles (77 000 obyvateľov). Renomované prognózy 0,8% nárastu sa nevypĺňajú.

Náboženstvá

Merané na počte obyvateľov sa 34,6 % obyvateľov hlási k protestantskej cirkvi a 29,6 % ku katolíckej cirkvi. Židovská viera je zastúpená 0,7 %. Zvyšných 34,8 % oficiálny štatistický úrad mesta Dortmund nezačlenil; z nich sú približne 25 % bez náboženstva a podľa pôvodu obyvateľstva 6 – 8 % islamského náboženstva.

Kresťanstvo

Veža kostola sv. Reinoldiho v centre mesta.

Od svojho založenia patril Dortmund pod Arcibiskupstvo Kolín nad Rýnom ako sídlo archidiakonátu (cirkevná administratívna zložka biskupstva deliaca sa na dekanáty). Od roku 1523 sa ujala reformácia. Typický protestantský obrad sa začal praktizovať od roku 1562. Odvtedy bolo mesto prevažne protestantské. Slobodnému ríšskemu mestu Dortmund prináležalo právo o náboženských náležitostiach rozhodovať samostatne a od roku 1570 mesto dostalo vlastnú novú protestantsko-cirkevnú administratívnu jednotku Kirchenregiment. V meste prevládalo luteránske vierovyznanie. Reformované (kalvinistické) vierovyznanie bolo do roku 1786 neprípustné. V roku 1625 rada mesta založila Dortmundskú superintedentúru, z ktorej sa neskôr po prechode mesta do Pruska stala cirkevná administratívna jednotka cirkevný zbor (Kirchenkreis) v rámci Evanjelickej cirkvi Prusko, respektíve jeho vestfálskeho provinčného konzistória. Neskôr sa cirkevný zbor Kirchenkreis Dortmund rozdelil na štyri samostatné celky. V dnešnej dobe tvoria cirkevný zbor Kirchenkreis Dortmund-Mitte-Nordost (22 náboženských obcí), cirkevný zbor Kirchenkreis Dortmund-Süd (14 náboženských obcí) a cirkevný zbor Kirchenkreis Dortmund-West (14 náboženských obcí) so susediacim cirkevným zborom Kirchenkreis Lünen (5 náboženských obcí) cirkevný spolok Verband der evangelischen Kirchengemeinden und Kirchenkreise in Dortmund und Lünen, evanjelickú cirkev miest Dortmund a Lünen Evangelische Kirche in Dortmund und Lünen v rámci vestfálskej evanjelickej cirkvi Evangelische Kirche von Westfalen.

Po zavedení reformácie ostalo v Dortmunde niekoľko katolíkov, ktorý naďalej patrili pod Arcibiskupstvo Kolín nad Rýnom. Spočiatku im pre bohoslužobné úkony ostal iba kláštorný kostol Klosterkirche. V roku 1616 dostal farné práva aj kláštor dominikánov Dominikanerkloster. Po roku 1803 boli katolícke kláštorné kostoly sekularizované alebo zničené. Kostol dominikánskeho kláštora sa zachoval ako kostol Propsteikirche. V roku 1821 boli katolíci pridružený k biskupstvu resp. Arcibiskupstvu Paderborn. V roku 1832 sa Dortmund stal sídlom katolíckeho dekanátu. Následkom intenzívneho prisťahovalectva do oblasti v 19. storočí a začiatkom 20. storočia, hlavne z poznaňskej oblasti (vtedajšej Provinz Posen patriacej do Nemeckého cisárstva), počet katolíkov výrazne stúpol.

Popri krajinsko-evanjelických a katolíckych obciach existujú v Dortmunde rôzne slobodné cirkvi, medzi nimi niekoľko náboženských obcí baptistov, Bratská jednota baptistov, slobodná evanjelická obec Freie evangelische Gemeinde Dortmund-Körne a evanjelicko-metodistická cirkevná obec Evangelisch-methodistische Kirche Dortmund-Mitte. V Dortmunde je zastúpená aj starokatolícka cirkev, pravoslávna cirkev, srbská pravoslávna cirkev a macedónska pravoslávna cirkev. Dortmund je sídlo nemeckej komisie pravoslávnej cirkvi Kommission der Orthodoxen Kirche in Deutschland. Popri týchto existujú ďalšie náboženské spoločenstvá s korenmi v kresťanstve, Svedkovia Jehovovi a Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (mormóni). Mormóni v Dortmunde prevádzkujú genealogický výskumný ústav. Dortmund je sídlo krajinskej novoapoštolskej cirkvi Neuapostolische Kirche Nordrhein-Westfalen a na území mesta spravujú 29 náboženských obcí.

Islam

Mešita v mestskej časti Dortmund-Eving.

Najvýznamnejšie nekresťanské náboženské zoskupenie Dortmundu je islam. Svedčia o tom mnohé mešity a modlitebne (predovšetkým v obyvateľmi tureckého pôvodu husto obývanom severnom centre mesta). V súčasnosti existuje v Dortmunde približne 30 mešitných spolkov, ktoré od roku 2007 dodatočne s účasťou celonemeckých islamských organizácií, zastupuje dortmundská rada moslimov Rat der Muslime in Dortmund.

Islamské štruktúry majú pôvod v združeniach založených pracovnými migrantmi zväčša tureckého pôvodu. V roku 1966 založené združenie tureckých zamestnancov z Dortmundu a okolia Verein Türkischer Arbeitnehmer in Dortmund und Umgebung založilo v bývalom evanjelickom obecnom dome v mestskom obvode Dortmund-Innenstadt-Nord v roku 1973 prvé islamské modlitebné miesto. V strede sedemdesiatich rokov boli založené početné spolky založené na rovnakej náboženskej identite. Islamské náboženské obce nezriedka podporoval úrad pre náboženské záležitosti Amt für Religiöse Angelegenheiten (turecky: Diyanet İşleri Başkanlığı, skratka: DİB), ktorý do nemeckých mešitných spolkov od začiatku 1970-tich vysielal v Turecku vyučených islamských teológov.

Medzi rokmi 1979 a 1983 existovala, ako nezávislé zastrešujúce združenie spolkov islamských obcí v Dortmunde, dortmundská islamská obec Islamische Gemeinde Dortmund. Toto združenie spolkov bolo v roku 1983 rozpustené, nakoľko sa pripravovalo založenie tzv. nadácie Diyanet-Stiftung, ktoré inicioval atašé pre náboženské otázky z tureckého veľvyslanectva. Nadácia sa nakoniec nerealizovala a islamské náboženské obce sa pridružili k turecko-islamskej únii ústavu pre náboženstvo Türkisch-Islamische Union der Anstalt für Religion (turecky: Diyanet İşleri Türk İslam Birliği, skratka: D.I.T.I.B.). Pod D.I.T.I.B. v súčasnosti spadá 10 náboženských obcí.

Popri mešitných spolkoch orientovaných na národných danostiach Turecka existujú v Dortmunde ďalšie islamské náboženské obce, napríklad islamské združenie Islamische Gemeinschaft Millî Görüş a alevitistická náboženská obec Alevitische Gemeinde s ďalšími spirituálnymi smermi.

Keď sa v 1990-tich rokoch ukázalo, že pracovný migranti natrvalo ostanú v Nemecku, malo to vplyv aj na mešitné spolky. Dovtedy pozvoľne organizované spolky prešli na nemecký právny systém o spolkoch a ich cieľom sa stala verejnoprospešná činnosť. Spolky a modlitebne prešli zo zadných dvorov do predných domov. Islam sa zviditeľnil. Celonemecký trend, stavať reprezentatívne mešity, je prítomný aj v Dortmunde.

Židovské náboženstvo

Písomne je doložená aj prítomnosť židovského osídlenia v stredovekom Dortmunde. Židia tam mali vlastnú modlitebňu s mikvou. Po pogromách v 16. storočí sa vo väčšom počte začali Židia usídlovať začiatkom 19. storočia. V roku 1985 vznikol ako centrálne a reprezentatívne modlitebné miesto syndagóga Alte Syndagoge. Násilné vysťahovanie za čias národného socializmu a holokaust drasticky zdecimovali židovské obyvateľstvo Dortmundu. V 90. rokoch 20. storočia sa po prisťahovaný Židov z územia bývalého Sovietskeho Zväzu židovská obec značne rozrástla. V dnešnej dobe židovská ortodoxná obec zahŕňa 4200 členov. Okrem syndagógy obec prevádzkuje materskú škôlku. Židovská časť dortmundského hlavného cintorína Hauptfriedhof Dortmund sa v dnešku opäť aktívne využíva. Dortmund je sídlo krajinského spolku židovských obcí Landesverband der Jüdischen Gemeinden von Westfalen-Lippe.

Ďalšie náboženské zoskupenia

V Dortmunde existujú dve náboženské obce thajského budhizmu Wat Pah Analayo a Wat Dhammabharami. Popri týchto dvoch náboženských obciach, ktoré sa orientujú na odnoži budhizmu Théraváda, existuje centrum, ktoré zastupuje formu Vadžrajána. Toto spadá pod budhistický spolok Buddhistischer Dachverband Diamantweg e. V. Pre hinduistickú náboženskú obec v Dortmunde žijúcich Tamilov je významný chrám Sri-Kamadchi-Ampal-Tempel v neďalekom meste Hamm. Okrem toho v Dortmunde existuje náboženská obec bahájskej viery.

Interreligiózny dialóg

Pôvod interreligiózneho dialógu v Dortmunde sa dá hľadať v roku 1969 v občianskom zoskupení Arbeitskreis für Religion und Weltanschauung, ktoré iniciovalo združenie Rheinisch-Westfälische Auslandsgesellschaft. V 90. rokoch 20. storočia sa uskutočnili prvé kontakty medzi kresťanskými a islamskými náboženskými obcami v rámci občianskeho zoskupenia Arbeitskreis Kirche und Moschee. Tieto zoskupenia fungujú dodnes. Od roku 1993 sa interregiligóznemu dialógu medzi moslimami a kresťanmi venuje vzájomne kresťanmi a islamistami iniciované zoskupenie Dortmunder Islamseminar. Spolunažívaniu medzi kresťanmi a židmi sa v Dortmunde venuje spoločnosť Gesellschaft für christlich-jüdische Zusammenarbeit Dortmund e. V.

Politika

Mesto Dortmund je mestský okres vo vládnom obvode Arnsberg v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko a rozhoduje orgánmi samosprávy mesta. Podľa zákona o komunálnych voľbách v krajine Severné Porýnie-Vestfálsko Gesetz über die Kommunalwahlen im Lande Nordrhein-Westfalen, obecného usporiadania pre krajinu Severné Porýnie-Vestfálsko Gemeindeordnung für das Land Nordrhein-Westfalen a mestského nariadenia mesta Dortmund sú to mestské zastupiteľstvo a primátor. Každých päť rokov volia občania Dortmundu do čestnej (neplatenej) úradnej funkcie[pozn 2] 82-členné zatupiteľstvo mesta Dortmund a jedného riadne plateného primátora. Mestské zastupiteľstvo do čestnej (neplatenej) úradnej funkcie dodatočne volí ešte dvoch zastupujúcich starostov primátora. Primátor dohliada na správu mesta, vedie zasadania mestského zastupiteľstva a reprezentuje mesto. Primátor je povinný vykonávať ustanovenia zastupiteľstva. Mestské zastupiteľstvo okrem toho volí jedného riaditeľa mesta a deväť mestských poslancov ako zástupcov primátora pre správu mesta. V dvanástich mestských obvodoch sa okrem toho do čestnej (neplatenej) úradnej funkcie volí 19-členné obvodné zastupiteľstvo, ktoré z vlastných radov volí obvodného starostu (do roku 2008 sa táto funkcia označovala obvodný prednosta) a jedného alebo viacerých zástupcov obvodného starostu. V deviatich mimomestských obvodoch sa nachádzajú obvodné mestské úrady.

Popri orgánoch mestskej samosprávy sa v Dortmunde priamou voľbou volia 4 poslanci do krajinského parlamentu Severného Porýnia-Vestfálska v Düsseldorfe a dvaja poslanci do spolkového parlamentu Bundestag. Do Európskeho parlamentu sa poslanci volia výlučne prostredníctvom volebných zoznamov.

Politické dejiny

Samospráva mesta Dortmund má dlhú tradíciu. Približne od roku 1240 je doložená existencia kráľom uznanej mestskej rady, v roku 1288 bol prvýkrát spomenutý starosta a v roku 1504 prešli na mesto z Grófstva Dortmund, ktoré mesto obklopovalo, zvyšné mestské práva. V dobe slobodného ríšskeho mesta (ergo od ca 1504 do roku 1803) mesto spravovala 18-členná a neskôr 12-členná patricijská rada, ktorá mala v priebehu času rôzne zloženie. Jej funkčné obdobie trvalo najprv 1 rok, pričom sa členovia menili formou turnusu, takže paralelne existovala „stará rada“ a „nová rada“ teda „zasadajúca rada“. Od konca 15. storočia boli členovia do mestskej rady volený na celoživotné obdobie. Dvaja zo šiestich najvyšších radných pánov mali titul „starosta“. Siedme miesto bolo vyhradené pre predsedu súdu Femegericht. Po roku 1803 prevzal správu mesta oranžský mestský magistrát a vo francúzskom období mesto spravovala municipálna rada na čele s tzv. maire. Po roku 1815 keď bol Dortmund pruský, bol v ňom starosta a obecné zastupiteľstvo. Zavedením mestského nariadenia v roku 1835 viedol správu mesta magistrát a kolégium mestských zriadencov na čele so starostom. Od roku 1860 sa zaviedol pre označenie hlavy mesta titul primátor. V období národného socializmu primátora dosadila nacistická strana NSDAP. Po druhej svetovej vojne primátora dosadila vojenská vláda britskej armádnej zóny a v roku 1946 zaviedla komunálnu ústavu podľa britského vzoru. Potom bola v meste volená mestská rada (začiatkom sa volilo podľa britského volebného práva väčšiny), ktorej členovia sa volali mestský zmocnenci. Táto rada zo svojich radov volila primátora ako predsedu a reprezentátora mesta, ktorý pracoval v rámci čestnej úradnej funkcie. Poďalšie táto rada zo svojich radov volila vrchného riaditeľa mesta, ktorý riadil mestskú správu. V roku 1999 sa tento podvojný systém riadenia zrušil a odvtedy ostala iba platená funkcia primátora.

V politickej krajine Dortmundu nájdeme všetky väčšie politické strany. Ako čisto komunálne politické zoskupenia fungujú Bürgerliste für Dortmund, ktoré bolo v mestskej rade zastúpené vo frakcii s FDP a Linke Bündnis Dortmund, v mesteskej rade od roku 2007 do roku 2009 vo frakcii s politickou stranou Die Linke. Dominujúce postavenie má strana SPD – nepretržite od roku 1946 je primátor mesta dosadzovaný z radov tejto sociálno-demokratickej strany a do roku 1999 mala táto strana aj absolútnu väčšinu v mestskej rade. Poslanci na krajinskej a spolkovej úrovni sú dosadzovaný z radov strany SPD, ktorá bežne dosahuje volebné výsledky okolo 50%. V tejto súvislosti Herbert Wehner Dortmund pomenoval srdcová komora sociálnej demokracie.

Erb a farby mesta

Erb
Vlajka

Erb mesta vyobrazuje na zlatom podklade vpravo hľadiaceho, jednohlavého, hohenstaufského, ríšsko-mestského čierneho orla. Jeho zobák a pazúry sú vystužené červenou farbou. Pečať mesta má totožný motív s dodatočným nápisom "Stadt Dortmund" (slov. Mesto Dortmund). Potom ako sa Dortmund v 13. storočí vyvinul na ríšske a hanzové mesto, zaviedol sa v jeho erbe a pečati ríšsky orol ako imperiápny symbol cisárskeho mesta. Najstaršia známa pečať mesta Dortmund z roku 1241 vyobrazovala vežu za mestskými múrami, vyobrazenie ríšskeho orla ako symbol mesta sa objavuje o niečo neskôr vo vyobrazení erbu. Na obraze pečate sa orol zjavil najprv na menšej overovacej (tajnej) pečati, malej pečati mestskej rady. Pred použitím ríšskeho orla v cisárskom erbe stredoveku a raného novoveku mal dortmundský orol pôvodne strieborné pozadie. Začiatkom 16. storočia sa v smenovej knihe istého Hermanna Bota objavilo použitie dnešných farieb. Napriek tomu sa na oficiálnom erbe dlho používal strieborný orol. V roku 1946 bolo definitívne prevzaté historické weimarské ríšske zafarbenie so zlatým štítom. V roku 1871 boli do erbu pridané dva levy ako opory erbu a koruna nad štítom. V roku 1888 resp. 1908 boli tieto symboly opäť odstánené.

Farby vlajky mesta sú červená a biela vo vodorovných pásoch. Popri erbe a farbách mesta existovalo od roku 1994 logo, pozostávajúce zo štyliyzovaných písmen DO v doprava otvorenom polkruhu deviatich tmavomodrých päťramenných hviezd. Hviezdy sa smerom dolu zmenšovali. Zvislá čiara v písmene D je navrchu predĺžená a krátko prekrížená a symbolizuje meststkú vežu Florianturm. Dve zakrivené čiary nad písmenom O symbolizujú výstavnú halu Westfallenhalle. Na jar v roku 2005 sa mesto vrátilo k tradičným farbám a symbolom. Pre sympatizujúcich občanov a firmy, ktorý chcú demonštrovať spojitosť s mestom, je k dispozícii logo so siluetou mesta a viacerých markantných budov.

Partnerské mestá

Dormund udržuje sedem oficiálnych medzinárodných mestských partnerstiev a jedno vnútroštátne mestské partnerstvo s mestom Zwickau.

Prehľadupraviť | upraviť zdroj

Vznik partnerstievupraviť | upraviť zdroj

Najstaršie mestské partnerstvo pozostáva k mestu Amiens vo Francúzsku. Prvé kroky k takémuto mestskému partnerstvu vzišli zo súkromných kontaktov jedného starostu a úvah zahraničného inštitútu Auslandinstitut v roku 1952. Od roku 1957 došlo k intenzívnejšej výmene vzťahov medzi týmito mestami a dňa 2. apríla 1960 bolo toto partnerstvo proklamované dortmundskou mestskou radou. Kontakty ohľadom partnerstva k mestu Leeds v Spojenom Kráľovstve vznikli ešte skôr. Koncom roku 1949 vojenská vláda britského sektoru Control Commission for Germany/British Element navrhla výmenu vzťahov medzi vtedajším administratívnym územím West Riding of Yorkshire a vládnym obvodom Arnsberg. Tieto oblasti majú vzájomnú štrukturálnu podobnosť. Na pracovnej návšteve viacerých starostov v oblasti West Riding of Yorkshire v roku 1957 sa zvažovalo mestské partnerstvo. Vzťahy medzi týmito mestami sa následne prehĺbili a dňa 2. júna 1969 mesto Dortmund podpísalo dohodu o vzájomnom mestskom partnerstve. Tieto dve partnerstvá, ako s mestom Amiens tak s mestom Leeds, boli poznačené dozvukmi vojny a vznikli iba s politickou vôľou, že podobné udalosti sa už nikdy nesmú opakovať.

Snaha vychádzajúca z myšlienky posilniť kultúru nemeckej komunity v americkom meste Buffalo vo federálnom štáte New York viedla k uzneseniu o mestskom partnerstve dňa 4. júla 1970. K tomuto partnerstvu prispeli hlavne aktivity vychádzajúce z americkej strany v roku 1950 a ich rozšíreniu v 70. rokoch 20. storočia. Presne o rok neskôr mestská rada mesta Dortmund uzniesla partnerstvo s mestom Rostov nad Donom vtedajšieho ZSSR (dnes Rusko). Kvôli veľkej geografickej vzdialenosti a patričnosti k rôznym politickým blokom, bolo toto partnerstvo od svojich začiatkov výnimočné. K intenzívnym vzťahom medzi mestami prišlo až po skončení Studenej vojny. Mestské partnerstvo s izraelským mestom Netanja, bolo uznesené mestskou radou mesta Dortmund dňa 12. júla 1980. Toto partnerstvo sa zakladá na pozvánke na návštevu mesta bývalých židovských občanov Dortmundu z roku 1972, ktorý predtým odtiaľ museli utiecť. Následne bola voči izraelskému spolku miest zo strany Dortmundu vyslovená žiadosť o vytvorenie spoločného partnerstva s nejakým mestom. Krátko nato prejavil starosta mesta Netanja o takéto partnerstvo záujem. Z toho dodatočne vzniklo ďalších 6 dortmundských školských partnerstiev.Partnerstvo s mestom bývalej Juhoslávie Novi Sad (dnes Srbsko) podobne ako ruské partnerstvo vzišlo z podujatia dortmundských medzinárodných dní Dortmunder Auslandskulturtage. Po ukončení tohto podujatia starosta mesta Novi Sad oznámil, že sa zo strany juhoslovanského konzulátu zvažuje mestské partnerstvo. Dňa 26. marca 1981 mesto Dortmund podpísalo dohodu o vzájomnom partnerstve. Najmladšie mestské partnerstvo mesta Dortmund je partnerstvo s čínskym mestom Si-an a zakladá sa na obchodných vzťahoch fimy ThyssenKrupp Uhde GmbH a partnerstve Technickej univerzity Dortmund so si-anskou univerzitou. Vo februári 1964 mesto Dortmund rozhodovalo o viacerých žiadostiach pre mestské partnerstvá, ale nakoniec sa na základe už pozostávajúcich kontaktov a dobrého dopravného napojenia rozhodlo pre partnerstvo s mestom Si-an. Následne sa vzájomné kontakty miest zintenzívnili a 1. apríla 1989 ľudový snem mesta Si-an podpísal vyhlásenie o partnerstve miest. Kvöli maskaru na Námestí nebeského pokoja nepotvrdilo mesto Dortmund toto partnerstvo oficiálne, takže formálne partnerstvo pozostáva až od 27. júna 1991. Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.


Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Dortmund

Ázerbájdžán
Írán
Írán
Öland
Úmrtí v roce 2023
Úmrtí v roce 2023
Ústavní soud České republiky
Útok Hamásu na Izrael (říjen 2023)
Útok Hamásu na Izrael (říjen 2023)
Čáp černý
Čáp bílý
Čáp východní
Čína
Čagrovití
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Časové pásmo
Čeleď
Černé moře
Červenka obecná
Česká severní dráha
Česká Wikipedie
Český masiv
Český rozhlas
Česko
Čolek dravý
Římskokatolická církev
Řečtina
Řecká mytologie
Řecká pravoslavná církev
Řecko
Řezno
Šablona:Dobrý článek
Šakal obecný
Šalvěj
Šatovník ostrovní
Šeřík obecný
Škeblice asijská
Škoda 1101/1102
Škoda 1200/1201
Škoda 1202
Škoda Favorit
Španělsko
Špicberky
Švédsko
Švýcarsko
Ťuhýk běločelý
Železná opona
Železniční trať Ústí nad Labem – Chomutov
Železniční trať České Budějovice – Černý Kříž
Železniční trať Frýdlant v Čechách – Jindřichovice pod Smrkem
Železniční trať Lovosice – Česká Lípa
Železniční trať Raspenava – Bílý Potok pod Smrkem
Železniční trať Svatý Mořic – Tirano
Železniční trať Thusis – Svatý Mořic
Železnice
Želvušky
Žraloci
Žralok šotek
Žralok bílý
Žralok bělocípý
Žralok dlouhoploutvý
Žralok lagunový
Žralok tygří
1273
1273
14. říjen
14. říjen
1466
15. říjen
16. říjen
16. století
16. září
1634
17. století
1798
18. říjen
18. říjen
18. století
1800
1813
1813
1815
1828
1845
1848
1866
1873
1884
1888
19. říjen
19. říjen
19. století
1917
1919
1920
1923
1923
1939
1945
1954
1955
1956
1957
1967
1973
1973
1983
1984
1988
1995
1997
20. století
2003
2009
2013
2022
21. století
24. říjen
24. říjen
55 Cancri
6. století
61 Cygni
786
788
Adolf Hitler
Aero L-39MS Albatros
Afghánistán
Afroasijské jazyky
Agénor (otec Európy)
Agneta Anderssonová
Agneta Anderssonová
Akkadština
Albatros šedohlavý
Albatros královský
Albatros stěhovavý
Aletschhorn
Alexandr modrý
Alfred Russel Wallace
Alois Senefelder
Alpinské vrásnění
Alpy
Altajské jazyky
Amerika
Anatomie psa domácího
Andijské Kojsu
Andrej Danko
Anfisa Rezcovová
Anfisa Rezcovová
Anne Franková
ANO 2011
ANO 2011
Antilopka pižmová
Antonín Dvořák
Apeninský poloostrov
Apeniny
Araks
Archaeoraptor
Arcidiecéze mohučská
Argun (řeka)
Arlington County
Arménie
Arménie
Armin Laschet
Arrokoth (planetka)
Arthur Eichengrün
Asie
Askja
Asterios
Astrachaň
Asyrština
Atlantský oceán
Atmosféra Marsu
Atropin
Augsburg
Auschwitz
Autoritní kontrola
Autorské právo
Azovské moře
Bělorusko
Běluha severní
Břehouš rudý
Břehule říční
Babočka kopřivová
Badrí Chameneí
Bajdaracký záliv
Bajdarata
Baku
Balkán
Baltika
Basilosaurus
Baskičtina
Bazardüzü
Beerenberg
Belgie
Bella Ciao
Bergisch Gladbach
Berlín
Bernské Alpy
Bibliografie dějin Českých zemí
Bielefeld
Biom
Božena Němcová
Bobby Charlton
Bobby Charlton
Bochum
Bonn
Bottrop
Brémy
Braunschweig
Bremerhaven
British Airways
Brukvovité
Brutnákovité
Bulharsko
Cášský mír
Cáchy
Cáchy
Córdoba (Španělsko)
Cabo da Roca
Callisto
Carla Bley
Carla Bley
CBS
CBS
Cecílie kroužkovaná
Cena Karla Velikého
Centralizace
Chřástal wakeský
Chřástal weka
Chalífát
Charlotte Gainsbourgová
Chobotnice skvrnitá
Chorvatsko
Chudozubí
Commons:Featured pictures/cs
Commons:Featured pictures/cs
Concorde
Crkvice (Černá Hora)
Dálnice
Düsseldorf
Dagestán
Darmstadt
Databáze
Datel černý
David Garrett
DB Cargo Polska
Definice planety z roku 2006
Dendrolagus
Denise Levertov
Denise Levertov
Dent Blanche
Devoluční válka
Dinárské hory
Dněpr
Dněstr
Dom (Alpy)
Don
Dortmund
Drážďany
Drongo černý
Drozdcovití
Druhá světová válka
Dub
Dugong indický
Duisburg
Dunaj
Ebro
Ediakarská fauna
Edikt nantský
Edith Franková-Holländerová
Eduard Krečmar
Eduard Krečmar
Eintracht Frankfurt
Elbrus
Elizaveta Maximová
Embalonurovití
Emba (řeka)
Enceladus (měsíc)
Encyklopedie
Endoplazmatické retikulum
Erfurt
Erlangen
Esch-sur-Alzette
Eschweiler
Essen
Etna
Európa
Eurasie
Euro
Europa (měsíc)
Evropa
Evropa (rozcestník)
Evropská unie
Evropská unie
Evropský parlament
Evropský parlament
Exonymum
Fürth
Falc (hrad)
Faríde Moradchaníová
Farmakologie
Ferdinand I. Habsburský
Finsko
Finsteraarhorn
Fjord
Fotbalový záložník
Francie
Francouzština
Francouzská národní knihovna
Francouzské středohoří
Frankfurt nad Mohanem
Freiburg im Breisgau
Fridrich I. Barbarossa
Fridrich II. Veliký
Fridrich III. Pruský
Fyzická osoba
Göttingen
Galaxie v Trojúhelníku
Ganymedes (měsíc)
Gaston (lachtan)
Gelsenkirchen
Gemeinsame Normdatei
Geografie Evropy
Georg Friedrich Händel
Gerd von Rundstedt
Godži
Gotika
Gotland
Gotthardský úpatní tunel
Grand Combin
Grand National
Gruzie
Gueréza límcová
Gulistánská dohoda
Gulistánská dohoda
Haag
Haag
Hagen
Halifax (Yorkshire)
Halle (Saale)
Hamburk
Hamm
Hannover
Hans von Aachen
Heavy metal
Heidelberg
Heilbronn
Hekla
Henri Victor Regnault
Hercynské vrásnění
Herne
Hesenské velkovévodství
Hesensko
Hesensko-Kasselsko
Hidžáb
HLAS – sociálna demokracia
Hlavní kavkazský hřeben
Hlavní strana
Hlavní strana
Hlavohruď
Hluchavkovité
Holub lesní
Holub maorský
Hossein Ronaghi
Hradní stráž
Hradní stráž
Hudební skladatel
Hugenoti
Hulman nilgirský
Hulman zlatý
Husice rajská
Hustota zalidnění
Hvězdice
Hvězdokupa Jesličky
Hydnora
Identifikátor
Identifikace
Iguanodon
Indoevropské jazyky
Infarkt
Ingolstadt
Internet Archive
IROZHLAS
Irsko (ostrov)
Isabelle Adjaniová
Islám
Island
Istanbul
Itálie
Izrael
Jaguár americký
Jane Birkinová
Jang-čou
Jan Amos Komenský
Jan Mayen
Japonsko
Jaroslav Seifert
Jasoň červenooký
Jaterní testy
Javor
Jeřábek kanadský
Ježek
Jednoděložné
Jehličnatý les
Jelen
Jena
Jiří Cejpek
Jiřička obecná
Jižní Evropa
Jihoafrická republika
Jihovýchodní Evropa
Jitrocel kopinatý
Jméno
Johann Wolfgang von Goethe
John Adams (Bounty)
John Herschel
Jostedalsbreen
Judaismus
Juliette Binocheová
Jupiter (planeta)
Jutský poloostrov
Kőszeg
Křižákovití
Křižák podkorní
Křovinná vegetace
Kachna měkkozobá
Kai Havertz
Kakariki žlutočelý
Kakariki horský
Kakariki rudočelý
Kaledonské vrásnění
Kalina
Kalous ušatý
Kalvinismus
Kama
Kamzík
Kapské Město
Kapustňák
Karel Čapek
Karel IV.
Karel Kinský
Karel Veliký
Kareta menší
Karlsruhe
Karpaty
Karské moře
Kasárna
Kaspické moře
Kassel
Katalog jmen a názvů děl Katalánska
Katedrála Panny Marie (Cáchy)
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kavkaz
Kavkaz
Kavka obecná
Kawagoe (Saitama)
Kazachstán
Keltové
Kerkrade
Kickers Offenbach
Kiel
Kinnarodden
Kivi Haastův
Klíněnka jírovcová
Kladno
Kočičí oko (mlhovina)
Koaliční smlouva
Koblenz
Kojak
Kolín nad Rýnem
Kolonialismus
Komba jižní
Komunistická strana Německa
Kongresová knihovna
Konipas bílý
Konsenzus
Kontinent
Kool Savas
Korporace
Korsika
Kostel Nanebevzetí Panny Marie a svatého Karla Velikého
Kostroma
Kréta
Krabí mlhovina
Krefeld
Krym
Krymský most
Kukačka nádherná
Kukačka obecná
Kulohlavec
Kulohlavec Sieboldův
Kuma (přítok Kaspického moře)
Kumomanyčská propadlina
Kuna skalní
Kura
Kurdistán (íránská provincie)
Lærdalský tunel
Létavkovití
Lübeck
Lýkie
Labe
Lachtan hřivnatý
Lachtan jižní
Lachtan mořský
Ladožské jezero
Latina
Lejsčíkovití
Lelek lesní
Lenka Krobotová
Lesostep
Letecká služba Policie České republiky
Letní čas
Let El Al 426
Leverkusen
Levhart arabský
Levhart Diardův
Lev perský
Lišejník
Liška (šelma)
Liškoun pelagický
Library of Congress Control Number
Liparské ostrovy
Lipnicovité
Lipsko
Listnatý les
Listonos bílý
Listonos nosatý
Litografie
Lokomotiva ČME3
Lokomotiva 759
Los evropský
Louise Glücková
Louise Glücková
Lovellův teleskop
Lucembursko
Ludwigshafen am Rhein
Ludwig Mies van der Rohe
Ludwig van Beethoven
Luis Garavito
Luis Garavito
Luteránství
Média:De-Aachen-2.ogg
Mínós
Mödling
Mönchengladbach
Mülheim an der Ruhr
Münster
Mý Arae
Měchožil zhoubný
Měsíčník svítivý
Město
Městský region Cáchy
Maďarsko
Macchie
Magdeburg
Mahsá Amíníová
Mahsá Amíníová
Mahsa Amini protests?oldid=1112430747
Majna Rothschildova
Malá Asie
Malý Kavkaz
Mallorca
Maloočkovití
Mamilárie
Mannheim
Manta obrovská
Marion Cotillard
Martha Issová
Martti Ahtisaari
Martti Ahtisaari
Mateřídouška
Matterhorn
Matyáš Habsburský
Mazací tramvaj 5572
Mechy
Medosavka boninská
Medosavka masková
Medosavka novozélandská
Medosavka zlatokřídlá
Medvěd hnědý
Medvěd lední
Meruzalka
Metro v Kyjevě
Mezinárodní fonetická abeceda
Mezinárodní organizace pro normalizaci
Mezinárodní rok astronomie
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní trestní soud
Mezinárodní trestní soud
Migrace zvířat
Miloslav Švandrlík
Mil Mi-2
Mil Mi-4
Mistrovství světa v ragby 2023
Mistrovství světa v ragby 2023
Mitochondrie
Mnichov
Moers
Mohan
Mohuč
Moldavsko
Monte Epomeo
Monte Rosa
Mont Blanc
Moskva
Moták pochop
Motorový vůz M 290.0
Mozek
Mrož lední
Muhammad Chátamí
MusicBrainz
Myšice malooká
Mysterium Cosmographicum
Mys Fligely
Mys Tarifa
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Nápověda:Obsah
Národ
Národní a univerzitní knihovna v Záhřebu
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Izraele
Národní stát
Nålebinding
Nížina
Nílúfar Hamedíová
Němčina
Německá fotbalová Bundesliga
Německé spolkové země
Německý ovčák
Německo
Nadace Wikimedia
Nadace Wikimedia
Nadmořská výška
Nahosemenné
Napoleon Bonaparte
Narval
Natalie Zemon Davis
Natalie Zemon Davis
National Archives and Records Administration
Nature
Nature
Naumburg
Nebelung
Nejvyšší hory evropských zemí
Nestor úzkozobý
Nestor kaka
Nestor kea
Netopýrovití
Neuss
Niccolò Paganini
Nikaragua
Ning-po
Nizozemština
Norek evropský
Norimberk
Norsko
Nosorožec dvourohý
Nosorožec jávský
Nosorožec sumaterský
Nová země
Nové Město (Praha)
Občanská koalice
Občanská koalice
Oberhausen
Obratlovci
Observatoř Jodrell Bank
Oceánie
Odra
Offenbach am Main
Oldenburg
Oněžské jezero
Online Computer Library Center
Orel (město)
Orel bělohlavý
Orel opičí
Or (řeka)
Osnabrück
Ostříž novozélandský
Ostnákovití
O původu druhů
Pád (řeka)
Přástevník medvědí
Přístav
Přemysl Otakar II.
Přemysl Otakar II.
Převrat
Paderborn
Paj-Choj
Paleolit
Panda červená
Pangea
Papoušek širokozobý
Papoušek karolinský
Papoušek překrásný
Paprskoploutví
Paranthodon
Parlamentní volby v Polsku 2023
Paryby
Pavel Simon
Pavouci
Pazourek
Peloponés
Pelyněk
Penninské Alpy
Perm
Perutýn ohnivý
Peter Pellegrini
Peter Pellegrini
Petr I. Veliký
Pforzheim
Pištec žlutý
Pipin III. Krátký
Pitovití
Plasmodium
Plavuně
Plejády
Plejtvák obrovský
Poštolka obecná
Poštovní směrovací číslo
Pokřovník ostrovní
Pokřovník zelený
Polák tmavý
Polák velký
Polární pustina
Polština
Poloostrov Kola
Polopoušť
Polsko
Polsko
Portál:Aktuality
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Informační věda a knihovnictví
Portál:Kultura
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Náboženství
Portál:Německo
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portál:Sport
Portia (rod)
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Postupim
Potápka černokrká
Potápka roháč
Potápky
Potáplice
Poušť
Právnická osoba
Právo a spravedlnost
Průduch
Pražský hrad
Pražský hrad
Praga RN/RND
Praga S5T
Praha
Prase sundské
Prase visajanské
Primátorská tramvaj
Property:P213
Protesty v Íránu (2022–2023)
Protesty v Íránu (2022–2023)
Prusko
Prvosenka jarní
Pseudomonas
Ptačí kolonie
Puštík obecný
Puteaux
Pyreneje
Pyrenejský poloostrov
Q1017
Q1017#identifiers
Q1017#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q114065797
Q114065797#identifiers
Q114065797#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q3042
Q3042#identifiers
Q3042#identifiers|Editovat na Wikidatech
Quaoar (planetka)
Rákosnička mramorovaná
Rúholláh Chomejní
Rýn
Rýnská republika
Racek chechtavý
Radnice města Cách
Rakouské císařství
Rakousko
Ravenna
Recklinghausen
Reformace
Regionalliga (německá fotbalová soutěž)
Rehek domácí
Rehek zahradní
Remeš
Remscheid
René Descartes
Renesance
Replikace DNA
Reutlingen
Rhôna
Rhabdoviridae
Rhadamanthys
Rhodos
Rioni
Rjúdžó (1931)
RNA
Roš ha-Ajin
Robert Fico
Rorýs obecný
Rosnatka královská
Rosomák
Rostock
Rozšířený fenotyp
Rozloha
Rozvodí
Rudolf I. Habsburský
Rudolf I. Habsburský
Rudolf II.
Rulík zlomocný
Rumunsko
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruské impérium
Ruské impérium
Rusko
Rusko-perská válka (1804–1813)
Rusko-perská válka (1804–1813)
Rybák dlouhoocasý
Rys (rod)
Sépie vějířovitá
Sýček obecný
Sýc rousný
S-Bahn Frankfurt
Saarbrücken
Sacharovova cena za svobodu myšlení
Sacharovova cena za svobodu myšlení
Saimaa
Sajjid Alí Chameneí
Salzgitter
Sametová revoluce
Sametová revoluce
Santorini
Sardinie
Sarpédón
Saská Kamenice
Savojské Alpy
Scink šalomounský
Seina
Senát Parlamentu České republiky
Severní Evropa
Severní ledový oceán
Severní Porýní-Vestfálsko
Severokavkazské jazyky
Severoněmecká nížina
Seznam hlasování o důvěře vládě České republiky
Seznam hlasování o důvěře vládě České republiky
Seznam panovníků Svaté říše římské
Seznam panovníků Svaté říše římské
Sibiř (kontinent)
Sicílie
Sinice
Sinuous rilles
Sirény
Sjælland
Skalník (Cotoneaster)
Skandinávské pohoří
Skandinávský poloostrov
Skorec vodní
Slípka novozélandská
Slivoň
Slovenská národná strana
Slovensko
Smíšený les
SMER – sociálna demokracia
SMS Panther
Sob polární
Sociálnědemokratická strana Německa
Solingen
Sophie von La Roche
Soubor:Aachen-Kupferstich-Merian.png
Soubor:AachenerDomVomKatschhof.jpg
Soubor:Aachener Dom BW 2016-07-09 16-20-40.jpg
Soubor:Aachen Blick vom Rathaus.jpg
Soubor:Aachen BW 2016-07-09 11-56-24.jpg
Soubor:Aachen cathedral 006.JPG
Soubor:Aachen Germany Imperial-Cathedral-01.jpg
Soubor:Blick AC Dom von St Jakob.JPG
Soubor:Coat of arms of Hesse.svg
Soubor:DEU Aachen COA.svg
Soubor:DEU Staedteregion Aachen COA.svg
Soubor:Europa-bei-nacht 1-1024x768.jpg
Soubor:Europe orthographic Caucasus Urals boundary.svg
Soubor:Europe topography map.png
Soubor:Flagge Aachen.svg
Soubor:Flagge Offenbach am Main.svg
Soubor:Flag of Austria.svg
Soubor:Flag of Belgium.svg
Soubor:Flag of France.svg
Soubor:Flag of Germany.svg
Soubor:Flag of Hungary.svg
Soubor:Flag of Italy.svg
Soubor:Flag of Luxembourg.svg
Soubor:Flag of Nicaragua.svg
Soubor:Flag of Russia.svg
Soubor:Flag of Serbia.svg
Soubor:Flag of the People's Republic of China.svg
Soubor:Flag of the United Kingdom (3-5).svg
Soubor:Guard at the Prague castle, Prague - 7620 (cropped).jpg
Soubor:Guard at the Prague castle, Prague - 7620 (cropped).jpg
Soubor:Gulistan-Treaty.jpg
Soubor:Gulistan-Treaty.jpg
Soubor:Karl Fürst Kinsky von Wchinitz und Tettau.jpg
Soubor:Karte Aachen Stadtbezirke.png
Soubor:Laatokka Sortavalan edustalla.jpg
Soubor:Location of Europe.svg
Soubor:March 4, 2012 Etna Eruption with the city of Catania in the foreground.jpg
Soubor:MoBl RouteNord-A.jpg
Soubor:NN Chkalov Stairs 08-2016 img1.jpg
Soubor:NRW, Aachen, Marschiertor.jpg
Soubor:Nuctenea umbratica (Araneidae) - (female imago), Arnhem, the Netherlands.jpg
Soubor:Offenbach 1.jpg
Soubor:Ponttor aachen.jpg
Soubor:Possible definitions of the boundary between Europe and Asia.png
Soubor:Silver piece.png
Soubor:Uprising in Tehran, Keshavarz Boulvard September 2022 (3).jpg
Soubor:Vegetation Europe.png
Soubor:Wappen Offenbach am Main.svg
Souhvězdí Šípu
Souhvězdí Andromedy
Souhvězdí Malého lva
Souhvězdí Malého medvěda
Souhvězdí Severní koruny
Souhvězdí Trojúhelníku
Sovy
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené království
Spojené státy americké
Spolkový statistický úřad
Sršeň mandarínská
Sršeň obecná
Srbsko
Stát
Střízlíkovec novozélandský
Střední Evropa
Středoevropský letní čas
Středoněmecká vysočina
Středopolské nížiny
Středověk
Středozemní moře
Střed Evropy
Standardní čas
Starý svět
Starokatolická církev
Starosta
Starověký Řím
Step
Strakapoud velký
Strana
Stromboli
Stuttgart
Sup bělohlavý
Suzanne Somersová
Suzanne Somersová
Světadíl
Světová populace
Světová válka
Světové dědictví
Sviňucha obecná
Sviňuchovití
Svoboda a přímá demokracie
Svoboda a přímá demokracie
Symbióza
Týr (město)
Těrek
Tajga
Tapír horský
Taraneh Alidoosti
Tatra RT6N1
Teherán
Telefonní předvolba
Temže
Terej maskový
Tetřev hlušec
Thalys
Theodor Pištěk (výtvarník)
Theodor Pištěk (výtvarník)
Thursday October Christian
Titan (měsíc)
Toledo
Tomáš Garrigue Masaryk
Tower Hamlets (londýnský obvod)
Tramvaj
Trevír
Triton (měsíc)
Tučňák žlutooký
Tučňák císařský
Tučňák kroužkový
Tuberkulóza
Tui zpěvný
Tuleň grónský
Tuleň karibský
Tuleň leopardí
Tuleň obecný
Tuleň pacifický
Tuleň Weddellův
Tundra
Turecko
Tvrdolistý les
Tygr
Tygr balijský
Ukrajina
Uli Kusch
Ulm
UNESCO
Univerzita Karlova
Univerzitní systém dokumentace
Ural
Uralské jazyky
Ural (řeka)
USS Hornet (CV-8)
UTC+01:00
UTC+02:00
Uváznutí kytovců na mělčině
Václav Havel
Václav IV.
Václav Korda
Války o rakouské dědictví
Vänern
Vířníci
Vídeňský kongres
Vítězslav Gardavský
Vítězslav Gardavský
Východní Evropa
Východoevropská rovina
Vřešťan pláštíkový
Vačice zapotécká
Vaals
Vahagn Chačaturjan
Vahagn Chačaturjan
Vakoplšík létavý
Vakovlk tasmánský
Valaiské Alpy
Vangovití
Vatikánská apoštolská knihovna
Vega
Velká Británie (ostrov)
Velký Kavkaz
Velký pátek
Velletri
Velryba jižní
Vesuv
Virtual International Authority File
Visla
Vláda Petra Fialy
Vláda Petra Fialy
Vládní obvod
Vládní obvod Darmstadt
Vládní obvod Kolín nad Rýnem
Vlaštovka obecná
Vlastenský slovník historický/Cáchy
Vlk
Vlk africký
Volha
Voria Ghafouri
Vorvaňovec zobatý
Vrabec domácí
Vranule
Vratič obecný
Vrba
Vydra skvrnitá
Vydry
Vyslovení nedůvěry
Vyslovení nedůvěry
Würzburg
Walliské Alpy
Walter Model
Weisshorn
Wiesbaden
Wiki
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata
Wikidata:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Dobré články/FAQ
Wikipedie:Dokonalý článek
Wikipedie:Encyklopedický styl
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Přesměrování
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Průvodce (odkazy)
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Shrnutí editace
Wikipedie:Uživatelská vyznamenání
Wikipedie:Uvádění zdrojů
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:Vzhled a styl
Wikipedie:Wikidata
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k recenzi
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Kritéria
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikipedie:Zdroje informací
Wikipedie:Zkratka názvu stránky
Wikislovník:Hlavní strana
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wolfgang Amadeus Mozart
Wolfsburg
Wolf 359
WorldCat
Wuppertal
Zámek (stavba)
Západní Evropa
Západní kultura
Západní Manyč
Z8 GND 5296
Z8 GND 5296
Zadeček
Zajíc
Zedníček skalní
Zeměpisné souřadnice
Země Františka Josefa
Zemský okres
Zemský okres Bergstraße
Zemský okres Darmstadt-Dieburg
Zemský okres Fulda
Zemský okres Gießen
Zemský okres Groß-Gerau
Zemský okres Hersfeld-Rotenburg
Zemský okres Kassel
Zemský okres Lahn-Dill
Zemský okres Limburg-Weilburg
Zemský okres Marburg-Biedenkopf
Zemský okres Mohan-Kinzig
Zemský okres Mohan-Taunus
Zemský okres Odenwald
Zemský okres Offenbach
Zemský okres Rheingau-Taunus
Zemský okres Schwalm-Eder
Zemský okres Vogelsberg
Zemský okres Vysoký Taunus
Zemský okres Waldeck-Frankenberg
Zemský okres Werra-Meißner
Zemský okres Wetterau
Zemun
Zeus
Zoborožec štítnatý
Zoloti vorota (stanice metra v Kyjevě)




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk