Drážkovanie (niekedy nesprávne nazývané aj žliabkovanie) je sústava priamych drážok vytvorená na hriadeli a náboji tak, aby do seba presne zapadali. Drážkovanie umožňuje prenos veľkého krútiaceho momentu (veľký počet drážok), preto sa používa tam, kde nie je vhodné použiť spojenie prostredníctvom viacerých pier. V prípade správnej voľby lícovania, t.j. voľby tolerancií uloženia hriadeľa a náboja je možné vytvoriť posuvný spoj s prenosom krútiaceho momentu, čo sa využíva najmä pri odpojiteľnej spojke a pri prevodovke so zmenou prevodového pomeru.

Väčšina typov drážkovania je normalizovaná:

• rovnoboké drážkovanie - boky zubov sú rovnobežné s osou súmernosti hriadeľa. Rozmery určuje norma STN 01 4942.
• evolventné drážkovanie - boky zubov sú tvorené evolventou. Rozmery určuje norma STN 01 4950.
• jemné drážkovanie - používa sa v situáciach, keď je potrebné vzájomným pootočením o jeden až niekoľko zubov nastaviť vzájomnú polohu súčiastok. Do roku 2004 určovala rozmery zrušená norma STN 01 4933.

• 
  Hriadeľ s vonkajším ozubením a hriadeľ (náboj) s vnútorným ozubením
• 
  Použitie drážkovaného hriadeľa na prenos kútiaceho momentu pri zmene dĺžky kardánového hriadeľa
• 
  Hriadeľ prevodovky s drážkovaným zakončením
• 
  Drážkovaný hriadeľ s posuvnými ozubenými kolesami v 4-rýchlostnej prevodovke

• Spojka (strojárstvo) - lamela suchej trecej spojky s drážkovaným nábojom
• Prevodovka

• FIALA, Jaromír; SVOBODA, Pavel; ŠIMONOVSKÝ, Miroslav. Strojnické tabulky, časť 2. Základní strojní prvky a součásti. Praha : SNTL, 1988.
• Slovenský ústav technickej normalizácie Archivované 2011-09-09 na Wayback Machine

Tento článok týkajúci sa techniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.