Súčasť série článkov na tému

Islam

Dejiny islamu

Viera a praktiky

Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita

Hlavné osobnosti

Mohamed Abú Bakr as-Siddík Umar ibn al-Chattáb Utmán ibn Affán Alí ibn Abí Tálib Mohamedovi súčasníci Členovia Mohamedovej domácnosti Proroci islamu

Texty a zákony

Korán • Sunna • Šaría Zákonodarstvo Životopisy Mohameda

Vetvy islamu

Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • drúzovia) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja)

Sociopolitické aspekty

Umenie • Architektúra Mestá • Kalendár Veda • Filozofia Náboženskí vodcovia Ženy v islame • Džihád Politický islam • Liberálny islam Ahmadíja • Wahhábizmus

Pozri aj

Slovníček islamských pojmov Zoznam významných mešít Zoznam článkov o islame

z • d • u

Drúzovia^[1][2] alebo drúzi^[3] (jednotné číslo: drúz, žen. rod: drúzka; arab. jedn. č.: درزي - darzí alebo durzí, mn. č. دروز, durúz; hebr.: דרוזים, druzim) sú nábožensko-etnická komunita žijúca v Libanone, Izraeli a Sýrii, pôvodne však pochádzajúca z Egypta. Drúzovia sa odštiepili začiatkom 11. storočia (v roku 1017) od šiitskej vetvy ismailitov.^[4] Ide o značne uzavretú komunitu, do ktorej teologicko-filozofického systému nie je každý zasvätený.^[4] V súčasnosti žije na svete približne milión drúzov. V minulosti boli drúzi veľmi ovplyvnení novoplatonskou a gnostickou filozofiou.^[4] Veria aj v prevteľovanie duší. Na svoju vieru nikoho neobracajú a je dokonca nemožné k nim konvertovať^[4]. Namiesto piatich stĺpov, ktoré sú základom islamu, uznávajú tzv. sedem povinností. Medzi ich špecifikum patrí lojalita k štátu, v ktorom žijú. Na vlastnú žiadosť napríklad slúžia v izraelskej armáde.

O drúzoch sa zmieňuje už židovský cestovateľ Benjamín z Tudely, keď okolo roku 1165 navštívil oblasti, kde drúzi žili; mylne ich pokladá za pohanov.

Referencie

1. ↑ drúz. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
2. ↑ drúzovia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 564.
3. ↑ Arabi. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 322.
4. ↑ ^{a b c d} ŽONCA, Milan. Drúzové – následovníci excentrického chalífy . Český rozhlas, . Dostupné online.

Ďalšia literatúra

• drúzovia. In: DROZDÍKOVÁ, Jarmila. Lexikón islámu. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2005. 270 s. ISBN 80-7149-764-9. S. 53.
• drúzové. In: OSTŘANSKÝ, Bronislav. Malá encyklopedie islámu a muslimské společnosti. 1. vyd. Praha : Libri, 2009. 255 s. ISBN 978-80-7277-404-3. S. 43.
• MACÚCH, Rudolf. Islam a kresťanstvo : historické kultúrno-náboženské štúdie o islame. 1. vyd. Liptovský Svätý Mikuláš : Tranoscius, 1951. 122 s. (Nábožensko-náučná knižnica Tranoscia; zv. 8.) S. 87 – 88, 108.
• KROPÁČEK, Luboš. Drúzové. In: GEBELT, Jiří, a kol. Ve stínu islámu : menšinová náboženství na Blízkém východě. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2016. 444 s. ISBN 978-80-7429-692-5. S. 291 – 321.

Pozri aj

• Ezoterizmus
• Gnosticizmus
• Novoplatonizmus

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Drúzovia

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Drúzové na českej Wikipédii.