A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Drieňovský potok | |
potok | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Banská Štiavnica |
Obec | Banská Štiavnica, Svätý Anton |
Prameň | Štiavnické vrchy, Banská Štiavnica |
- poloha | Sitnianska vrchovina, Banská Štiavnica |
- výška | 548 m |
- súradnice | 48°26′57″S 18°55′25″V / 48,4491°S 18,9236°V |
Ústie | Štiavnica |
- poloha | Sitnianska vrchovina, Svätý Anton |
- výška | 435 m |
- súradnice | 48°25′37″S 18°56′20″V / 48,4269°S 18,9388°V |
Dĺžka | 3,8 km |
Rád toku | IV. |
Hydrologické poradie | 4-24-03-274 |
Poloha ústia
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Drieňovský potok[1] je potok v Honte v meste Banská Štiavnica a v obci Svätý Anton v okrese Banská Štiavnica. Je to ľavostranný prítok Štiavnice v povodí Ipľa; má dĺžku 3,8 km. Je vodným tokom IV. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-24-03-274. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Štiavnické vrchy, geomorfologický podcelok Sitnianska vrchovina.[2]
Prameň
Pramení v nadmorskej výške 548 m n. m. na juhovýchodnom okraji intravilánu mesta Banská Štiavnica v dolnej časti pasienka južne od materskej škôlky Guliver na Poľovníckej ulici a severovýchodne od súkromnej hotelovej akadémie na Drieňovej ulici.
Opis toku
Tečie východným smerom poľnohospodárskym extravilánom, v nadmorskej výške 528 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok a zároveň mení smer na juhovýchod, obteká pasienok a pole Drieňová ležiace v priestore medzi pravým brehom Drieňovského potoka a rovnobežne tečúcou Štiavnicou, vteká do lesa, zakrátko priberá v nadmorskej výške 502 m n. m. ďalší ľavostranný bezmenný prítok pritekajúci spod severozápadných svahov zalesneného vrchu Drieňová 623 m n. m.[3] a zároveň mení smer na juh; preteká úzkou dolinou lesným extravilánom, obteká svojim ľavým brehom vrch Drieňová, v nadmorskej výške 490 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok spod južných svahov zalesneného vrchu Drieňová, pokračuje zalesnenou úzkou dolinou, v nadmorskej výške 464 m n. m. pretína obecnú hranicu, vteká na územie obce Svätý Anton a zároveň priberá bezmenný ľavostranný prítok, po krátkom úseku vteká do intravilánu, pokračuje južným smerom a v intraviláne v nadmorskej výške 435 m n. m. ústi do Štiavnice ako jej ľavostranný prítok.[4][5]
Vodný tok má štyri bezmenné ľavostranné prítoky; pramení, preteká a ústi v geomorfologickom celku Štiavnické vrchy, v geomorfologickom podcelku Sitnianska vrchovina.[6]
Pôvod názvu
Hydronymum Drieňovský potok má pôvod v názve vrchu Drieňová 623 m n. m.; zo slovného základu toponyma Drieňová systémovým utvorením prídavného mena formantom -ský a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena) Drieňovský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[7] Názov vrchu Drieňová 623 m n. m. súvisí s drevinou z čeľade drieňovitých drieňom obyčajným (Cornus mas), ktorá sa charakteristicky vyskytovala v období pomenovania (i v súčasnosti sa vyskytuje) v priestore vrchu. Dôkazom schopnosti motivovať pomenovací proces geografických objektov je aj pasienok a pole s názvom Drieňová i Drieňovská ulica lokalizované v blízkosti prameňa Drieňovského potoka, aj samota Drieňová[8] neďaleko horného toku Drieňovského potoka a les Drieňová na území obce Svätý Anton.[9]
Názov vodného toku Drieňovský potok bol štandardizovaný v roku 2010.[10]
Značný počet názvov iných potokov na Slovensku obsahuje slovný základ všeobecného podstatného mena drieň: Drienický potok, Drienok, Drieňov, Drieňová, Drienovec, Drieňovec (prítok Budinského potoka), Drieňovec (prítok kanála Veľké Revištia-Bežovce), Drienovka, Drienovský potok, Drieňovský potok (prítok Východného Turca), Drieňovský potok (prítok Kútočného potoka), Drieňovský potok (prítok Mačacieho potoka), Drieňovský potok (prítok Slatiny), Drieňový potok (prítok Žitavy), Drieňový potok (prítok Bukového potoka) i kanálov: Drieňový kanál, Drieňovský kanál, Drieňovec. Názvy týchto vodných tokov majú podobnú motiváciu: buď v svojom pomenovacom procese prebrali s prípadnou modifikáciou do svojho názvu časť názvu sídelného objektu (obce, časti obce) respektíve nesídelného objektu (vrchu, lesa) alebo v pomenovacom procese primárne využili slovný základ apelatíva drieň.
Referencie
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online (cit. 2021-11-07).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na .
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 34. Bratislava 1977. 79-008-76.
- ↑ Priebeh vodného toku Drieňovský potok (prítok Štiavnice) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na .
- ↑ Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN-ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. 86 s. S 15, 17, 70. 79-911-86.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10. 079-902-87 NVA.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 139 - 142.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S. 34. Bratislava 1981. 79-906-81.
- ↑ Milan Majtán; Pavol Žigo. Hydronymia povodia Ipľa. 1. vyd. Bratislava : Jazykovený ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied a Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 1999. 116 s. ISBN 80-88870-12-7. S. 25. .
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-6813/2010 zo dňa 16.11.2010 o štandardizácii 114 názvov vodných tokov, vodných nádrží a prameňov z územia SR. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2010, ročník 423, čiastka 4, s. 45. Dostupné na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2010.pdf (2021-11-09).
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk