Maďarská republika Magyar Köztársaság ↓ 1946 – 1949 ↓ vlajka znak
Hymna: Himnusz
Geografia
Hlavné mesto	Budapešť
Rozloha	93 011 km² (v roku 1949)
Najvyšší bod	Kékes (1 014 m n. m.)
Najdlhšia rieka	Tisa (596 km)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	9 204 799 (v roku 1949)
Národnostné zloženie	Maďari, Rómovia, Nemci, Slováci, Chorváti, Rumuni, Srbi, Slovinci a ďalší
Jazyky	maďarčina
Náboženstvo	rímskokatolícka cirkev, kalvinizmus, luteranizmus, gréckokatolícka cirkev, judaizmus a ďalšie
Štátny útvar
Štátne zriadenie	parlamentná republika
Mena	pengő/adópengő (do 1. augusta 1946) forint
Vznik	1. februára 1946 (vyhlásením druhej republiky)
Zánik	15. augusta 1949 (vyhlásením Maďarskej ľudovej republiky)
Predchádzajúce štáty: Maďarské kráľovstvo Nástupnícke štáty: Maďarská ľudová republika

Druhá maďarská republika (maď. Magyar Köztársaság) bola štátnym útvarom vytvoreným z Maďarského kráľovstva po skončení druhej svetovej vojny a existujúcim až do vyhlásenia Maďarskej ľudovej republiky.

Dejiny

Ferenc Nagy

Dňa 1. februára 1946 bolo Maďarské kráľovstvo vyhlásené za republiku. Štátna suverenita bola následne obnovená mierovou zmluvou z 10. februára 1947 a územný rozsah štátu sa vrátil do podoby podľa Trianonskej mierovej zmluvy z roku 1920. Novovytvárané orgány štátnej správy mali od začiatku ľudovodemokratický charakter. Za prvého prezidenta bol zvolený maloroľník Zoltán Tildy, prívrženec Sovietskeho zväzu, naopak premiérom sa stal takisto maloroľník Ferenc Nagy, stúpenec západných demokracií.

V januári 1946 začalo vysídľovanie nemeckého obyvateľstva z Maďarska. Pôvodne mala byť presídlená celá menšina, čo predstavovalo približne 500 000 osôb, ale nakoniec sa vysídlenie dotklo asi 220 000 obyvateľov.^[1]

V rokoch 1945 až 1948 bolo na základe zákona o pozemkovej reforme pridelených 1 800 000 hektárov veľkostatkárskej a cirkevnej pôdy bezzemkom a malým poľnohospodárom. Súčasne došlo v období rokov 1945 až 1949 postupne k znárodneniu hlavných hospodárskych odvetví – priemyslu, dopravy, obchodu a finančníctva. Týmito zmenami sa upevňovalo ľudovodemokratické zriadenie v krajine. Novou maďarskou menou bol od mája 1946 ustanovený forint. Len zo štátnej správy bolo pôsobením komunistu László Rajka odstránených viac ako 60 000 „pravicových živlov“. Komunistická kampaň proti Bélovi Kovácsovi (tajomník maloroľníckej strany) skončila jeho zatknutím vo februári 1947 a následnou deportáciou do Sovietskeho zväzu. Maďarský premiér Ferenc Nagy bol nútený, pod vyhrážkou obvinenia zo sprisahania, odstúpiť z funkcie a následne emigrovať.

Augustové voľby v roku 1947 boli najúspešnejšie pre koalíciu na čele s komunistami, ktorí získali 22% hlasov a stali sa tak najsilnejšou stranou v parlamente. Potom sa dve vedúce politické strany Maďarská komunistická strana (MKP) a Sociálnodemokratická strana Maďarska (MSZDP) 12. júna 1948 zlúčili do jednotnej Maďarskej strany pracujúcich (MDP). Následne došlo k druhej vlne masívneho znárodňovania a násilnej kolektivizácie. Májové voľby v roku 1949 sa už niesli v duchu jednotnej kandidátky ľudového frontu, ktorý získal 95% všetkých hlasov.^[3]

Dňa 15. augusta 1949 bola vyhlásená Maďarská ľudová republika a 20. augusta Národné zhromaždenie prijalo zákon o novej socialistickej ústave.

Referencie

Pozri aj

• Maďarsko
• Dejiny Maďarska

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Druhá Maďarská republika na českej Wikipédii.