Dušan Hájek (* 21. júl 1946, Bratislava) je slovenský hráč na bicie nástroje a v súčasnosti filmový manažér. Najviac sa preslávil ako bubeník skupín Prúdy, Soulmen, Collegium Musicum, Modus, Limit a Banket.

Hudobná kariéra

Začínal v skupine Galaxia, ktorá sa rozpadla hneď po ukončení strednej školy. Neskôr nastúpil k skupine Phantoms a po jej rozpade prešiel do Blues Five. V skupine The Soulmen hral len krátkodobo, z dôvodu štúdií.

Na Slovensku je Dušan Hájek najviac známy ako bubeník skupiny Collegium Musicum, do ktorej nastúpil v roku 1969. Na albume Collegium Musicum Live sa nachádza jeho bubenícke sólo v skladbe „Monumento“. V roku 1975 zo skupiny odišiel a vrátil sa až o dva roky neskôr. Po dokončení albumu Continuo opäť odišiel zo skupiny. V roku 1978 sa stal bubeníkom skupiny Modus. Po odchode Žbirku a Lučeniča z Modusu, Hájek spoluzaložil skupinu Limit.

V roku 1984 bol členom Lipa-Andršt Blues Band (hral tu na bluesovom albume Škrtni, co se nehodí) ako aj členom skupiny Banket, kde vymenil akustické bicie za elektronické, čím zmenil svoj charakteristický zvuk. Jeho bicie znejú na ich debutovom albume elektronického rocku - Bioelektrovízia. V roku 1986 sa stal členom skupiny Midi, s ktorou o rok neskôr (1987) nahral debutový album Robo Grigorov – Midi a v roku 1988 album "Nohy".

V roku 1997 hral opäť s Collegium Musicum na comebackovom turné, v pôvodnej zostave z roku 1973. Spolu s comebackom vyšiel aj živý album Collegium Musicum 97, ktorý obsahuje záznam z koncertnej haly Bratislava-Pasienky. Hral v PKO, so skupinou Collegium Musicum na akcii Legendy 60 a naposledy na koncerte k 70. narodeninám Mariána Vargu s názvom Marián Varga 70, 19. apríla 2017.

Hudobné nástroje

Dušan Hájek používal vo svojich začiatkoch zostavu bicích Amati. Neskôr si zakúpil bicie značky Rogers, ktoré boli obohatené o množstvo perkusií, charakteristické pre štýl jeho hry. Po odchode zo skupiny Collegium Musicum hral na priesvitných plastových bicích značky Ludwig. V osemdesiatych rokoch hral na elektronických bicích. Jeho hra je charakteristická používaním prídavným tomov značky Amati a množstvom rozličných perkusií ako napríklad wood block, triangel, malý gong a ďalšie. Hájekov perfekcionizmus je cítiť aj z kvality jeho hrania na bicie, ktoré bolo inšpirované jazzom.

Literatúra, zdroje

• Marian Jaslovský: Collegium Musicum, Slovart, 2007, ISBN 978-80-7145-962-0
• Dodo Šuhajda, Ľuboš Jurík: Slovenský bigbít, Slovart, 2008, ISBN 978-80-8085-466-9

Externé odkazy

• Dušan Hájek na Last.fm