Dušan Kužel
spisovateľ, dramatik, básnik, pedagóg
Osobné informácie
Narodenie	7. september 1940
	Martin, Slovenský štát
Úmrtie	18. december 1985 (45 rokov)
	Martin, Československo
Národnosť	slovenská
Štátna príslušnosť	Česko-Slovensko
Alma mater	Univerzita Komenského Bratislava
Zamestnanie	pedagóg, spisovateľ, dramatik
Rodičia	Vladislav Kužel
Deti	Rastislav Kužel
Dielo
Žánre	poviedka, novela, báseň, román, scenár
Významné ocenenia	Cena Ivana Kraska za najlepšiu prvotinu Vráti sa niekto iný Cena Asociácie slovenských spisovateľov in memoriam za román Lampa, 1992
Ovplyvnený	Generácia 56
Literárny portál  Biografický portál

Dušan Kužel (* 7. september 1940, Martin - † 18. december 1985, Bratislava)^[1] bol slovenský spisovateľ, učiteľ, novinár, dramatik a prekladateľ.

Život a tvorba^[2]2">upraviť | upraviť zdroj

Detstvo a mladosť prežil v Kláštore pod Znievom. Pochádzal z rodiny prenasledovanej systémom 50. rokov kvôli účasti jeho otca na príprave SNP. Po ukončení štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor literatúra a dejepis, bol dva roky učiteľom v Trebišovskom okrese a potom pracoval v Bratislave v nakladateľstve Smena a neskôr ako redaktor v časopise Kultúrny život. Debutoval poviedkami v časopise Mladá tvorba, ktorý bol platformou skupiny autorov Generácia 56. Tým bol prijatý kritikou ako jej účastník. Jeho debut Vráti sa niekto iný v roku 1964 dostal kladné kritiky a nadobudol väčší význam v rámci slovenskej literatúry. Táto zbierka obsahuje desať poviedok, z ktorých posledná Tichý chlapec odchádza sa stala v slovenskej literatúre príslovečná. Dušan Kužel použil starú tému v modernom šate - tému slovenskej dediny, o ktorej písal jednoduchou modernou slovenčinou realistickým štýlom. Popritom sa mu podarilo vyhnúť moralizovaniu a sentimentalite. V roku 1967 vydal zbierku próz Mimobežky, ktoré vyznievajú rezignovanejšie a smutnejšie. V zbierke sú tri poviedky s témou medziľudských vzťahov, zblíženia, hľadania a nenachádzania^[3]. V roku 1970 ho vylúčili z predsedníctva Zväzu slovenských spisovateľov zrejme kvôli básni o Danke Košanovej, ktorú uverejnil sedem dní po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy. V normalizačnom období napísal román Lampa, ktorý publikovali až v roku 1992 kvôli kriticky vyznievajúcemu príbehu učiteľa, ktorý ušiel pred systémom^[3][4]. Medzi rokmi 1972 - 1976 učil na gymnáziu. Ďalších deväť rokov bol na voľnej nohe a pracoval pre rozhlas ako dramatik. Zomrel v roku 1985.

Dieloupraviť | upraviť zdroj

Poéziaupraviť | upraviť zdroj

• Sonety, 1971

Prózaupraviť | upraviť zdroj

• Vráti sa niekto iný, 1964, zbierka poviedok
• Mimobežky, 1967, zbierka poviedok
• Útek z neba, 1969, zbierka poviedok
• Lampa, 1991, román

Rozhlasové hryupraviť | upraviť zdroj

• Brzdná dráha, 1977
• Vykoľajenie, 1979
• Nebehaj stále za mnou, 1979
• Ale veď ja mám pravdu, 1984

Scenáristikaupraviť | upraviť zdroj

• Sladké bezvládie, 1978

Preklad z češtinyupraviť | upraviť zdroj

• Konec starých časů (Vladislav Vančura), 1979

Výberyupraviť | upraviť zdroj

• Dielo I a Dielo II (Tatran, zostavila Zora Prušková), 2003

Oceneniaupraviť | upraviť zdroj

• Cena Ivana Kraska za najlepšiu prvotinu Vráti sa niekto iný, 1964
• Cena Asociácie slovenských spisovateľov in memoriam za román Lampa, 1992

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Generácia 56
• Slovenská literatúra