Dural (z angl. durable aluminium) je zliatina hliníka s meďou a horčíkom (Al-Cu4-Mg). Obsah medi v zliatine je približne 4 %, obsah horčíka je menší ako 1 %. Pri zvýšenom podiele horčíka sa zliatina nazýva aj superdural (Al-Cu4-Mg1).

Dural patrí medzi zliatiny hliníka. Oproti čistému hliníku (hustota 2 700 kg.m³) je dural len o trochu hustejší, ale až päťkrát pevnejší v ťahu a tvrdší. Pevnosť aj tvrdosť sa zvyšuje tepelným opracovaním a zušľachťovaním, podobne ako u ocelí - pozri tvárnené vytvrdzovanie.

Dural bol prvýkrát vyrobený v roku 1906 Alfredom Wilmom v Nemecku (zloženie bolo 95% Al, 4% Cu, 0,5% Mg, 0,5% Mn) a používal sa hlavne v automobilovom a leteckom priemysle ako oveľa ľahšia náhrada železa a ocele.

Vlastnosti

Fázový diagram duralu

Dural sa ľahko obrába, dá sa spájať zváraním v ochrannej atmosfére, spájkovaním s pomocou špeciálnych tavív, nitovaním alebo lepením. Dural je chemicky odolný a dá sa veľmi dobre povrchovo upravovať a farbiť a chrániť pred oxidáciou - eloxovať. Nedostatkom duralových zliatin je malá schopnosť tlmiť otrasy a pohlcovať rázy, lebo majú malú anelasticitu.

Dá sa dobre tvárniť za tepla pri 380 až 450 °C aj za studena. Vytvrdzujú sa obvykle za studena na medzu pevnosti 400 až 450 MPa (superdural). Duraly nemajú dostatočnú odolnosť proti korózii, preto sa často plátujú hliníkom alebo zliatinou hliníka s mangánom.

Dural je pevný v ťahu s medzou pevnosti medzi 250 MPa až 500 MPa a je húževnatý. Niektoré typy duralu sa vlastnosťami okrem tvrdosti vyrovnajú oceli.

Hustota duralu je priemerne ρ=2 800 kg.m³.

Dural na rozdiel od čistého hliníka je možné deliť laserom.

Použitie

Duraly sa používajú kvôli nízkej mernej hmotnosti najmä na stavbu lietadiel, a na výrobu hliníkových diskov kolies osobných automobilov.

Dural je náchylný na praskanie pri korózii a namáhaní a preto je stále častejšie v lietadlách nahradzovaný radom 7000 zliatina hliníka. Ide o zliatiny legované (precipitačne vytvrdzované) zinkom (zliatiny AlZnMg). Najvyššiu pevnosť v ťahu (najpevnejšia hliníková zliatina) viac ako 700 MP majú zliatiny 7034, 7075, 7068 využívané aj v kozmonautike. Pomer pevnosť/hmotnosť týchto zliatin prevyšuje dokonca najpevnejšie ocele.^[1] Väčšina zliatin radu 7000 obsahuje aj horčík a meď.

Referencie

1. ↑ Hliníkové zliatiny pre tvárnenie (vytvrditeľné) . www.matnet.sav.sk, . Dostupné online.

Chemický portál

Tento článok týkajúci sa techniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.