EL84
koncová pentóda pre nf. výkonové zosilňovače v triedach A, AB, B
EL84 slovenského výrobcu JJ Electronic
Pätica	noval (B9A)
Rozmery	22 × 78 mm
Hmotnosť	20 g
Iné označenia	6P15, CV2975, N709, 6П14П, 6BQ5
Žeravenie	nepriame, paralelné
Žeraviace napätie (Uf)	6,3 V
Žeraviaci prúd (If)	0,76 A
Charakteristické hodnoty
Anódové napätie (Ua)	250 V
U tieniacej mriežky (Ug2)	250 V
U riadiacej mriežky (Ug1)	−8,6 V
Anódový prúd (Ia)	36 mA
I tieniacej mriežky (Ig2)	4,1 mA
Strmosť (S)	10 mA/V
Zosilňovací činiteľ (μg2/g1)	10
Vnútorný odpor (Ri)	30 kΩ
Medzné hodnoty
Anódové napätie za studena (Ua0)	550 V
Anódové napätie (Ua)	300 V
Anódová strata (Wa)	12 W
U tieniacej mr. za studena (Ug20)	550 V
U tieniacej mr. (Ug2)	300 V
P tieniacej mr. (Wg2)	2,5 W
Katódový prúd (Ik)	75 mA
Napätie katóda-vlákno (Uk/f)	50 V
Kapacity
Výstupná kapacita (Ca)	6 pF
Priechodzia kapacita (Cg1/a)	0,7 pF
Vstupná kapacita (Cg1/k)	11 pF
Zapojenie vývodov
(pohľad zospodu)
Zdroje	[1][2]

EL84 je v európskom značení typ elektrónky – nepriamo žeravená výkonová pentóda s prípustnou anódovou stratou 12 W v miniatúrnom celosklenenom prevedení s 9-vývodovou päticou noval, určená pre použitie v koncových stupňoch nízkofrekvenčných zosilňovačov výkonu.^[1][2]

Na trh bola uvedená v roku 1953 britským výrobcom Mullard (súčasť holandského koncernu Philips),^[3] pričom nadväzovala na staršie 9 W koncové pentódy (EL3, EL41),^[4][5] oproti ktorým okrem zvýšenej medznej anódovej straty umožňovala vďaka vyššiemu medznému napätiu tieniacej mriežky (g₂) aj spoľahlivú prevádzku v tzv. „ultralineárnom“ zapojení s g₂ pripojenou na odbočku primáru výstupného transformátora, spájajúceho výhody triódového a pentódového režimu (Hafler, Keroes; 1951).^[6][7][8] V bývalom Československu typ EL84 vyrábal podnik Tesla (Rožnov pod Radhoštěm, Třinec, Vrchlabí), na Slovensku ho v súčasnosti vyrába spoločnosť JJ Electronic v Čadci, keďže ide o typ celosvetovo dodnes hojne využívaný v elektrónkových gitarových zosilňovačoch a kombách aj v Hi-Fi zosilňovačoch.^[9]

EL84 umožňuje konštrukciu zosilňovačov s výstupnými sínusovými výkonmi približne 5 W v triede A (s jednou elektrónkou na kanál) a 15 W v triede AB (s dvojicou elektrónok v push-pull zapojení na kanál). Vyšší výkon je dosiahnuteľný na úkor skreslenia resp. prekročenia katalógových medzných hodnôt, niektoré gitarové zosilňovače napr. prevádzkujú EL84 s anódovým napätím prekračujúcim 300 V a udávajú výkon 20 – 25 W na kanál s dvojicou resp. 40 – 50 W so štvoricou EL84. Pre potreby dvojčinných (push-pull) zapojení sa predávajú párované dvojice resp. štvorice EL84, vyberané na zhodu charakteristík.^[10]

Firma Mullard publikovala v roku 1954 v rádioamatérskom časopise Practical Wireless konštrukčný návod na stavbu zosilňovača známeho ako Mullard 5-10 („5 elektrónok, 10 wattov“) s dvojčinným koncovým stupňom s EL84, ktorý vďaka použitej topológii, kombinácii elektrónok a celkovej negatívnej spätnej väzbe (NFB) zo sekundáru výstupného transformátora do katódového obvodu vstupnej EF86, vynikal pri použití kvalitných výstupných transformátorov širokým frekvenčným rozsahom a nízkym nelineárnym skreslením a ktorý je dodnes obľúbenou konštrukciou.^[11][12][13] Medzi ďalšie obľúbené dobové Hi-Fi zosilňovače s EL84 patrí ultralineár Osram 912 („9 oktáv, 12 wattov“) rovnako z roku 1954,^[14] resp. jeho variant G.E.C. 912-Plus z roku 1956^[15] alebo Leak Stereo 20 z roku 1958, uvedený bezprostredne po premiére prvých stereofónnych LP (1957).^[16][17]

V československej spotrebnej elektronike bola EL84 použitá napr. v magnetofónoch MF2 a ANP201 Sonet (1958), zosilňovačoch AZK101 (10 W; 1960), AZS021, AZS022 (2 × 3 W; 1964), autorádiách 2103BV Luxus (1959), 2203BV Ozvěna (1959) a vo viacerých rozhlasových prijímačoch, gramorádiách a hudobných skriniach.^[18][19]

V gitarových zosilňovačoch a kombách nižších výkonov sa EL84 používa od konca 50. rokov (Watkins Dominator z roku 1956,^[20] Vox AC15 z roku 1958,^[21] Marshall 1974 z roku 1965^[22]) až po súčasnosť. Na rozdiel od Hi-Fi zosilňovačov sú zvyčajne navrhované bez zavedenej celkovej negatívnej spätnej väzby, cielene tak využívajúc nelinearity, vrátane nelinearít koncových elektrónok, pre tvorbu „charakteru“ zvukového prejavu.

• 
  EL84 rôznych výrobcov
• 
  6П14П, sovietsky klon EL84
• 
  Elektródový systém EL84 s odstránenou anódou
• 
  Časti systému EL84. Zľava: žeraviace vlákno; katóda; riadiaca mriežka (g₁); tieniaca mriežka (g₂); brzdiaca mriežka (g₃); anóda
• 
  Detail anódy
• 
  Schéma dvojčinného koncového stupňa s EL84 v triede AB v tzv. ultralineárnom zapojení (g₂ napájaná z odbočky primáru výstupného transformátora)
• 
  Súčasná stereo realizácia zosilňovača Mullard 5-10 s dvojicami EL84 v prednom rade

• EL34 – 25 W nf. koncová pentóda v pätici octal

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému EL84

• EL84 na webe The Valve Museum
• EL84 na webe Radiomuseum
• EL84 – katalógový list Philips (1953 – 1957)
• EL84 – katalógový list Tesla Rožnov (1959)
• EL84 – katalógový list JJ Electronic (2015)