A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Edita Egerová | |
americká psychologička a spisovateľka | |
Iné mená | Edith Eva Elefánt Edith Éger |
---|---|
Štát pôsob. | USA |
Narodenie | 29. september 1927 (96 rokov) Košice, Prvá česko-slovenská republika (dnes Slovensko) |
Národnosť | maďarsko-židovská |
Štátna príslušnosť | americká |
Zamestnanie | psychologička |
Známa vďaka | kniha The Choice sa podľa New York Times and Sunday Times stala bestsellerom |
Alma mater | University of Texas v El Paso |
Rodičia | Lajos Eger Ilona Elefánt |
Príbuzní | Robert Engle (zať) |
Súrodenci | Magda Klára |
Manžel | Béla (Albert) Éger (do 1993) |
Deti | Marianne |
PhD. Edita Eva Egerová (* 29. september 1927, Košice) je americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu. Taktiež je preživšia holokaustu a špecialistka na liečbu posttraumatickej stresovej poruchy.[1] Jej kniha s názvom The Choice: Embrace the Possible bola publikovaná v roku 2017 a stala sa medzinárodným bestsellerom.[2] Jej druhá kniha s názvom The Gift: 12 Lessons to Save Your Life bola uverejnená v septembri 2020.
Životopis
Edita Egerová sa narodila v Košiciach a je najmladšou dcérou Lajosa (povolaním krajčír) a Ilony Elefánntovej.[3][1]
Edita navštevovala gymnázium a chodila na hodiny baletu. Bola členkou Maďarského olympijského gymnastického tímu.[4][5] V roku 1942 maďarská vláda prijala nové protižidovské zákony a tak bola Edita vylúčená z gymnastického družstva. Jej staršia sestra Klára bola hráčkou na husliach a bola prijatá na Konzervatórium v Budapešti. Počas vojny, Kláru ukrýval jej učiteľ hudby.[6] Jej sestra Magda bola klaviristka.
V marci 1944, po nemeckej okupácii Maďarska, bola Edita nútená žiť v Košickom gete spoločne so svojimi rodičmi a sestrou Magdou. V apríli boli nútení zostať mesiac v továrni na tehly spoločne s ďalšími 12 000 Židmi.[1] V máji toho istého roku ich deportovali do Osvienčimu. Od matky ju oddelil Josef Mengele a tá bola zavraždená v plynovej komore. Edita vo svojich memoároch uvádza, že v ten istý večer ju Mengele prinútil preňho tancovať priamo v kasárňach.[5] Ako „ďakujem“ dostala bochník chleba, o ktorý sa delila s ostatnými dievčatami.[7]
Bola zadržiavaná v rôznych táboroch vrátane Mauthausenu.[6] Keď sa blížili Američania a Červená armáda, nacisti evakuovali Mauthausen a ďalšie koncentračné tábory. Edita bola poslaná na tzv. pochod smrti so sestrou Magdou do koncentračného tábora Gunskirchen,[8] kde museli kráčať zhruba 55 kilometrov. Keď od vyčerpania nemohla ďalej kráčať, jedno z dievčat, s ktorými sa delila o Mengeleho chlieb, ju spoznalo a odnieslo ju spolu s Magdou ďalej.[7]
Podmienky v Gunskirchene boli až také zlé, že Edita musela jesť trávu, aby prežila, zatiaľ čo iní väzni prešli na kanibalizmus.[9] Keď Americká armáda oslobodila tábor v máji 1945, podľa Edity zostala ležať medzi množstvom mŕtvych tiel. Hovorí sa, že ju zachránil vojak, keď videl, ako sa jej hýbe ruka. Vojak rýchlo vyhľadal lekársku pomoc a zachránil jej tak život. V tom čase vážila 32 kilogramov a mala zlomený chrbát, brušný týfus, zápal pľúc a zápal pohrudnice.[10][1]
Počas pobytu v táboroch viedla ostatných k tomu, aby sa na život pozerali z vnútra navonok, ako keby odrážali ich vnútorný svet. Jej presvedčenie je nikdy nečakať, kým vás niekto urobí šťastným, ale ísť sám do seba a hľadať šťastie v sebe, pretože to potom zmení spôsob, akým vnímame svet okolo nás.[1] Jedna z jej praktík znie, že treba byť realistický a nie idealistický. Jej hlboká viera počas času v táboroch ju povzbudila, modlila sa za dozorcov, ktorí ju držali v táboroch, a pochopila, že majú vymyté mozgy. Jej slovami: „Nacistickí dozorcovia boli taktiež väzňami. Modlila som sa za nich. Nenávisť som premenila na ľútosť. Nikdy som nikomu nepovedala, že trávili dni vraždením ľudí. Aký to bol pre nich život? Mali vymyté mozgy. Bola im odobratá ich vlastná mladosť.“[11]
Po vojne
Edita a Magda sa postupne zotavili v amerických poľných nemocniciach a vrátili sa do Košíc, kde našli svoju sestru Kláru. Ich rodičia a snúbenec Edity Eric Osvienčim neprežili. Ona sa vydala za Béla (Alberta) Égera, s ktorým sa stretla v nemocnici.[1] Bol tiež židovským preživším, ktorý sa počas vojny pripojil k partizánom. V roku 1949, po hrozbách komunistov, utiekli spolu so svojou dcérou Marianne do Texasu v Spojených štátoch. V štátoch trpela vojnovou posttraumou, ale aj vinou pozostalých. So svojimi tromi deťmi nechcela hovoriť o priebehu vojny, ktorú prežila.[1]
Edita sa spriatelila s Viktorom Franklom, zúčastňovala sa terapií a v roku 1978 získala doktorát v klinickej psychológii z University of Texas v El Paso. V roku 1978 získala licenciu na prax ako psychológ.[4] Otvorila si terapeutickú kliniku v La Jolla v Kalifornii a začala učiť na fakulte na Kalifornskej univerzite v San Diegu.
V roku 1990 sa Edita vrátila do Auschwitzu, aby čelila jej potlačeným emóciám. Po naliehaní Philipom Zimbardom zverejnila svoje skúsenosti vo svojej prvej knihe The Choice v roku 2017.[10]
Vo svojej práci ako psychologička pomáha jej klientom oslobodiť sa od svojich vlastných myšlienok a vedie ich k tomu, aby si zvolili slobodu. The Choice sa stala bestsellerom New York Times a Sunday Times.[12][13]
Vo svojej druhej knihe s názvom The Gift (2020) povzbudzuje čitateľa, aby zmenil svoje myšlienky, ktoré nás, podľa jej tvrdení väznia a nech taktiež potlačia deštruktívne správanie, ktoré by čitateľom mohlo brániť. Tvrdí, že to, čo sa s nami stane v našich životoch, nie je tou najdôležitejšou vecou. Najdôležitejšou vecou je to, čo skutočne robíme s našimi životmi.
Edita sa taktiež objavila v CNN a Oprah Winfrey Show.[7]
Rodina
Jej rodina mala po presťahovaní sa do Spojených štátov ďalšie dve deti. Ich dcéra Marianne je vydatá za Roberta Engla, laureáta Nobelovej ceny v ekonómii.[8] Béla Eger zomrel v roku 1993.[14]
Ocenenia
- 1972 – Ocenenie učiteľ psychológie roka[15]
- 1987 – Cena El Paso Woman of the Year[15]
- 1992 – Humanitárna cena udelená Kalifornským senátom[15]
- 2022 – Maďarský záslužný kříž[16]
Publikácie
- The Choice – Embrace the Possible. Scribner, 2017, ISBN 9781501130786
- The Gift – 12 Lessons to Save Your Life. Ebury Publishing, 2020, ISBN 9781846046278
Referencie
- ↑ a b c d e f g MOORE, Anna. Mind power in Auschwitz – and healing decades later. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2018-09-02. Dostupné online . ISSN 0261-3077.
- ↑ lifehackerinternational. How to Break Free From Your Mental Prisons, With Psychologist Dr. Edith Eger . lifehacker.com.au, 2020-10-05, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ JENKINS, Marci. Oral history interview with Edith Eva Eger . collections.ushmm.org, 1992-08-14, rev. 2023-11-16, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Holocaust-overlevende Edith Eger: 'Als ik vandaag overleef, zal ik morgen vrij zijn' . kro-ncrv.nl, 2020-10-20, . Dostupné online. (po holandsky)
- ↑ a b GOTTLIEB, Lori. What a Survivor of Auschwitz Learned From the Trauma of Others. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2017-10-06. Dostupné online . ISSN 1553-8095.
- ↑ a b El Paso Holocaust Museum. Eger, Dr. Edith . elpasoholocaustmuseum.org, 2017-08-31, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c oprah conversation on trauma Resilience and Triumph with Dr Eith eva eger Rewatch now . youtube.com, 2020-08-30, . Dostupné online. Archivované 2020-11-01 z originálu. (po anglicky)
- ↑ a b SCHEULDERMAN, Antoinette. De ballerina van Auschwitz - de Volkskrant . volkskrant.nl, 2017, . Dostupné online. (po holandsky)
- ↑ VAN WIELINK, Jakob. Dr. Edith Eger: 'A dialogue with Edie' . deschoolvoortransitie.nl, 2019-05-11, . Dostupné online. (po holandsky)
- ↑ a b VRIESINGA, Ykje. Auschwitz-overlevende Edith Eger: ‘Mijn wens is gelukkig te sterven’ . nrc.nl, 2020-10-09, . Dostupné online. (po holandsky)
- ↑ BelfastTelegraph.co.uk. 'They sent my mother to the gas chamber and I blamed myself': How Auschwitz survivor Edith Eger rebuilt her life online. Belfast: belfasttelegraph.co.uk, 2020-09-05, cit. 2024-03-08. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ SIMON, Melissa. NYT Bestselling Author and Holocaust Survivor Edith Eger on Her Self-Help Book ‘The Gift’ online. jewishjournal.com, 2020-09-01, cit. 2024-03-09. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ The Sunday Times. Books: The Sunday Times Bestsellers, February 17 online. thetimes.co.uk, 2019-02-17, cit. 2024-03-09. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ El PAso Holocaust Museum. Eger, Albert online. elpasoholocaustmuseum.org, 2017-08-31, cit. 2024-03-09. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c A döntés. Edith Eva Eger. Budapest: Libri könyvkiadó. 2017. 413. s. ISBN 9789633108208
- ↑ BENEDEK, Balizs. Novák Katalin kitüntette Edith Eger holokauszttúlélőt online. index.hu, 2022-09-23, cit. 2024-03-09. Dostupné online. (po maďarsky)
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Edith Eger na anglickej Wikipédii a Edith Eger na maďarskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľubomír Chmelo
Ľubomír Krno
Ľubo Horňák
Ľudovít Čordák
Ľudovít Alexy
Ľudovít Feld
Žofia Hruščáková
Adriana Krúpová
Adriena Bartošová
Agneša Kalinová
Aladár Andráši
Alexander Adam
Alexander Altmann
Alexander Bárta
Alexander Bröstl
Alexander Bugan
Alexander Eckerdt
Alexander Járay
Alexandra Bezeková
Alex Král
Andrej Glatz
Andrej Kvašňák
Andy Ďurica
Anton Gavel
Anton Jasusch
Arpád Gerster
Béla Illés
Barbara Haščáková
Božena Mačingová
Braňo Holiček
Dalibor Cicman
Daniela Číkošová
David Dobrik
Dinelo
Dominika Kavaschová
Dušan Fabian
Ede Agost Hudák
Edita Angyalová
Edita Egerová
Edmund Jónas
Eduard Bárta
Emanuel Andráši
Erik Černák
Erik Groch
Erna Diez
Etela Gersterová-Gardiniová
Eugen Guzikiewicz
Eugen Hammersberg
Ferdinand Klinda (organista)
Florián Klimkovič mladší
François Fiedler
František Beer
František Klimkovič
Fridrich Fuker
Frigyes Bán
Gabriela Dzuríková
Gabriela Hermélyová
Gabriela Marcinková
Gejza Dezorz
Gejza Grosschmidt
Gottfried Jene
Gustáv Kassai
Gyula Kosice
Henrieta Kecerová
Igor Kluvánek
Igor Kolla
Ivana Jalčová
Ján Gašpar
Ján Juraj Kitzling
Ján Kozák (1980)
Ján Ladislav Kalina
Ján Mathé
Ján Mazák
Ján Mikolaj
József Reményi
Július Andráši (horolezec)
Július Jakoby
Jakabovci
Jakub Drábik
Jakub Hromada
Jana Čepelová
Jaroslav Hlinka (politik)
Jaroslav Horváth
Jaroslav Kmiť
Jiří Bicek
Jiří Levý
Jozef Bača
Jozef Balčík
Jozef Buček
Jozef Burian
Jozef Gönci
Jozef Hrošík (1981)
Jozef Lukáč (1957)
Jozef Majoroš (1970)
Julia Indichova
Juraj Faith
Juraj Králik (diplomat)
Juraj Kuniak
Kamil Čontofalský
Karol Kisel
Klaudia Kinská
Konštantín Kővári
Kornélia Fabišíková
Ladislav Ďurkovič
Ladislav Gomolčák
Ladislav Košťa
Ladislav Lörinc
Ladislav Miko
Lina Mayer
Lucia Kašperanová
Lukáš Adamec
Mária Ďurišinová
Mária Adelsheimová-Popovičová
Mária Bárkányová
Majster Štefan z Košíc
Marcel Lopuchovský
Marek Forgáč
Marek Kažimír
Marián Dudinský
Marián Kello
Marián Matyáš
Martina Hingisová
Martin Bendik
Martin Bukata
Martin Dubéci
Martin Fronc
Martin Gajdoš
Martin Gernát
Martin Kaňuch
Martin Kasarda
Martin Kavulič
Martin Marinčin
Matej Kazár
Michal Česnek
Michal Kopčo
Michal Lacko
Mikuláš Maník
Milan Hanzel
Milota Havránková
Mirka Brezovská
Miroslav Džunko
Norbert Bodnár
Péter Bacsó
Péter Jakab (architekt)
Pavol Jarčuška
Perla Bžochová
Peter Belčák
Peter Benedik
Peter Bič
Peter Bičkoš
Peter Cón
Peter Dula
Peter Dzúrik
Peter Fedorčák
Peter Gál-Andrezly
Peter Jankovič
Peter Kažimír
Peter Kalmus
Peter Kerecman
Peter Kerekes
Radek Deyl
Radoslav Antl
Radovan Čerevka
Renáta Hiráková
Richard Jenčík
Richard Körner
Richard Kitta
Roman Michelko
Rudolf Böhm
Sándor Márai
Stanislav Martinčko
Tibor Blatný
Tibor Gáll
Tibor Kočík
Tibor Menyhért
Tomáš Hudák
Tomáš Huk
Tomáš Jurčo (1992)
Tomáš Krak
Tomáš Medveď
Uršuľa Kovalyk
Věra Kubánková
Viktória Kužmová
Viktor Béreš
Viliam Čislák
Vincent Lukáč
Vladimír Dravecký
Vladimír Janočko
Vojtech Blanár
Vojtech Bukovčan
Vojtech Bukovský
Vojtech Gerster
Vojtech Klimkovič
Vojtech Löffler
Waldemar Matuška
William Ganz
Zuzana Kanócz
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk