A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Žedéni Eduard | |
uhorský politik, dozorca protestantskej cirkvi | |
![]() Portrét v Nedeľných novinách (Vasárnapi újság) | |
Narodenie | 21. marec 1804 Levoča, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) |
---|---|
Úmrtie | 20. február 1879 (74 rokov) Budapešť, Rakúsko-Uhorsko (dnes Maďarsko) |
Odkazy | |
Commons | ![]() |
Eduard Žedéni (maď. Zsedényi Ede, vl. menom Eduard Pfannschmidt de Leuchovia; * 21. marec 1804, Levoča – † 20. február 1879, Budapešť) bol uhorský politik, poslanec uhorského snemu a dištriktuálny dozorca luteránskej cirkvi.
Životopis
Narodil sa v rodine spišských Nemcov Jozefa Pfannschmidt de Leuchovia a jeho manželky Žofie. Jeden z jeho predkov, nemecký cisársky šľachtic, sa presťahoval do Spišskej župy, kde sa rodina stala jednou z najprestížnejších protestantských rodín. V roku 1649 ho cisár Ferdinand III. povýšil do šľachtického stavu s maďarským prídomkom „levočský“ (maď. lőcsei).
V roku 1824 si Eduard Žedényi, spolu so širšou rodinou, zmenil meno z Pfannschmidt na Žedéni. Od roku 1833 bol vyslancom Spišskej župy za vládnu stranu na zasadnutí uhorského snemu a v rokoch 1839 – 1840 bol aj jej lídrom. Počas uhorskej revolúcie v rokoch 1848 – 49 zastával konzervatívne pozície (blízke cisárskemu dvoru). V roku 1848 sprevádzal cisára Ferdinanda I. do Innsbrucku ako ministerský radca.
Počas procesu s Ľudovítom Baťánom v roku 1849 Žedényi vypovedal v prospech bývalého premiéra. No napriek tomu, že bol známy ako cisárov prívrženec a teda voči Baťánovi nezaujatý, na rozsudku to nič nezmenilo (Baťán bol popravený).
Aktivity Josipa Jelačića a kontroverzné kroky cisárskeho dvora však spôsobili jeho stratu dôvery vo Viedeň a prinútili ho stiahnuť sa z politiky. Naďalej však sledoval spoločenské dianie a podporoval zákonné zakotvenie autonómie protestantskej cirkvi. Ostro vystúpil proti zákonu o protestantskej cirkvi v roku 1859, za čo bol odsúdený na niekoľkomesačné väzenie. Po jeho zrušení sa v cirkevnom dištrikte Tisa stal dištriktuálnym inšpektorom.
Až po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa opäť stal poslancom snemu, najskôr za Deákovu stranu a neskôr je jej zlúčení za Liberálnu stranu.
Povestnou sa stala jeho šetrnosť, pričom svojim majetkom podporoval činnosť protestantského školstva. Svoju bohatú knižnicu daroval Levočskému cirkevnému zboru.
Jeden z jeho príbuzných, Vojtech Žedéni sa tiež stal politikom a v rokoch 1944 – 1945 bol predsedom maďarského Dočasného národného zhromaždenia.
V rokoch 1887 až 2014 stál v Starom Smokovci tzv. Žedéniho (Zsedényiho) pavilón, ktorý bol pamiatkou na Žedéniho a slúžil ako miesto stretávania sa. V roku 2014 bol zbúraný, keďže prekážal novej výstavbe.[1]
Pochovaný je v rodinnej hrobke na levočskom evanjelickom cintoríne.[2]
Referencie
- ↑ Zsedenyiho pavilon . nostalgicketatry.sk, . Dostupné online.
- ↑ Zsedényi Ede nyughelye . Bratislava: Csemadok, . Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eduard Žedéni
Externé odkazy
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 17 – evanjelická farnosť; pokrstený ako Joseph Eduard von Pfannschmiedt
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zsedényi Ede na maďarskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Močári
Štefan Molnár
Štefan Pálfi (bratislavský župan)
Štefan Rakovský (verejný činiteľ)
Štefan Rosival
Štefan Rutkai
Štefan Sečéni
Adolf Dobriansky
Aladár Andráši
Aladár Ziči
Albert Apponyi
Alexander Kneppo
Alexander Török
Andrej Fáy
Antonij Beskid
Anton Forgáč
Anton I. Grasalkovič
Anton Sirmaj
Ant (župan)
Augustín Trefort
Belo Grünwald
Daniel Absolón
Daniel Iráni
Dionýz Medňanský
Eduard Žedéni
Egid Lehotský
Emanuel Andráši
Emil Dežőfi
Ernest Šimoni
Eugen Hammersberg
Ferdinand Ziči
František Aurel Pulský
Gabriel Baroš
Gejza Lükő
Gejza Polónyi
Gejza Rakovský
Gyula Tost
István Bittó
Ivan Šimoni
János Richter
Ján Bartoš
Ján Jesenák
Ján Ludvigh
Ján Markhot
Ján Pacolaj
Július Alapy
Július Andráši (1823)
Július Andráši (1860)
Jozef Just (uhorský politik)
Jozef Ziči
Juraj Aponi
Karol Andráši
Karol Sentiváni
Karol Ziči
Ladislav Tomčáni
Móric Pálfi
Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)
Oto Herman
Pavol Sontág
Peter Matúška
Quido Bausnern
Rudolf Pálfi
Special:CentralAutoLogin/start?type=1x1
Tibor Károlyi
Vavrinec Tóth
Vojtech Blanár
Vojtech Lukáči
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk