Eirene (Plovdiv)

	Antická obytná budova Eirene; (Антична жилищна сграда Ейрене)
	antický obytný dom
	celkový pohľad na exponovanú časť budovy
	Pôvod názvu: podľa gréckej bohyne mieru Eiréné
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Plovdiv
Mesto	Plovdiv
Rajón	Centralen
Súradnice	42°08′42.72″S 24°45′06.12″V / 42,1452000°S 24,7517000°V
Rozloha	1 600 m²
Vznik	druhá polovica 3. storočia
Existencia	3. – 6. storočie
Pre verejnosť	prístupné
Stav	ruiny
Využitie	múzeum a kultúrne centrum
	Wikimedia Commons: Eirene mansion, Plovdiv
	Webová stránka: http://trakart.org/
	Geografický portál

Súradnice: 42°08′42.72″S 24°45′06.12″V / 42,1452000°S 24,7517000°V

Eirene (bulh. Ейрене – Ejrene)^[1]^[2]^[3] sú ruiny antickej obytnej budovy, ktoré sa nachádzajú v meste Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.^[4]^[5]^[1]^[2]^[3] Kultúrna pamiatka národného^[4]^[6] a svetového^[6] významu.^[4]^[6]^[7]

Názvy

Ďalšie názvy

Budova je známa aj ako Peristylová budova Eirene (bulh. Перистилна сграда Ейрене – Peristilna sgrada Ejrene),^[8]^[1] Obytná budova Eirene (bulh. Жилищна сграда Ейрене – Žilištna sgrada Ejrene),^[5] Budova Eirene (bulh. Сграда Ейрене – Sgrada Ejrene),^[7] Dom Eirene (bulh. Къщата Ейрене – Kăštata Ejrene),^[2] Neskoro antická budova Irini (EIRENE) (bulh. Късноантична сграда Ирини (EIPHNH) – Kăsnoantična sgrada Irini (EIPHNH)),^[4] alebo Neskoro antická obytná budova Eirene (bulh. Късноантична жилищна сграда Ейрене – Kăsnoantična žilištna sgrada Ejrene).^[6]

Pôvod názvu budovy

Budova bola pomenovaná na základe jednej z podlahových mozaík, na ktorej sa nachádza vyobrazenie ženského portrétu a nápis EIPHNH, teda EIRENE. Eiréné bola starogrécka bohyňa mieru.^[2]^[1]

Lokalita

Antická obytná budova Eirene sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv^[4]^[1]^[5]^[8] v priestore podchodu Archeologičeski (bulh. Археологически,^[1]^[2]^[8]^[7] ktorý sa nachádza pod bulvárom Car Boris III Obedinitel (bulh. булевард „Цар Борис III Обединител“ – bulevard „Car Boris III Obedinitel“, doslova bulvár cára Borisa III. Zjednotiteľa)^[2] v blízkosti antického divadla, filipopolskej biskupskej baziliky,^[5]^[6] antického odeonu a rímskeho štadiónu.^[6]

Dejiny

Obytný komplex Eirene bol postavený v priebehu druhej polovice 3. storočia^[2]^[7] niekedy po gótskom útoku na Filipopolis v roku 251.^[7] V priebehu svojej existencie prešiel niekoľkými rekonštrukciami, z ktorých najvýznamnejšia bola prestavba v 5. storočí, kedy bola východne od prijímacej sály postavená apsidová sála, ktorá je typickým prvkom neskoro antickej architektúry.^[5] Táto prestavba sa uskutočnila po útokoch Hunov na Filipopolis v rokoch 441 – 442.^[7] Budova slúžila svojmu účelu do^[5]^[7] konca^[7] 6. storočia, kedy bola opustená,^[5]^[2]^[7] rovnako ako ďalšie významné stavby v okolí vrátane biskupskej baziliky.^[5]

Novodobé dejiny

Budova (spolu s priľahlými ulicami a časťou susedných domov) bola objavená a odkrytá počas výstavby moderného tunelu v rokoch 1983 – 1984.^[7] V roku 1995 bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.^[4] V priebehu roku 2003 boli základy budovy a mozaiky vyčistené, zreštaurované a exponované v priestoroch podchodu.^[7]

Charakteristika

Preskúmaná je južná časť komplexu.^[5] Budova predstavovala monumentálnu peristylovú (peristyl je dvor ohradený kolonádou) budovu.^[5]^[1] Komplex zaberal priestor celej insuly (priestor medzi štyrmi ulicami).^[3]^[7] Celková rozloha komplexu dosahovala až okolo 1600 m²,^[5] pričom odkrytých a preskúmaných bolo 668 m² (z tejto rozlohy 160 m² pokrývajú podlahové mozaiky).^[7] Majiteľom budovy bol človek menom Desiderius, čo je zrejmé z nápisu na jednej z mozaík v budove.^[5]^[1] Nešlo o bežného obyvateľa Filipopolu, ale o bohatého občana, ktorý zastával dôležitú funkciu v náboženskej správe mesta, čo naznačuje umiestnenie a typ budovy,^[5]^[1] ako aj fakt, že po rekonštrukcii uličnej siete po výstavbe filipopolskej Biskupskej baziliky, bola postavená nová ulica, ktorá spájala baziliku priamo s domom.^[3]^[5]

Komplex pozostával z dvoch častí s jasným funkčným účelom. Išlo o reprezentatívno-obytnú časť a hospodársko-správnu časť.^[3]^[5]

Miestnosti reprezentatívno-obytnej časti budovy sa rozprestierali okolo peristylu.^[3]^[5] Väčšina z týchto miestností bola pokrytá podlahovými mozaikami, pričom najzaujímavejšie mozaiky sa nachádzali v najväčšej z miestností, ktorá slúžia ako prijímacia sála.^[3]^[5]^[1] Mozaiky boli mnohofarebné.^[5]^[1] Nad severným štvorcovým mozaikovým panelom, umiestneným nad odvodňovacím kanálom sa v priestore prijímacej sály nachádza mramorová fontána osemuholníkového pôdorysu. Na jej severnej strane sa v jej spodnej časti v mozaike nachádza blahoprajný nápis: Vitajte a šťastný pobyt s mierom.^[6] Východne od prijímacej sály sa nachádzala sála vo forme apsidy, ktorá bola ku komplexu pristavaná v priebehu rekonštrukcie v 5. storočí. Slúžila ako miesto na konanie besied a rozhovorov.^[5]

Hospodársko-správna časť budovy zaberala juhozápadnú časť komplexu. Niektoré z miestností v tejto časti budovy boli využívané ako predajne a dielne. Narozdiel od reprezentatívno-obytnej časti budovy, podlahy v miestnostiach v tejto časti komplexu neboli pokryté mozaikami, ale tehlami, udusanou hlinou, alebo vrstvou malty.^[5]

Kultúrne centrum-múzeum Trakart

Kultúrne centrum-múzeum Trakart (bulh. Културен център-музей Тракарт – Kulturen centăr-muzej Trakart) sa nachádza v priestoroch antickej budovy Eirene. V rámci centra sú predstavené tri expozície. Sú to:

Mozaika z neskoro antickej obytnej budovy Eirene

Expozícia Mozaika z neskoro antickej obytnej budovy Eirene (bulh. Mозайка от късноантична жилищна сграда Ейрене – Mozajka ot kăsnoantična žilištna sgrada Eirene) predstavuje in situ rímske podlahové mozaiky z 3. – 4. storočia neskoro antickej obytnej budovy Eirene, kde sa kultúrne centrum-múzeum Trakart nachádza.^[6]

Sklo v antickom umení

Expozícia Sklo v antickom umení (bulh. Стъклото в античното изкуство – Stăkloto v antičnoto izkustvo) predstavuje špecifické techniky práce so sklom a smaltom počas časového úseku 900 rokov – v období od 5. storočia pred Kristom do 4. storočia. Najvýznamnejšie exponáty predstavuje sedem sklenených ampuliek, ktoré sa používali na vysluhovanie sviatostí. Ďalšou súčasťou expozície sú predmety a nádoby s úžitkovým účelom – fľaše, amfory, džbány, ale aj amulety pre plodnosť a zdravie, ktoré boli vyrobené rôznymi technikami.^[9]

Miniatúrny mramorový rímsky portrét

Expozícia Miniatúrny mramorový rímsky portrét (bulh. Миниатюрен мраморен римски портрет – Miniaťuren mramoren rimski portret) sa z väčšej časti nachádza v druhej budove na ulici Kňaz Aleksandăr I Batenberg, kde sa nachádza Výskumné centrum-múzeum Trakart (bulh. Изследователски център-музей Тракарт – Izsledovatelski centăr-muzej Trakart). V kultúrnom centre-múzeu Trakart v budove Eirene sa nachádza časť tejto expozície, ktorú predstavuje kolekcia Prototrácky portrét (bulh. Прототракийски портрет – Prototrakijski portret). Ide o prahistorickú keramiku z obdobia neolitu a eneolitu (kultúra Marica zo 4. – 3. tisícročia pred Kristom).^[10]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategórie:

kultúrna pamiatka národného významu^[4]^[6]
kultúrna pamiatka svetového významu^[6]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č. 6 z roku 1995, pričom ako dôvod ochrany bola stanovená archeologická hodnota stavby. Štatút bol obnovený aj v roku 2018. Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kăsnoantična sgrada Irini (EIPHNH) (bulh. Късноантична сграда Ирини (EIPHNH), doslova Neskoro antická budova Irini (EIRENE)).^[4]

Galéria

celkový pohľad na exponovanú časť komplexu zo severozápadu
celkový pohľad na prijímaciu sálu
celkový pohľad na prijímaciu sálu
pohľad na časť prijímacej sály
pohľad na časť prijímacej sály
pohľad na časť komplexu
detailný pohľad na jednu z mozaík
detailný pohľad na jednu z mozaík
detailný pohľad na jednu z mozaík
mozaika s vyobrazením bohyne Eiréné
detailný pohľad na jednu z mozaík
podchod Archeologičen v priestore ktorého sa budova nachádza

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 180. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 476 s. ISBN 9789544915537. S. 146. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g KESIAKOVA, Elena; PIŽEV, Aleksandăr; ŠIVAČEV, Stefan; PETROVA, Neďalka. Kniga za Plovdiv. Plovdiv : Izdatelstvo „Poligraf“. 1999. 264 s. ISBN 9549529274. S. 51. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h Министерство на културата на Република България . mc.government.bg, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t KESIAKOVA, Elena; RAJČEV, Dimităr. Filipopol. Plovdiv : Izdatelska kăšta "Hermes". 2012. 106 s. ISBN 9789542611172. S. 65 – 69. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j Mозайка от късноантична жилищна сграда “Ейрене” . trakart.org, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m Сграда Ейрене . romanplovdiv.org, 2020-01-09, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c Античният стадион на Филипопол - Античният Филипопол - Карта на Античния Филипопол - Перистилна сграда Ейрене и улично кръстовище . ancient-stadium-plovdiv.eu, . Dostupné online.
↑ Експозиция “Стъклото в античното изкуство” . trakart.org, . Dostupné online.
↑ Експозиция “Миниатюрен мраморен римски портрет” online. trakart.org, cit. 2023-05-08. Dostupné online.

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eirene (Plovdiv)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref2-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 180. (po bulharsky)

[ref3-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 476 s. ISBN 9789544915537. S. 146. (po bulharsky)

[ref4-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g KESIAKOVA, Elena; PIŽEV, Aleksandăr; ŠIVAČEV, Stefan; PETROVA, Neďalka. Kniga za Plovdiv. Plovdiv : Izdatelstvo „Poligraf“. 1999. 264 s. ISBN 9549529274. S. 51. (po bulharsky)

[mc.government.bg-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h Министерство на културата на Република България . mc.government.bg, . Dostupné online.

[ref1-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t KESIAKOVA, Elena; RAJČEV, Dimităr. Filipopol. Plovdiv : Izdatelska kăšta "Hermes". 2012. 106 s. ISBN 9789542611172. S. 65 – 69. (po bulharsky)

[trakart.org-6] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j Mозайка от късноантична жилищна сграда “Ейрене” . trakart.org, . Dostupné online.

[romanplovdiv.org-7] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m Сграда Ейрене . romanplovdiv.org, 2020-01-09, . Dostupné online.

[ancient-stadium-plovdiv.eu-8] Античният стадион на Филипопол - Античният Филипопол - Карта на Античния Филипопол - Перистилна сграда Ейрене и улично кръстовище . ancient-stadium-plovdiv.eu, . Dostupné online.

[www.trakart.org-9] Експозиция “Стъклото в античното изкуство” . trakart.org, . Dostupné online.

[w3.trakart.org-10] Експозиция “Миниатюрен мраморен римски портрет” online. trakart.org, cit. 2023-05-08. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]