A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ejlat | ||
Mesto | ||
Pláž v Ejlate
| ||
|
||
Oficiálny názov: אילת | ||
Štát | ![]() | |
---|---|---|
Nadmorská výška | 5 m n. m. | |
Súradnice | 29°33′40″S 34°57′06″V / 29,56111°S 34,95167°V | |
Rozloha | 84,789 km² (8 479 ha) | |
Obyvateľstvo | 52 753 (2021) | |
Prvá pís. zmienka | 1951 | |
Primátor | Me'ir Jicchak Halevi | |
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | |
- letný čas | VELČ (UTC+3) | |
Poloha mesta v Izraeli
| ||
Wikimedia Commons: Ejlat | ||
Webová stránka: www.eilat.muni.il | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Ejlat je mesto v najjužnejšom cípe Izraela na pobreží Červeného mora. Je to významné izraelské letovisko na brehoch Akabského zálivu.
Geografia
Ejlat je turistické letovisko a dôležitý prístav červenomorského pobrežia, umožňujúci Izraelu prístup do Indického oceánu. Od Beer Ševy je vzdialený cca 190 a od Tel Avivu cca 280 km južne.
Mesto je situované v úzkom výbežku Izraela, zovretom z východu jordánskym a zo západu egyptským územím. V blízkosti Ejlatu sa nachádza jordánsky prístav Akaba a egyptské mesto Tábá a z prístavu je dovidieť do 4 krajín: Izraela, Jordánska, Egypta a Saudskej Arábie.
Dopravné spojenie Ejlatu zabezpečuje severojužná diaľnica číslo 90, spájajúca krajinu s jordánskym hraničným priechodom Arava a egyptským prechodom Tábá. Turistom slúži najmä miestne letisko, využívané na vnútroštátne i medzinárodné lety.
Dejiny
Ejlat je spomínané ako jedna zo zastávok Izraelitov pri pochode z egyptského zajatia. Toto mesto sa nachádzalo v kráľovstve Edom, ktoré dobyl izraelský kráľ Dávid. Mesto je tiež niekoľkokrát spomínané v Starom zákone.
V čase rímskeho a byzantského impéria bol Ejlat využívaný ako prístav, cez ktorý bola transportovaná meď z neďalekých baní v Timne. V roku 1116 ho dobyli križiaci, no už v roku 1167 ho získal Saladin a mesto postupne strácalo na význame.
Moderné dejiny
Počas izraelskej vojny za nezávislosť bola lokalita Ejlatu (nazývaná Um Rašraš) 10. marca 1949 obsadená bez boja. Oblasť bola neobývaná a izraelskí vojaci tu zriadili policajnú stanicu, na ktorej vztýčili provizórnu vlajku. K založeniu vlastného Ejlatu došlo až v roku 1951 a už o 8 rokov získal štatút mesta. V roku 1967 sa námornou blokádou zo strany Egypta začala Šesťdňová vojna.
Ekonomika a turizmus
Cez moderný prístav v Ejlate prúdi do krajiny množstvo tovarov, predovšetkým však ropa a iné palivá. Podnebie s miernou zimou, piesočné pláže, bohatý podmorský život a veľmi nízke zrážky vytvárajú z lokality významné a turisticky atraktívne miesto. Atrakciou je i miestne delfinárium, kde môžu návštevníci plávať medzi delfínmi a poznávať podmorský svet Červeného mora. Mesto je známe nočným životom, ktorý priťahuje turistov z celého sveta.
Moderné mesto však trpí nedostatkom pitnej vody, ktorá sa získava odsoľovaním morskej vody. Rovnako nevýhodou je odľahlosť mesta od väčších centier - najbližšie významné mesto Beer Ševa je vzdialené cca 190 kilometrov.
Demografia
Prevažnú väčšinu obyvateľov mesta tvorili podľa sčítania v roku 2009 Židia - cca 40 300 osôb a vrátane nearabských obyvateľov židovského pôvodu je to až cca 45 400 osôb. Počet obyvateľov mesta dosiahol v roku 2021 52 753.
Rok | 1961 | 1972 | 1983 | 1995 | 2000 | 2005 | 2010 | 2016 | 2021 |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Počet obyvateľov | 5 326 | 13 088 | 18 914 | 31 653 | 41 100 | 45 666 | 47 600 | 50 072 | 52 753 |
Podnebie
Vplyv Negevskej púšte, no i blízkych púští (Sahara, Sinajská a Arabská púšť) je miernený morom, napriek tomu patrí oblasť mesta k najteplejším miestam v Izraeli. V lete sú bežné teploty vzduchu nad 40 °C, v zime sa pohybujú okolo 21 °C a teplota vody dosahuje v lete 26 a v zime okolo 20 °C.
Partnerské mestá
Galéria
-
Celkový pohľad na Ejlat
-
Letecký pohľad, v popredí obec Ejlot, v pozadí Ejlat
-
Obytné štvrte
-
Nočná promenáda
Panoráma
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ejlat
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ejlat na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk